Zalozenie akvaria

Ako založiť akvárium

Najprv si musíme v byte, kancelárii, atď. nájsť vhodné miesto. Najlepšie bude vyhovovať priestor skôr v tieni, ďalej od okna, najlepšie na protiľahlej stene, prípadne okno z boku, avšak čo naďalej od neho. Akvárium nevyzerá pekne, keď je priehľadné proti svetlu, naopak vyzerá dobre, keď je stena za akváriom a denné svetlo dopadá spredu. Nie je vhodné aby do akvária dlho svietilo slnko, preto zvážime prípadné zatienenie. Pokiaľ sme si už miesto vybrali, zvážime spôsob zaobstarania akvária. Máme možnosť akvárium nechať spraviť na mieru odbornej firme, alebo si nechať narezať len sklo a akvárium si sami zlepiť. Oboje je dnes širokej verejnosti dostupné, preto záleží len na finančných možnostiach a schopnostiach prípadného záujemcu. Snáď len poznámka k možnosti zakúpenia staršieho akvária. Ja by som to skôr nedoporučoval. Obyčajne sa musíte zmieriť s kompromisom, lebo vám rozmer podľa zákona schválnosti nebude presne pasovať, staršia nádrž má obvykle poškriabané sklo a nemá tzv. iskru. Rovnako môže byť prerastená riasa cez lepidlo a akvárium nám po čase začne tiecť.
Takže akvárium máme, umiestnime ho na vhodný podstavec, ktorý ho bezpečne udrží. Na horné krycie sklo si obstaráme vhodné osvetlenie s primerane silným svetlom. V odbornej predajni sa poradíme, aké svetlo je pre veľkosť a hlavne hrúbku nášho akvária najvhodnejšie. Obvykle toto udáva už výrobca. Rozhodne si nezaobstaráme svetlo zbytočne silné, ryby by v takom akváriu boli príliš plaché, rovnako by sa nám mohli nadmerne tvoriť nežiaduce riasy. Doporučujem úplne neskúsenému záujemcovi o prípadnú pomoc skúsenejšieho kamaráta, lebo niektorí predajcovi majú z obchodných dôvodov záujem predať svetlo skôr silnejšie a mnohokrát teda aj drahšie. Zručnejší akvarista si také svetlo obvykle vyrobí sám, doporučil by som v takom prípade zalistovať v príslušnej literatúre a dodržať predpísané bezpečnostné predpisy, lebo ako je známe, voda a elektrika sa nemajú moc radi.

V tejto chvíli sa dostávame do dôležitej fázy a to obstaranie vhodného dna do nádrže. Buď si štrk kúpime v odbornej predajni a potom máme prácu uľahčenú, lebo je väčšinou už pripravený k nasypaniu do akvária (riadime sa radou predajcu) a nám ostáva prípadne zvoliť zrnitosť a farbu, alebo získame štrk z prírody. V oboch prípadoch platí, že volíme farbu skôr tmavšiu a zrnitosť 2 - 5 mm. Prírodný štrk najlepšie vyhovuje riečny, lebo neobsahuje rozpustné zložky vápenca. Vápenec do akvária rozhodne nepatrí a doporučujem aj u zakúpeného dna spraviť skúšku pomocou akejkoľvek kyseliny. Pri styku s kyselinou vápenec zašumí, postačí nám malá vzorka a niekoľko kvapiek octu. Štrk musíme najprv dobre vyprať. Prepierame v nádobe tak dlho, dokiaľ neodteká úplne čistá voda. Potom je nutné štrk preosiať, aby sme sa zbavili jemnejších častí než 2 mm. Túto časť prípravy rozhodne nedoporučujem vynechať. Pokiaľ tam ponecháme jemné zrnká štrku, bude dno príliš chudé na kyslík a to nie je dobré ako pre rastliny, tak pre život nitrifikačných baktérií, ktoré nám neskôr zaisťujú správnu biologickú rovnováhu. Naopak, keby sme použili dno s príliš hrubým štrkom, bude oxidácia prebiehať príliš dokonale a to spôsobí, že zoxidujú niektoré dôležité stopové prvky a rastliny ju tak nebudú mať k dispozícii v takej forme, ktorá je pre ne stráviteľná. Pri správnych kyslíkových pomeroch si rastliny dokážu niektoré stopové látky pomocou koreňových výhonkov vyrobiť samy. Napríklad oxid železa premení späť na takú formu Fe, aby ju bola schopná prijať. To tiež platí aj o iných stopových prvkoch, ktoré sú pre zdarný rast rastlín nevyhnuté. Pokiaľ bude dno dokonale prietočné, tento proces neprebieha a je dokonca i málo účinné umelé dodávanie stopových látok, lebo zoxidované sú rastlinám nedostupné.

