Darceky
Darceky. Ked uz hovorime o nich, chcel by som Vam prezradit take
pravidlo. Nepochadza z mojej hlavy. Vyslovil ho pri vianocnej oslave
v urade jeden nevrelo vyzerajuci pan. Pan, o ktorom sa vedelo, ze je
poriadne lakomy. Prave si rozbalil nejaku hlupostku, ktoru nasiel pod
kancelarskym vianocnym stromcekom. Hlasom plnym pobavenej lutosti sa
neobracal ku nikomu konkretnemu: "Viete, ono to nie je pravda, ze
zalezi na pohnutke a nie na samotnom darceku. Jednoducho to tak nie
je. Moja matka ma v tomto vodila za nos. Za tie roky sa mi nahromadilo
tolko zbytocnosti zabalenych ako darcek od ludi, ktori rychlo na
poslednu chvilu vybehli kupit nejaku lacnu hlupost a tu mi potom dali
pod zamienkou pozitivnych emocii. Hovorim vam, ze viac zalezi na
darceku samotnom. Ludia, ktori maju spravne pohnutky, davaju spravne
darceky. Malo by byt take pravidlo - mosadzne pravidlo obdarovavania."
A vykrocil ku kosu na odpadky, nesuc svoj darcek, ako by to bol nejaky
mrtvy svab.
Mozno to tak je, len trochu drsne povedane. Ale charakter celych
sviatkov nam uz je jasny davno. Boh, ktory to vraj vsetko zacal, si dal
zalezat, aby nam poslal to najcennejsie. A nie raz. Traja krali tiez
prisli a neniesli lacne dary. I Santa Claus, ked zostavuje tie svoje
zoznamy, radsej to po sebe dvakrat prekontroluje. A anjeli tiez
priniesli dobre spravy, ktore sa netykali vypredaja za polovicne ceny.