Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Verili, že každý boh nad niečím vládne a že môže v niečom ľuďom pomáhať. Bohovia sídlili na hore Olymp. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár.
Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života.
Podľa Gréckej mytológie najprv vládol Prázdnota alebo Chaos. Potom sa objavila
Zem – Gaia, a Láska – Erós. Keď sa vesmír usporiadal zrodila Gaia Uránosa. Ten
zaplašil slnkom temnoty, noci dal mesiac a hviezdy. Spolu s Gáiou splodili
dvanásť detí – Okeanos, Koios, Krios, Hyperion, Lapetos a Kronos, dcéry Teia,
Rea, Mnemosyne, Foibe, Temis a Tetys. Boli tak strašní, že sa ich sám Úranos bál
a ukrýval je v hlbinách zeme. Ich matku Gaiu to mrzelo, preto ich zvolala a
požiadala ich, aby otca zbavili trónu. Tejto úlohy sa ujal Kronos a po jej
splnení sa mal ujať vlády nad svetom. Jeho otec Urános ho zato preklial a
predpovedal mu, že ho postihne rovnaký osud ako jeho. Kronos sa usídlil so
svojou manželkou Rheiou na hore Olymp. Keď však Rheia porodila prvé dieťa
spomenul si Kronos na starú veštbu a novorodenca zjedol. A každé dieťa ktoré sa
im narodilo skončilo rovnako. Preto keď mala Rheia porodiť už šieste dieťa,
odišla na Krétu a Dia porodila na hore Dikté. Potom ho vychovávali dve nymfy
Adrástenia a Idaia. Kŕmili ho mliekom božskej kozy Amalte, ktorej roh naplnený
ovocím sa stal symbolom blahobytu. Keď Zeus vyrástol vrátil sa a donútil svojho
otca aby vyvrhol jeho súrodencov, ktorý žili v Kronovi aj naďalej pretože boli
nesmrteľní. Potom uvrhol Zeus Krona do Tartaru. Tím sa začala vláda gréckych
bohov ako ich poznáme z bají.
Afrodita
Afroditu, grécku bohyňu lásky a krásy, nazývali Rimania Venušou. Bola to
najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z
morskej peny na ostrove Cyprus. Kto Afrodite vzdával úctu, tomu rada pomáhala.
Napríklad podľa báji oživila mramorovú sochu, do ktorej sa zaľúbil sochár
Pygmalion. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší
boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, boh všetkých
kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny
Areom mala napríklad päť detí. A to Ares nebol zďaleka jediným otcom jej ďalších
detí!, z ktorých jedným bol aj Eros. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo
zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak,
ružu a z ovocia jablko. Krásou Afrodity sa dávali inšpirovať aj známi novovekí
maliari. Za najslávnejší obraz sa pokladá "Zrodenie Venuše" od talianskeho
maliara Botticelliho.
Apolón
Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku,
neomylný strelec a veštec.
Bol synom boha Dia a bohyne Lété.
Ares
Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Bol synom Héry a Dia. Na
výsledkoch vojen mu nezáležalo mal rád len zabíjanie.
Artemis
Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a
rastlín. Jej zasvetení chrám je jedním zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v
Efeze na území Turecka. V časoch svojej najväčšej slávy bol Efez hlavným mestom
gréckej kolónie a rímskej Ázie. Narodil sa tu Homér - prvý epický básnik,
Hippónax – satirik, Zénodos - literárny kritik a Herakleitos - filozof.
Artemidin chrám mal unikátne stĺpy v iónskom slohu. 26 stĺpov stálo na
podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi umelcov. Chrám bohyne Artemis sa
staval sto dvadsať rokov. Keďže bol tento nádherne zdobený chrám zaradený medzi
sedem divov sveta, je veľká škoda, že sa nezachoval, hoci v jeho blízkosti je
veľa dochovaných pamiatok. Dôvodom jeho skazy bol požiar v r. 356 pred naším
letopočtom. Následne bol chrám zrekonštruovaný. Na rekonštrukcii sa podieľal
Alexander Veľký. Okolo r. 262 bol chrám zničený Gótmi. Poslednou pohromou bol
nájazd tureckej armády. V tom čase tu totiž žili Gréci. Ako každá antická
pamiatka, aj táto mala svojho novodobého objaviteľa. Bol ním Angličan J. T.