Teraz, keď máme štrk v nádrži, napustíme vodu. Použijeme bežnú vodovodnú vodu, ktorú necháme dva dni odstáť. V niektorých oblastiach tečie z vodovodu voda z príliš vysokým pH (zásaditá reakcia). Prídeme na to pomocou bežne dostupných pH testov. Pokiaľ máme pH vody vyššie než 7, upravíme pH opäť pomocou bežne dostupných regulátorov na hodnotu 6,5 - 7. Dno upravíme tak, aby sa zvažovalo k prednej stene. Kúpime si vzduchovací motorček, vzduchovací kameň a molitanový filter a všetko v akváriu nainštalujeme. Vzduchovací kameň necháme jemne vzduchovať. Ideálne sú také vzduchovacie motorčeky, u ktorých môžeme nastaviť tlak/veľkosť bubliniek. Volíme tak tlak čo najjemnejší a len také množstvo, ktoré nespôsobí príliš prudké pohyby vody. Motorček umiestnime nad nádrž, lebo by ho mohla pri výpadku elektrickej energie zaplaviť voda. Ešte sa zastavím u toho, prečo doporučujem práve obyčajný molitanový filter. Dokáže totiž najrýchlejšie naštartovať proces zvaný nitrifikácia a tento proces je v akváriu to najdôležitejšie!! Bez neho nebude kryštálovo čistá voda, zdravé ryby ani prosperujúce rastliny. Tento proces Vám bude udržovať zahnívanie dna v prijateľnom a dokonca žiadúcom stave a dokáže obohatiť vaše akvárium o potrebné enzýmy. Rozhodne netvrdím, že je dobré, keď dno zahníva. Tvrdím len, že časom sa nájdu v každom dne zahnívajúce časti, lebo štrk je postupne zanášaný usádzajúcim sa detritom, ktorý však poskytuje výživu budúcim rastlinám. Než však dôjde k nazhromaždeniu detritu, je dno i voda v akváriu bez živín a pre rastliny nevhodná. Neskôr bude i v dne prebiehať nitrifikácia (a dokonca i denitrifikácia) ale než k tomu dôjde, bude to trvať dlho (niekoľko mesiacov). S molitanovým filtrom túto dobu skrátime. Molitan má priaznivú štruktúru, takže poskytne útočište nitrifikačným baktériám a zároveň ním preteká množstvo vody, ktorá so sebou nesie potrebné živiny pre úspešný rozvoj týchto bakterií. Pokiaľ sa zmieňovaný proces riadne nerozbehne, bude molitan filtrovať vodu aspoň mechanickým spôsobom. Zatiaľ tento filter nebudeme žiadnym spôsobom čistiť ( 3 - 5 týždňov). Dobre zabehnutý molitanový filter o objemu filtračnej časti 300 centimetrov kubických dokáže obhospodáriť nádrž o objemu až 170 litrov a to dokonca i takú, ktorá nemá vôbec žiadny štrk. Veľmi vhodné sú filtre pod označením F 13. Majú kvalitný molitan a veľmi dobrú prísavku, ktorá sa neodlepuje. Do nádrže ho umiestnime tak, aby mal spodnú časť zahnutého konca asi 1 cm nad hladinou. Privedieme do neho také množstvo vzduchu, aby bol prietok vody čo najväčší, nie však toľko, aby voda nestriekala a z filtra neunikalo vlastne viac vzduchu než vody. Správne umiestnený a nastavený filter je takmer nehlučný, ani sa do jeho hubice nemôžu zatúlať rybky ( napr. mladí Ancistrusy).

