Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1282. V minulosti sa tu nachádzali bane na zlato, striebro, meď a železo. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol sv. Františka Serafínskeho so vzácnymi nástennými maľbami z roku 1310. Pôvodne bol tento kostol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a neskôr po príchode Františkanov pravdepodobne presvätený. V roku 2000 pri návšteve Slovenska si prehliadol tento kostol princ Charles z Wallesu.
Hrad
v Slovenskej Ľupči bol postavený pred rokom 1250 za vlády Bela
IV. a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Skladá sa z dolného
a horného nádvoria. Dolné nádvorie vzniklo v prvej polovici 13. storočia a bolo
viackrát prestavované. V rokoch 1875-1883 počas prestavby tu bol pristavený
tzv. Gizelin dom, ktorého názov je odvodený od mena najstaršej
dcéry kráľovnej Sissy, ktorá ho dala postaviť a slúžil ako detský sirotinec.
Na dolnom nádvorí sa nachádza 45 m hlboká studňa, pozostatky smolného mostu
a mučiareň. Vo vežových miestnostiach horného nádvoria sa nachádzajú stále expozície.
Obec Špania Dolina s bohatou baníckou históriou sa nachádza v južnej časti
Nízkych Tatier. O jej rudnom bohatstve vedeli aj Rimania, ale
v obci sa dolovalo a tavilo i primitívnym spôsobom už 1000 rokov p. n. l.
Medená ruda zo Španej doliny sa vyvážala do celej Európy. Tunajšie
štôlne a šachty mali rôzne pomenovania, zvyčajne niesli názvy po panovníkoch,
ako napr. Ferdinandova (dlhá vyše 2000 m), Ludvíkova, Karlovka, Mariína a pod.
V 16. storočí tu bolo vyťažených 50 000 centov medi a 17 282 hrivien striebra.
Koncom 19. storočia bola ťažba v Španej doline zastavená. V obci je zakázaná
výstavba, kvôli zachovaniu typického razu obce.
http://www.spaniadolina.sk,
http://www.klopacka.sk
Evanjelický
drevený kostol v Hronseku bol postavený v barokovom štýle v rokoch 1725-26.
Neskôr bol zrekonštruovaný a zachovaný bol aj pôvodný charakter kostola - bez
železného klinca. V kostole sú charakteristické škandinávske aj nemecké stavebné
prvky. V interiéry sa nachádza dodnes zachovaný barokový orgán (z.r.1763), kazateľnica
a oltár z 18. storočia s drevenou stĺpovou architektúrou. V kostole je miesto
až pre 1100 veriacich. Na streche kostola je umiestnený kohút ako symbol reformovanej
cirkvi. V blízkosti kostola sa nachádzajú aj ďalšie významné pamiatky; renesančno-gotický
kaštiel a Soosovsko-Géczyovský kaštieľ, postavený v barokovom slohu so zaujímavou
fasádou s rokokovými detailmi.
V
minulosti mesto Banská Štiavnica patrilo k hlavným producentom striebra v Uhorsku
a k najvýznamnejším európskym banským mestám. Prvá zmienka o dolovaní drahých
kovov a striebra pochádza z roku 1075. Mestské i banícke práva
mesto dostalo už v roku 1238. Mestská pečať z roku 1275 je najstaršou mestskou
pečaťou vyzdobenou baníckym náradím. Mimoriadne veľký význam mala Banská Štiavnica
a okolie i v oblasti baníckeho školstva. Už v roku 1735 v tomto
regióne vznikla prvá banícka škola v Uhorsku a na základe rozhodnutia Márie
Terézie z roku 1762, tu bola založená Banícka akadémia ako
prvá vysoká škola technického charakteru na svete a stala sa vzorom pre vznik
neskoršej polytechniky v Paríži. V meste pôsobila až do roku 1919 a za toto
obdobie vyškolila stovky odborníkov v oblasti baníctva, lesníctva a iných odborov
technických a prírodných vied. Historické jadro Banskej Štiavnice bolo v roku
1950 vyhlasené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Charakteristickými
symbolmi mesta sú: Morový stĺp so súsoším sv. Trojice, Starý zámok
(bývala protiturecká pevnosť) a renesančný Nový zámok.
K ďaľším významným pamiatkám mesta patrí Kostol sv. Kataríny - zvaný tiež Slovenský
kostol, je neskorogotický, postavený v rokoch 1443-1491, Kostol Nanebovzatia
Panny Márie - farský kostol, pôvodne trojloďova románska bazilika z 30. rokov
13. storočia, Evanjelický kostol - z rokov 1794-96 s cenným organom vo vnútri
a pod. Atrakciou mesta je Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných
priestorov historickej štôlne Bartolomej. Múzeum je zatvorené od decembra do
apríla.