Wood, ktorý koncom 19. storočia objavil miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám
Pallas Aténa
Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a
bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Vyhrala
spor s Poseidonom o Atény. Bola najmilšou Diovou dcérou. Deméter
Diova sestra. Bohyňa úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Naučila ľudí pestovať
obilie. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa
stál bohom bohatstva.
Dioné
Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej
dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. Dióné sa v mýtoch zaraďovala medzi
titánov, podľa Homéra splodila spolu s Diom Afroditu. Neskôr bola Dióné
stotožnená s Hérou, ktorú všeobecne považovali za Diovu manželku
Dionýzos
Dionýzos bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna
ľudská Semelé (vnučka Area a Afrodity). Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy.
Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu,
spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom,
pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer
nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne
vtelení bohovia. Takže bol považovaný aj za boha zábavy.
Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali
poslušnosť. Oslavy Bakchusa a vína /bakchanália/ sa v cisárskom Ríme zmenili na
divoké orgie, takže boli zakázané. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom.
Eós
Eós alebo Aurora milovala všetko mladé a svieže S bohom hviezd Astraiom mala
dcéru Zorničku, syna Fosfora(Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. Ani
deti ju však nedonútili, aby bola svojmu partnerovi verná. Keď sa jej zapáčil
krásny mladík, uniesla ho a získala preň nesmrteľnosť. Medzi jej početných
milencov patril napríklad aj Orion. Najviac však podľa povestí milovala Titona,
za ktorého sa napokon aj vydala. Žila s ním však v harmonickom manželstve iba
pokiaľ bol mladý a krásny. Urobila chybu. Keď totiž žiadala pre svojho
vyvoleného u Dia nesmrteľnosť, zabudla dodať, že chce aj večnú mladosť. Úbohému
manželovi sa objavili vo vlasoch prvé šediny a prestala sa k nemu správať tak
ako predtým. Svedomie jej však nedovolilo úplne ho opustiť. Aj naďalej ho kŕmila
ambróziou - pokrmom bohov, a obliekala do najkrajších šiat, ale milovať ho už
jednoducho nemohla. Ako bezmocného starca ho zavrela do izby, aby sa vyhla
pohľadu na toľkú schátranosť. Niektoré verzie tohto príbehu tvrdia, že ho
dokonca premenila na cvrčka, aby nepočula jeho starecký hlas. Z komnaty sa potom
ozývalo už iba slabé a monotónne cvrlikanie. Umelci si Auroru predstavovali ako
živú a sviežu dievčinu s veľkými krídlami v žiarivo bielom a šafranovom rúchu.
Na hlave mala väčšinou hviezdu alebo kapucňu, v ruke pochodeň a viezla sa buď v
štvorzáprahu alebo na okrídlenom Pegasovi. Počas svojej rannej cesty vylievala z
vázy na zem rannú rosu. Jej najmilším synom, ktorý podľa povestí absolvoval s
matkou cesty po oblohe, bol Lucifer - zosobnenie rannej hviezdy a veľký
obľúbenec bohyne lásky Afrodity (Venuše), ale aj Diovej manželky Héry (Junó).
Ťažko však odpovedať na otázku, ako sa práve meno Lucifer dostalo do povestí v
spojitosti s vládcom pekla. Erato
Múza, ktorá ochraňuje ľúbostnú poéziu,jej atribútom je gitara. Euterpe
Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku, jej atribútom je flauta. Hádes bol rovnako
vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne
nerátal. To preto že málokedy opúšťal svoju podsvetnú ríšu a na schôdzky bohov
nechodil. Nestaral sa ani o ľudí, veď ,,každý musel skôr či neskôr vojsť do
Hádovho domu, keď sa už narodil na svet“. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej
vstúpil, stratil všetko, i nádej. Vchod do nej strážil trojhlavý pes, Kerberos,
ktorí prišelcov ochotne púšťal dnu, nie však von.
