Darceky

Darceky. Ked uz hovorime o nich, chcel by som Vam prezradit take pravidlo. Nepochadza z mojej hlavy. Vyslovil ho pri vianocnej oslave v urade jeden nevrelo vyzerajuci pan. Pan, o ktorom sa vedelo, ze je poriadne lakomy. Prave si rozbalil nejaku hlupostku, ktoru nasiel pod kancelarskym vianocnym stromcekom. Hlasom plnym pobavenej lutosti sa neobracal ku nikomu konkretnemu: "Viete, ono to nie je pravda, ze zalezi na pohnutke a nie na samotnom darceku. Jednoducho to tak nie je. Moja matka ma v tomto vodila za nos. Za tie roky sa mi nahromadilo tolko zbytocnosti zabalenych ako darcek od ludi, ktori rychlo na poslednu chvilu vybehli kupit nejaku lacnu hlupost a tu mi potom dali pod zamienkou pozitivnych emocii. Hovorim vam, ze viac zalezi na darceku samotnom. Ludia, ktori maju spravne pohnutky, davaju spravne darceky. Malo by byt take pravidlo - mosadzne pravidlo obdarovavania." A vykrocil ku kosu na odpadky, nesuc svoj darcek, ako by to bol nejaky mrtvy svab.

Mozno to tak je, len trochu drsne povedane. Ale charakter celych sviatkov nam uz je jasny davno. Boh, ktory to vraj vsetko zacal, si dal zalezat, aby nam poslal to najcennejsie. A nie raz. Traja krali tiez prisli a neniesli lacne dary. I Santa Claus, ked zostavuje tie svoje zoznamy, radsej to po sebe dvakrat prekontroluje. A anjeli tiez priniesli dobre spravy, ktore sa netykali vypredaja za polovicne ceny.