Teraz môžeme do nádrže vpustiť rybky, nie však zasadiť rastlinky. Za predpokladu, že má Vaša nádrž bežný objem 100 - 170 litru, doporučil by som pre začiatok toto zloženie rybiek. Päť kusov pávích očiek, tridsať kusov červených neóniek a štyri kusy ancistrusov. Vyvarujte sa chyby všetkých začiatočníkov! Neprekrmujte! A zvlášť nie umelými krmivami. Urobíte veľa pre seba i pre ryby, keď si obstaráte sieťku na planktón a nalovíte si živý planktón v rybníku. Nalovený prebytok môžete zmraziť a používať pri ďalšom kŕmení. Takto tiež urýchlite zdarný rozbeh už zmieňovaného procesu nitrifikácie. So strávených tiel naloveného planktónu sa rovnako do vody dostanú stopové prvky, dôležité pre rastliny. Ancistrusum doplňte jedálniček rastlinnou stravou. Nedocenenou zložkou potravy pre ancistrusy a nielen pre ne, je sparená žihľava. Obsahuje totiž množstvo stopových látok a silic, ktoré veľmi dobre poslúžia nielen rybám, ale v podobe detritu i rastlinám. Môžete použiť i ďalšie byliny, ako je skorocel, kostihoj .. Umelé krmivá používajte len občas ako spestrenie a len v malom množstve. Tvrdím, na rozdiel od iných odborníkov, že takto kŕmené akvárium s dokonale rozvinutým nitrifikačným procesom a pri zachovaní rozumného pomeru medzi množstvom vody, množstvom rýb a množstvom rastlín, nepotrebuje dodávať umele výživu ani stopové prvky. Začínajúci akvaristi bývajú často zmätený príliš odbornými a pre ne nezrozumiteľnými návodmi ako umele obohatiť vodu o to či ono a obvykle to prinesie viac škody než úžitku. Nasledujúci nezdar potom začiatočníka odradí od krásnej záľuby zvanej akvaristika.
V akváriu udržujeme potrebnú teplotu pomocou ohrievača s termostatom. Doporučujem kúpiť ohrievač len s takým príkonom, aby pri prípadnej poruche termostatu nemohlo dôjsť k nebezpečnému nárastu teploty. Teplota vody by mala mať najmenej 23 stupňov C, radšej však o 1 až 2 stupne viacej.

Sadíme rastliny
Približne za jeden mesiac by mal byť v akváriu už čiastočne rozbehnutý proces nitrifikácie a voda dostatočne pripravená na to, aby sme mohli zasadiť prvé rastliny a pritom neriskovali prvý veľký nezdar v podobe zavädnutia a následnom zániku rastlín. Na začiatok si obstaráme rastlinky menej náročné a také, ktoré nám ďalej pomôžu vodu v akváriu spracovať tak, aby neskôr bola vhodná i pre rastliny s vyššími nárokmi. Ideálnou rastlinkou pre tento účel je Egeria densa (vodný mor) a jej príbuzné druhy. Rastlinky majú dlhú stonku a husté špicaté lístky a býva bežne k dostatiu v akvaristikách. A čo je na nej také zaujímavé? Dokáže z vody odbúravať vápenaté soli a tak pripraviť prostredie pre rastliny, ktorým nesvedčí tvrdšia voda. Druhou vhodnou rastlinkou do nove založeného akvária je Cryptocoryne affinis (kryptokoryna červená ). Je to rastlinka s pekným asi 20 cm veľkým listom, ktorý rastie na takom istom dlhej stonke. Pri dostatočnom osvetlení je sýto zelená, v polotieni prevláda farba fialová. Táto rastlinka dokáže mierne okysliť vodu a tím nám opäť pomáha vytvoriť potrebné podmienky k dokonalej funkcii celého ekosystému.
V tomto okamžiku máte plne funkčné akvárium, ktoré je estetické, nenáročné na údržbu a zvláštne podmienky. Samozrejme je veľa iných variant jak v zložení rastlín, tak v zložení rybej osádky. Vy sami časom zvládnete nádrž vhodne doplňovať.