Jej hranice tvorila rieka nárekov Acherón, cez ktorú prevážal mŕtvych nevľúdny
starec Charón, potom rieka zármutku Kókítos, všetko zmrazujúca rieka Styx,
ohnivá rieka Pyriflegethón a temná rieka zabudnutia Léthé. Medzi nimi sa tiahla
bezútešná pláň porastená bledými kvetmi asfodelov, po ktorej sa potulovali
zomrelí v podobe duchov bez tieňov. Na západ od nej bol Élysion, na poliach
ktorého žili spravodliví a v hlbinách pod ňou bol Tartataros, kde si odpykávali
tresty hriešnici. Uprostred tejto ríše, v tmavom Erebe, mal Hádes svoj palác, z
ktorého vládol spolu s manželkou Persefonou podsvetným bohom a duchom mŕtvych.
Podsvetných bohov nebolo mnoho, ale o to väčšiu hrôzu nanášali ľuďom. Patril
medzi nich boh smrti Thanatos, ktorý mŕtvym uchvacoval dušu, boh spánku Hypnos,
ktorý zasiela ľuďom omamné sny, ohavné bohyne Kéry, ktoré vyciciavali krv padlým
v boji, jednonohá Empúsa, ktorá vraždila ľudí na križovatkách, jednonohá bohyňa
čarodejníctva Hekata a okrem iných nemilosrdné bohyne pomsty Erínye. Údel
mŕtvych v Hádovej ríši bol smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu
na svete pred smrťou. Ostatný bohovia nevládli ríšam, mali len viac-menej presne
určené funkcie.
Hefaistos
Boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol
najškaredším zo všetkých bohov no aj napriek tomu mal za manželku bohyňu lásky a
krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra. Keď stvoril Zeus Aténu bez matky nahnevala
sa a stvorila boha bez otca. Hefaistovi ako zručnému kováčovi sa pripisuje mnoho
vynikajúcich výrobkov, ako napr. zbroj Achillova, štít Aténin, šípy Erotove,
zlaté panny, ktoré ho podopierali pri chôdzi, Diov palác, zlatí a strieborní psy
zdobiaci Alkinoov palác atď. Hefaistos vyrobil taktiež sieť na lôžko, do ktorej
lapil svoju manželku Afroditu s jej milencom Areom. V Aténach bol Hefaistovi
zasvätený chrám Hefaisteion, kde ho uctievali ako ochrancu remeselníkov. Hélios
Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z
jasných lúčov. Býva na východnom brehu Okeana v skvelom paláci, z ktorého každé
ráno vychádza na zlatom voze, ťahanom štyrmi okrídlenými koňmi, na svoju cestu
po oblohe. Zalieva zem lúčmi, ktoré jej dávajú svetlo, teplo a život a večer
znovu zostupuje do vôd Okeana, kde ho čaká zlatý čln, na ktorom sa vracia do
paláca. Boh Helios všetko videl a počul, bol jasným okom boha Dia. Jeho menom
nazývali svätyne, mestá.
Héra najvyššia bohyňa a kráľovná všetkých bohov. bola manželkou Zeusa a zároveň
jeho staršou sestrou. Bola bohyňou rodinného života. Mala na starosti
ochranu manželstva a žien. Mala tri deti: boha vojny Area, božského kováča a
zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu.
Hébu a Area mala s Diom Hefaista porodila sama.
Hermes
Máloktorý z gréckych bohov má takú širokú škálu pôsobenia ako syn najvyššieho
boha Dia a bohyne Maje. Bol totiž nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do
podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú
ruku nad zlodejmi a podvodníkmi.Hermes sa vyfarbil hneď po svojom narodení:
ukradol svojmu bratovi Apolónovi stádo päťdesiatich kráv. Keď ich mal vrátiť,
získal si brata hrou na lýru, ktorú si vyrobil z korytnačieho panciera a
siedmich strún. Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali
mu tie najobtiažnejšie úlohy, lebo vedeli, že sa naň môžu spoľahnúť. Herma
umelci zobrazovali ako mladíka s okrídleným klobúčikom a topánkami. Rimania si
ho premenovali na Merkúra.
Hestia
Hestia bola pannenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila jej
obce a štáty. Charis
Bohyňa pôvabu a pomocníčka bohyne Atény.
