Riasy v akváriu

 V každej nádrži sa po čase objavia riasy, môžeme ich výskyt vhodnými podmienkami len obmedziť. Rozhodujúcou veličinou je dokonale fungujúci ekosystém akvária, ktorý môžeme ovplyvniť predovšetkým tým, že jeho správnu funkčnosť budeme čo najmenej kaziť. Znie to čudne, ale je to naozaj tak. Pokiaľ totiž funguje dokonale premena odpadových dusíkatých látok, ekosystém nie je narušený veľkým počtom rýb a ich prekrmovaniu, osvetlenie je primerané, na druhej strane dostatočné, tak nám dobre rastú a prospievajú taktiež rastlinky a to je dôležitá podmienka pre zníženú tvorbu rias. Vyššie (myslené botanicky) rastlinky majú schopnosť produkovať rôzne látky - enzýmy, cukry, rôzne inhibítory a samozrejme kyslík, na druhej strane z vody odbúravajú dusíkaté a iné látky. Majú ešte jednu veľmi dôležitú vlastnosť, dokážu na svojom tele poskytnúť útočište baktériám, dokážu vo svojom okolí priamo vytvárať také prostredie, aby sa tam týmto baktériám páčilo. Priamo je na seba lákajú, lebo len ony dokážu zmieňovaný dusík pripraviť do takej podoby, aby bol rastlinám prístupný, aby ho mohli použiť pre ďalšiu stavbu svojho tela (samozrejme vedľa ostatných látok). Dobre rastúce rastliny dokážu priviesť kyslík i do dna nádrže a to v tak prirodzenom množstve, že to opäť prospieva funkčnosti akvarijného ekosystému a pokiaľ ten funguje, je zároveň prirodzene potlačená schopnosť tvorby rias. Niektoré druhy rias dokážu likvidovať rybky napr. Ancistrusy, slimáky (vhodný je menší Okružliak), ich odpadové látky sú kvalitnou potravou pre baktérie a podporujú ich priaznivý rozvoj.

ALGAE (RIASY)
Riasy sú rastliny jedno- alebo viacbunkové, netvoria pravé pletivá a preto sa radia k stielkatým rastlinám (Thallophyta).
A práve tieto jednobunkové, alebo aj kolónie tvoriace riasy a bičíkovce, bývajú niekedy problémovými obyvateľmi akvárií. Objavujú sa hromadne v novozaložených nádržiach s čerstvou vodou, alebo akváriách náhle ožiarených slnkom. Rozvíjajú sa vždy tam, kde majú dostatok živín - anorganických solí (tvrdá voda) aj organických látok ( detrit, hnojivo, močovka). Často ruka v ruke s nimi rozbujnejú aj mikroskopické živočíchy, prvoky. Indikujú, že akvárium je presýtené živinami. Po vyčerpaní živín náhle hynú a odumretými telami obohatia vodu o ďalšiu organickú hmotu. Dochádza k ďalšiemu masovému rozvoju baktérií, rias a prvokov. Zákal prechádza od zelenej farby cez belavú a sivú až do hnedej. Baktérie a prvoky (v noci riasy!) spotrebovávajú veľa kyslíka, čím sú nebezpečné pre ryby, ktorým hrozí na základe kyslíkového deficitu kalamita. Čiastočná výmena vody nepomáha, naopak situáciu ešte zhorší. Ak je nádrž presvetlená, musíme ju mierne zatieniť a hlavne vo dne v noci silne prevzdušňovať. Veľakrát býva príčinou aj nevhodné umelé prihnojovanie rastlín.
Množenie mikroorganizmov môžeme zastaviť pridaním malého množstva trypaflavínu (0,16 9 na 100 I vody), farbiva, ktoré brzdí jadrové delenie - mitózu. Trypaflavín je však účinný len za spoluúčasti svetla a pri hodnote pH 7, alebo mierne nad 7. Najefektívnejší je veľkokapacitný filter poháňaný rotačným elektrickým čerpadlom (napr. Turbella, Eheim), ktorým však musíme čistiť čo najčastejšie, aj dva či trikrát denne, kým nepominie akútne nebezpečenstvo.

DIATOMAE (ROZSIEVKY)
Rozsievky sú jednobunkové riasy so zvláštnou stavbou bunečnej blany, ktorá tvorí dve miskovité polovice, jednu menšiu, druhú väčšiu v podobe viečka. Buničitá blana je inkrustovaná oxidom kremičitým, takže schránky rozsievok sú pevné, tvrdé, pod mikroskopom nádherných tvarov a skulptúr.
Akvaristi poznajú rozsievky od názvom "hnedé riasy". Rozsievky milujú šero. Vrstvou tiel pokrývajú sklenené steny nádrží, vnútornú inštaláciu a listy vyšších rastlín. Nárastom na prednej stene znemožňujú pohľad do akvária a poškodzujú aj vodné rastliny. Zo skla sa dajú ľahko zoškriabať žiletkou. Ak zvýšime intenzitu osvetlenia, zmiznú z vodných rastlín samé.