Dňa 10. 12. 1993 bolo mesto Banská Štiavnica spolu s technickými pamiatkami priľahlého okolia zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Kúpele
Sliač sa nachádzajú neďaleko Banskej Bystrice a Zvolena v lesnatej krajine obklopené
parkami a pláňami. Najstaršia písomná zmienka o sliačskych prameňoch pochádza
z roku 1244, z čias kráľa Belu IV. Sliač ako kúpele slúžili
už v 16. storočí. V minulosti patrili medzi najvyhľadávanejšie kúpele Uhorska.
Za svoju popularitu a príťažlivosť vďačili liečivým účinkom svojich minerálnych
vôd a návštevám významných osobností. Voda kúpeľného prameňa je síranovo - hydrouhličitá,
horečnato - vápenatá s vysokým obsahom kysličníka uhličitého, izotermickej teploty
33,3°C. Vo svete existuje už len troje kúpeľov s podobným zložením liečivej
vody (Argentína, Austrália a Španielsko). Dnešnú podobu majú kúpele z tridsiatych
rokoch nášho storočia.
Indikácie: Sliač je dnes vysoko odborným kúpeľným liečebným miestom, špecializovaným na liečbu pacientov s chorobami obehového ústrojenstva. Zo srdcových a cievnych chorôb sa tu s úspechom liečia stavy po akútnej karditíde, chyby srdcových chlopní, ischemická choroba srdca s anginóznymi záchvatmi a s prekonaným akútnym infarktom myokardu, stavy po implantácii kardiostimulátora, cievne mozgové príhody, obliterácie ciev dolných končatín II. a III. stupňa, vaskulárna nefroskleróza, stavy po trombózach, chronické lymfatické edémy a iné.
Liečebné procedúry: uhličitý kúpeľ, vodoliečebné procedúry (podvodné masáže, vírivé kúpele, škótske streky, šľapací kúpeľ), plynové injekcie, vákuopress, elektroliečebné procedúry, parafínové zábaly, klasická masáž, liečebná telesná výchova.
Turistické možnosti: vychádzky do prekrásneho a romantického okolia kúpeľov, výlet do blízkeho mesta Hronsek, kde sa nachádza zámok, starobylá pevnosť a drevený kostol, možnosť návštevy mesta Zvolen, Banskej Bystrice, Detvy, Vígľašského zámku, kvapľových jaskýň v neďalekom Harmanci a v Demänovej. Tunajšia CK organizuje aj ďalšie výlety: návšteva historických banských miest Kremnica, Banská Štiavnica alebo celodenné výlety do Nízkych a Vysokých Tatier.
Kultúrno-spoločenské podujatia: v hlavnej kúpeľnej sezóne sa tu koná tradične "Sliačske kultúrne leto", v rámci ktorého sa uskutočňujú symfonické koncerty, hudobné a spevácke programy.
Športové možnosti: prírodné kúpalisko s termálnou vodou, tenisové kurty, volejbalové ihrisko, minigolf.
http://www.spa-sliac.sk
Harmanecká
jaskyňa sa nachádza severozápadne od Banskej Bystrice v Harmaneckej doline.
Ku vchodu jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom náučnom chodníku, ktorý
bol vybudovaný v roku 1992. Jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 821 m. Je
dlhá 2650 m, z toho pre verejnosť je sprístupnených 720 m. Teplota vzduchu v
jaskyni sa pohybuje od 5 do 7°C a relatívna vlhkosť vzduchu je približne 95%.
Harmanecká jaskyňa bola objavená v roku 1932. Objaviteľom bol
18 ročný Michal Bacúrik, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv.
Chodbou objaviteľa do prekrásnej snehobielej siene nazvanej
Dóm objaviteľa. Kuriózne je, že spomínaný objaviteľ dostal za objavenie jaskyne
pokutu, pretože vnikol neoprávnene bez povolenia na pozemok mestských lesov.
Jaskyňa bola sprístupnená po prvýkrát v roku 1950. Počas prehliadky návštevníci
jaskyne prejdú 1042 schodov. Najväčšia sprístupnená časť sa nazýva Dóm
pagod vysoký 28 m. Obrovské pagodovité útvary dosahujú výšku až 12
m. V jaskyni okrem najjednoduchších rastlín tu žije 10 druhov netopierov. Ako
v každej jaskyni aj tu má návštevníkova fantázia voľné pole pôsobnosti. V Blúdivom
dóme, ktorý je 105 m dlhý sa naskytá pôsobivý pohľad na Vysoké Tatry, ďalej
sa tu nachádza skamenené jaskynné zrkadlo, či kameň spravodlivosti, ktorý "spadne"
na zlých ľudí prechádzajúcich jaskyňou, zatiaľ však ešte nespadol. Najnižšou
časťou jaskyne je Riečisko, nie menej zaujímavá je Hrášková
sieň či sfarbené zelené jazierka, ktoré sa považujú za najkrajšiu časť jaskyne.
Symbolom jaskyne je oslnivo biela kamenná váza, ktorá vraj splní želanie každému,
kto do nej trafí mincou.
http://www.ssj.sk/slovak/harj/harj.htm