Kalliope
Múza, ktorá ochraňujeepos; jej atribútom je kniha a svitok. Kleió lat. Clio
Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu.
Melpomene
Múza ochraňujúca spev a tragédiu. Moira
Bohyňa osudu, ktorá sa nie vždy podriaďuje Diovi, často vystupuje spolu s ním a
niekedy sa jej podriaďuje dokonca on sám. Morfeus
Boh sna a spánku.
Polymnia
Múza vážneho spevu, sprevádzaného hudbou. Bola zobrazovaná vo vážnom postoji a
niekedy so zvitkom v ruke.
Poseidón
Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy, v jeho rukách boli aj
všetci ľudia na mori. Mal mocní trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním
udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Moc mal iba nad vnútorným morom, ktoré bolo
prístupné ľuďom. Nad nekonečným morským, prúdom ktorí obtekal zem a bol
prístupný len bohom, vládu si ponechal Okeános. Za manželku si Poseidón vybral
bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna ktorý bol napolo človek a napolo ryba.
Tália
Múza komédie
Terpsychore
Múza tanca.
Zeus
Bol vládcov všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a
Kronosa. Mal päť súrodencov ( Hestiu, Héru, Poseidona, Hádesa a Deméter ). Mal
mnoho detí, ale iba tri so svojou manželkou. Z Diovych potomkov, splodených s
bohyňami, sú známe predovšetkým deti bohyne Lété : Apollón a Artemis, s Dioné
mal Afroditu a syn bohyně Náii boh Hermes. Z jeho lásky ku pozemšťankám sa
narodili predovšetkým veľký hrdinovia.Mínós s Európou (Zeus se převtělil do
býka), Helena a Polydeukes s Lédou (Zeus jako labuť) , Perseus s Danaé či
poloboh Herakles s Alkménou.
Najvyšším a najmocnejším bohom bol Zeus. Vládol búrke, hromu a blesku.
Jeho manželka bola Héra - najvyššia bohyňa a kráľovná všetkých bohov. Bola
bohyňou rodinného života.
Diovou dcérou bola Pallas Aténa, bohyňa múdrosti, vedy a umenia a ochrankyňa
smelých a bystrých mužov. Bola jej zasvätená sova.
Diovým synom bol Hefaistos, boh ohňa a kováčskej práce. Svoje kováčske dielne
mal pod dymiacimi sopkami. Bol to škaredý a chromý boh.
Apolón bol bohom svetla, veštby a básnického umenia. Bol vodcom deviatich múz,
ktoré ochraňovali jednotlivé umenia.
Diova dcéra Artemis bola Apolónovou sestrou. Bola to bohyňa lovu.
Bohyňou domáceho kozuba a ohňa bola Hestia.
Demeter bola bohyňou roľníctva.
Hermes bol poslom bohov. Mal okrídlené sandále a bol ochrancom obchodníkov a
pútnikov.
Poseidon vládol nad morskými vodami. Bol Diovým bratom.
Ďalším Diovým bratom bol Hádes, boh podsvetia, ktorý vládol v ríši mŕtvych.
Hádova manželka sa volala Persefona.
Gréci mali aj nižších bohov. Medzi nich patrili:
Aiobos – vládca a strážca vetrov
Eos – bohyňa ranných zôr
Erinye – bohyne pomsty, boli obrazom zlého svedomia
Nymfy – žili v lesoch a vo vodách
Rimania prevzali od Grékov ich božstvá, ale zmenili im mená
Zeus - Jupiter
Héra - Juno
Pallas Aténa - Minerva
Hefaistos - Vulkanus
Apolón - Apollo
Artemis - Diana
Ares - Mars
Afrodita - Venus
Hermes - Merkúr
Dionýzos - Bakchus
Hestia - Vesta
Demeter - Ceres
Poseidón - Neptún
Hádes - Pluto
Persefona - Proserpina
Z tých dôb sa nám dodnes zachovali niektoré slovné spojenia, ako Achillova päta, Ariadnino klbko, Prokrustovo lôžko, silný ako Herkules (Herakles), lieta na Pegasovi.