Automobilizmus
Prvé vozidlá:
Prvé vozidlá, ktoré sa pohybovali bez koní, boli poháňané parou. Roku 1769
zostrojil francúzsky vojak Nicolas Cugnot parný voz na ťahanie kanóna (Cabriot).
Pohyboval sa rýchlosťou 5 km/h a každých 10 minút musel zastaviť, aby sa
vyrobila nová para. Veľký medený kotol vpredu vyrábal paru pre dva piesty na
prednom kolese. Pri svojej prvej jazde sa však vozidlo rozbilo, keď narazilo do
steny.
V Anglicku Richard Trevithick staval skúšobné cestné vozidlá. Už začiatkom
štyridsiatych rokov minulého storočia pravidelne premávali parné dostavníky na
linkách z Londýna a do Londýna. Boli však nemotorné, komplikované a poškodzovali
cesty. Roku 1859 Belgičan Etienne Lenoir zdokonalil nový, ľahší typ motora.
Palivo - uhoľný plyn - sa spaľovalo vo valci, namiesto spaľovania uhlia mimo
parného kotla. Tento proces sa nazýva vnútorné spaľovanie. Neskôr vynašiel
Nicholas Otto štvortaktný cyklus, čím umožnil vznik výkonnejších motorov. Vtedy
sa už v Spojených štátoch amerických vyrábal benzín, palivo oveľa vhodnejšie na
použitie ako uhoľný plyn. Po tom, ako sa začali konštruovať vozidlá, ktoré v
sebe spájali novú technológiu so správnym palivom - benzínom, už nič nebránilo
prudkému rozmachu motorových vozidiel.
Roku 1874 sa vo Viedni objavilo vozidlo, ktoré malo štvortaktový motor a štyri
kolesá, preto je niekedy nazývané prvým autom. Jazdilo však na uhoľný plyn, nie
na benzín, preto sa z neho nikdy nemohlo stať dobre fungujúce vozidlo. Miestni
ľudia sa sťažovali na hluk, ktorý spôsoboval primitívny motor a kovové obruče
kolies, a jeho konštruktér Siegfried Marcus sa nakoniec projektu vzdal.
V 80. rokoch 19. storočia skonštruovali Karl Benz a Gottlieb Daimler nezávisle
od seba benzínový motor. Roku 1885 vyrobil Karl Benz krehké trojkolesové
vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom -
Motorwagen. Na rozdiel od iných prvých "áut" to nebol iba upravený konský koč;
Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo a mal oceľový
podvozok.
V 90. rokoch 19. storočia zostrojili Francúzi René Panhard a Emile Levassor prvý
osobný automobil s motorom vpredu (takto umiestnený motor má väčšina áut i
dnes).
Autá pre každého:
Prvé autá sa vyrábali ručne a boli také drahé, že si ich mohli dovoliť iba
bohatí ľudia. Roku 1902 mladý mechanik zo Spojených štátov amerických založil
automobilovú spoločnosť, ktorá niesla jeho meno - Ford. Toto meno sa stalo
jedným z najznámejších na svete a
Model T najslávnejším Fordovým autom. Henry Ford chcel skonštruovať auto natoľko
cenovo prístupné, aby si ho mohla kúpiť každá rodina. Roku 1908 vynašiel systém
montážnej linky, ktorý umožnil zostavovať viacero áut súčasne. Týmto spôsobom
mohol Ford vyrábať autá lacnejšie ako ktokoľvek iný. Na rozdiel od svojich
konkurentov ponúkal len jeden model, čím udržiaval jeho nízku cenu. Model T sa
začal roku 1909 predávať za 850 dolárov, ale o sedem rokov neskôr jeho cena
klesla na 260 dolárov! V priebehu niekoľkých rokov Ford zdvojnásobil počet áut v
Spojených štátoch amerických. Továrne vo Veľkej Británii, Nemecku, Austrálii
tiež vyrábali Model T alebo "Tin Lizzie" (Plechová Líza), ako sa ľudovo hovorilo
tomuto autu. Do roku 1927, keď sa Model T prestal vyrábať, bolo vyrobených 15
miliónov kusov (najúspešnejšie auto všetkých čias je VW-Beetle - 20 miliónov
kusov do roku 1983) .
Spôsob montážnej linky:
Vo Fordovej továrni Highland Park v Detroite sa montážna linka nikdy
nezastavovala. Karosérie sa skladali hore a holé podvozky, zložené z dvoch
rovných nosníkov, sa pohybovali dolu. Záves kolies bol veľmi jednoduchý,
používali sa len dve listové perá, ktoré sa pripevňovali po bokoch nad každú
nápravu. Stúpačky a blatníky sa pripevňovali skrutkami priamo na podvozok.
Montáž jedného auta trvala hodinu a pol a nový Model T vychádzal z továrne
každých štyridsať sekúnd.