CYANOPHYTA (SINICE)
Sinice majú veľmi jednoduchú stavbu bunky. V bunke sa dá ľahko rozlíšiť difúzne sfarbená vonkajšia vrstva (chromoplazma) a bezfarebná vnútorná plazma (centroplazma). Vonkajšia vrstva obsahuje modrozelené, žlté, oranžové, červené, modré až modrofialové farbivá. V akváriu sa obvykle vyskytujú povlaky drgaviek (Oscillatoriaceae). Šíria sa veľmi rýchlo a veľmi skoro zamoria celú nádrž. Po podklade sa pomaly pohybujú, preto ľahko zaujímajú nové stanovištia, kde sa ešte pred pár hodinami nevyskytovali. Drgavky rodu Oscillatoria žijú v sladkých aj slaných vodách, pokrývajú kamene, v prírode mokré brehy, v akváriu listy rastlín a celú vnútornú inštaláciu. V akváriu bývajú modrozelené, v silných povlakoch až čierne. Tu je pôvod akvaristického označenia obávaných drgaviek názvom "modrá riasa".
Boj s nimi je ťažký, pretože nepomáha ani často odporúčané prisáľanie vody alebo zmena teploty. Mnohé druhy práve s obľubou vegetujú v teplých prameňoch. Ich rozvoju sa dá zabrániť niekoľkými prácnymi spôsobmi. Predovšetkým je to zmena svetelného spektra prikladaním rôznofarebných fólií medzi zdroj svetla a akvárium. Ďalej znížením svetelnej intenzity a hlavne neustálym mechanickým narušovaním povlakov a stálym odkalovaním zvyškov z akvária. Niekedy pomôže presvetlenie akvária infražiarovkami. Z kyselín pomáha niekedy kyselina acetylsalicylová, ktorá zastavuje rast drgaviek. Podľa veľkosti akvária necháme rozpustiť niekoľko tabliet acylpyrínu v troche vody a túto kašu rovnomerne rozlejeme po hladine akvária. Obvykle sa používa jedna tabletka na 100 l vody. Pritom sa nádrž zatieni a silno prevzdušňuje. Rozrušené lúpajúce sa povlaky drgaviek treba v nasledujúcich dňoch mechanicky odsávať hadicou. Po 3 -5 dňoch môžete postup opakovať. Väčšina dospelých rýb na kyselinu acetylsalicylovú v uvedenej dávke nereaguje. Vhodné je však správanie rýb po celý čas sledovať.
Poškodenie vyšších rastlín pri uvedenom zákroku nehrozí. Drgavky rodu Oscillatoria spoľahlivo hubia aj mnohé antibiotiká už v nízkej koncentrácii. Sú to napríklad streptomycín a tetracyklín aplikované jednorazovo v množstve 300 mg/100 1 vody, alebo oxytetracyklín (250 mg/100 1 vody), prípadne V-Penicilín (v koncentrácii 400 000 mj na 50 1 vody), podávaný opakovane počas 5 -6 dní,raz za 24 hodín vždy po jednej tabletke, 400 000 mj. Tabletky je vhodné nechať vopred rozpustiť v malom množstve vody a až mliečne belavý roztok vliať do akvária.
Tabletky V-Penicilínu vhodené priamo do akvária, totiž s chuťou požierajú vodné slimáky, ktorým väčšinou ani toto nadmerné množstvo antibiotík neublíži, ale očakávaný účinok, teda zničenie drgaviek sa nedostaví. Počas aplikácie uvedených antibiotík sa voda v akváriu sfarbí do žlta, do hneda až hnedo. Väčšinu rýb netreba odloviť. Výnimkou je použitie streptomycínu, pretože ten môže spôsobiť trvalé poškodenie sluchového nervu, prípadne nekoordinované plávanie (strata rovnováhy) a úhyn rýb. Akvárium nezatieňujeme a trvale silno prevzdušňujeme.
Celková výmena vody po skončení zákroku, t. j. asi po týždni, je neúčelná a nežiaduca. Stačí postupne obnovovať vodu v akváriu bežným odkalovaním a dolievaním odstátej vody, ktorá je správne temperovaná, v časových intervaloch niekoľkých dní, ako sme zvyknutí. Žltavé sfarbenie vody sa vytratí postupne samé.
V boji proti drgavkám pomáhajú často aj slimáky a bylinožravé ryby. Súvislé porasty na rastlinách rozrušujú živorodkovité (Poeciliidae), na dne akvária pancierničkovité ( Callichthyidae ). Rastlinožravé obrnence rodu Otocinclus a Ancistrus drgavky nepožierajú. Niektoré ryby po nich dokonca hynú, lebo nadmerné množstvo drgaviek v akváriu je pre ne jedovaté. S najväčšou chuťou sa živia drgavkami mugily (Mugil), ktoré znášajú sladkú, slanú i braktickú vodu. Drgavkami silne napadnuté akvárium môžeme vyčistiť na jar a v letných mesiacoch pomocou žubrienok hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus). Dve až tri žubrienky dokážu očistiť celé zariadenie vrátane listov rastlín (napr. kryptokorýn) za týždeň takmer dokonale. Okrem toho žubrienky hrabavky škvrnitej dobre znášajú vysokú teplotu (25 -27 C) a listy vyšších rastlín nepoškodzujú. Nemôžeme si ich však nachytať v prírode, pretože patria k chráneným živočíchom, ale často sa objavia v záhradnom rybníčku, alebo ich získame od chovateľa.

RHODOPHYTA (Raduchy)
alebo aj čierne riasy. Sú charakteristické šedomodrým až načernalým zafarbením a vyskytujú sa v akváriách s relatívnym nadbytkom živín a odpadových produktov od rýb. Tieto riasy môžu dosahovať veľkosť i niekoľko centimetrov, prichytávajú sa na listy slabších rastlín alebo na dno akvária s hrubším substrátom. Niektoré druhy vymiznú z akvária samé, iné po odkalení dna a po zbavení vody čiastočiek detritu. Do akvárií sa väčšinou dostávajú s novými rastlinkami prevažne importovanými z Ázie. Darí sa im v tvrdej vode s vyšším obsahom dusičnanov.