Vývoj automobilu:
Obdobie medzi rokmi 1925 a 1942 býva označované ako epocha klasických áut. V
týchto rokoch vznikali luxusné, ťažké a rýchle autá, ako už nikdy potom. Značky
ako Rolls-Royce, Bugatti, Delage, Talbot, Voisin, Duesenberg, Mercedes-Benz,
Maybach, Horch a Isotta-Fraschini znamenali luxusnú jazdu autom. Renesancia
tohoto obdobia sa už po 2. svetovej vojne neobjavila.
V Európe sa myslelo na najväčšiu možnú hospodárnosť. Palivá boli drahé a úzke
cesty neumožňovali prevádzku "cestných krížnikov". Ľudové auto predstavuje asi
najlepší príklad typu auta v povojnovom období.
V USA prebiehal vývoj opačne. Autá boli stále väčšie a väčšie, zostali ale
osobnými autami. Až pribúdajúcim ucpávaním miest autami sa Američania vrátili k
menším autám. Vznikli takzvané "compact cars" a nemecký Volkswagen zažil svoj
najväčší exportboom. Od roku 1960 do roku 1968 bolo vyvezených 3,04 milióna áut.
Roku 1987 sa na svete nachádzalo asi 397 miliónov osobných áut a asi 120
miliónov nákladných áut. Na prvom mieste vo výrobe automobilov bolo roku 1987
Japonsko s 12,2 miliónmi automobilov, nasledované USA s 10,9 miliónmi
automobilov, Nemeckom so 4,63 miliónmi automobilov a Francúzskom s 3,49 miliónmi
automobilov.
Nákladné auto:
Nákladné auto sa prvýkrát objavilo v Nemecku roku 1886 poháňané spaľovacím
motorom. Zatiaľ čo väčšina nákladných áut bola poháňaná spaľovacím motorom,
niektoré boli poháňané parou. Tieto nákladné autá na uhoľný plyn sa vyrábali do
30. rokov. Autá s naftovým motorom s ich vyššou účinnosťou, všestrannosťou,
úspornosťou a dlhou životnosťou boli zavedené Karlom Benzom v roku 1924. Začali
prevládať v sektore úžitkových vozidiel od konca 2. svetovej vojny až po dnešok.
Dvadsiate roky priniesli aj viac úžitkové šesťkolesové autá spolu s ťahačmi, ku
ktorým bol flexibilne pripojený príves. Počas 2. svetovej vojny sa na ťažkom
teréne veľmi účinne uplatňovali americké nákladné autá s pohonom štyroch kolies.
Po vojne sa v súvislosti s prepravou stále väčšieho množstva tovarov po ceste
namiesto po železnici dosť podstatne začal meniť dizajn nákladných áut.
Začiatkom 50. rokov sa v USA objavili ťahače s predným náhonom a s výklopnou
kabínou, ktoré sa čoskoro rozšírili po celom svete. V roku 1954 vyrobila švédska
firma Volvo turbo verziu naftového motora, ktorá zvýšila jeho výkon o 50%.
Autobusy:
Prvé autobusy sa volali omnibusy (z latinského omnes, čo znamená všetci). Je to
výstižný názov, pretože autobusy boli prvým typom mestského verejného dopravného
prostriedku a ešte i dnes patria k najlacnejším. Prvé autobusy sa objavili
začiatkom 19. storočia, v období prudkého rozvoja miest, ktorý vyvolala
priemyselná revolúcia. Dnes sa používajú autobusy v mestách i na dedinách po
celom svete. Väčšina veľkomestských autobusov premáva v pomerne krátkych
intervaloch na pravidelných linkách rozvetvenej siete s množstvom presne
určených zastávok. Okrem mestskej dopravy zabezpečujú autobusy aj spojenie medzi
mestami a okolitými dedinami. Diaľkové autobusy križujú celé krajiny, ba jazdia
aj na medzinárodných linkách. Tieto autobusy sú skonštruované a vybavené tak,
aby poskytovali cestujúcim čo najväčšie pohodlie.
Budúcnosť:
Len málo vynálezov malo taký obrovský vplyv na náš život ako motorové vozidlo.
Kým na jednej strane nám auto poskytlo možnosť cestovať kamkoľvek, kedykoľvek sa
nám zachce, na druhej strane spôsobuje automobilizmus vážne celosvetové
problémy. Všade okolo nás vidíme obrovské dopravné zápchy, ktoré nás oberajú o
čas. Pri nehodách na cestách každý rok zahynú a zrania sa milióny ľudí.
Znečisťovanie ovzdušia výfukovými plynmi čiastočne zapríčiňuje problémy
životného prostredia, ako sú kyslý dážď a "skleníkový efekt" - otepľovanie
zemskej atmosféry. Jedným z riešení problémov spojených s dopravnými zápchami je
širšie využívanie verejnej dopravy. Aby sme ochránili životné prostredie, treba
vyrábať autá z recyklovaných materiálov, ktoré majú nižšiu spotrebu benzínu
alebo používajú alternatívne zdroje energie, ako je elektrická a solárna
energia.