Origami

Origami je staré japonské umenie skladania papiera. Jeho počiatky siahajú až do 9. storočia nášho letopočtu. Skladačky sa pôvodne vešali pre šťastie k malým darčekom. V priebehu stáročí sa origami vyvinulo ako zvláštna forma umenia s mnohými možnosťami vytvárania i použitia. Dodnes má vätšina skladaných tvarov svoj vzor vo svete zvierat a rastlín.

Skladanie z papiera je rozšírené po celom svete. Je zaujímavé sledovať, ako sa v jednotlivých krajinách pozerajú na jeho históriu. V Amerike a Anglicku se bežne slovo "origami" používa, predpokladá sa, že skladanie prišlo z Japonska. V Španielsku ale slovo origami pozná málokto. Španieli používajú výraz papiroflexia a myslia si, že skladanie vzniklo v Európe nezávisle na Japoncoch.

Doba, v ktorej má tradícia japonských origami počiatok, sa dnes už presne nedá určiť. Je však isté, že Japonci sa zoznámili s tajomstvom výroby papiera u Číňanov už začiatkom 1. tisícročia n. l., teda asi o tisíc rokov skôr ako prví Európania. V najstarších dobách boli papierové skladačky v Japonsku využívané pri náboženských obradoch a pri výzdobe šintoistických svätýň. Šintó je tradičné japonské náboženstvo, v ktorom je uctievaná bohyňa Slnka, najrôznějšié božstvá, ale aj zvieratá a rozprávkové bytosti. Papierové retiazky poskladané podľa presných pravidiel sa vešajú s trsmi slamy na „výstražných" šnúrach šimenawa, ktoré označujú hranicu posvätného územia svätyne, za ktorú môže vstúpiť iba kňaz. Podobné šnúry s papierovými skladačkami visia aj pred vchodmi do japonských domov, kde symbolizujú skutočnosť, že je dom očistený a pripravený k novoročným oslavám.

Ako zábava sa začali papierové skladačky v Japonsku šíriť až niekedy v 17. storočí. Zmienky o nich sa objavujú i v rôznych literárnych dielach v 18. a 19. storočí, takže vieme, že už vtedy Japonci poznali asi sedemdesiat druhov skladačiek. Boly to rôzne zvieratká, rozprávkové bytosti i jednoduché ozdoby. Už vtedy sa však formovala základná zásada japonských origami: nie verne kopírovať tvar skutočných predmetov, ale iba ich zjednodušene symbolizovať. Hlavný dôraz sa pritom kladie na to, aby výsledná podoba bola jednoduchá a pôsobila esteticky vyváženým dojmom.

Niekedy okolo roku 1800 bol prvýkrát poskladaný aj papierový žeriav orizuru, ktorý je dnes v Japonsku jednoznačne najobľúbenejšou skladačkou, a rozšíril sa i do mnohých iných krajín celého sveta. Žeriav patrí medzi tradičné japonské symboly dlhého života, a preto si ľudia často desiatky alebo i stovky skladaných žeriavov navliekajú na dlhé šnúry a vešajú si ich v byte pre šťastie. Zhotovovanie šnúr s tisícami navlečených papierových žeriavov je tiež stále obľúbenou zábavou chorých, ktorí veria, že tak prispievajú k svojmu uzdraveniu. Zvlášť dojemne pôsobia stretnutia s týmito origami v pamätníkoch obetiam atómového bombardovania v Hirošime a Nagasaki. Tiež známy pomník detským obetiam v Hirošime znázorňuje jedno desaťročné dievčatko, ktoré v ruke drží nedokončeného papierového žeriava. Zomrelo, skôr než sa mu ich podarilo zložiť vytúžených tisíc...

Najvätší rozmach dosiahli v Japonsku origami koncom 19. storočia a túto obľubu si udržali dodnes. S jednoduchými skladačkami sa zoznamujú deti už v materských školách a origami sú zahrnuté i do učebných osnov výtvarnej výchovy na základných školách. Origami však nie súvýlučne detskou záležitosťou. V Japonsku je origami i serióznou tvorivou činnosťou dospelých a majstri origami sú všeobecne uznávaní.

Spôsob skladania najstarších origami sa pôvodne odovzdával od rodičov deťom ústne, v minulom storočí však bolo spísaných niekoľko obsiahlych publikácií s podrobnými návodmi a skladačky v týchto knihách dnes tvoria akýsi „zlatý fond" tradičných origami, ktorým sa v Japonsku hovorí denšó origami (na rozdiel od sósaku origami vytvorených až v novšej dobe).

V súčastnosti existujú v Japonsku dva druhy origami - tradičné a moderné, ktoré sa od seba značne líšia.

Pre tradičné origami je typické, že sa skladajú vždy z jedného kusa papiera, bez použitia nožníc, lepidla a pod. a taktiež bez ďalšieho zdobenia - napr. primaľovania očí (to sa už dnes tak prísne nedodržuje). Postup ich skladania býva veľmi presne predpísaný, takže výsledky by sa od seba nemali príliš líšiť, nech ich poskladá ktokoľvek.

Moderným origami je naopak ponechaný značný priestor pre vlastnú fantáziu "skladateľa". Autori japonských príručiek pritom zdôrazňujú, že je hlavne treba nechať sa "viesť srdcom". Zatiaľ, čo súbor tradičných origami je viacmenej uzavretý, každý rok sa v Japonsku objavujú stovky nových moderných skladačiek. A postup ich zhotovenia býva skutočne netradičný. Okrem strihania a vzájomného zlepovania jednotlivých častí, sa napríklad zvieratám lepia oči, uši, chvost a iné časti tela nielen z papiera, ale napríklad aj z plsti alebo priadze.

Zatiaľ, čo u tradičných origami nie je nikdy známy pôvodný autor, tvorbou moderných origami sa často zaoberajú i známi výtvarní umelci. Vznikajú tak zložité umelecké origami, ktoré sa ukazujú na výstavách a pokladajú sa za samostatné autorské diela.

O pôvode Origami v Európe existuje mnoho teórií. Zatiaľ čo Japonci si samozrejme myslia, že sa do Európy dostalo origami z Japonska, Španieli tvrdia, že vzniklo ako samostatný druh umenia v Španielsku, aj keď svoj podiel vraj má aj Leonardo da Vinci...

Isté je, že španielski Mauri využívali origami pri štúdiu geometrie. Klasická španielska skladačka - pajarita (u nás známa ako koník, má byť údajne najstaršou skladačkou v Európe (vznikla asi v 13. storočí) a z nej sa potom odvinula celá európska vetva Origami, čiže španielsky - papiroflexia. Dôkazy o tom sa nachádzajú v mestskom múzeu v Tolede. Španieli sú na svoju pajaritu pyšní tak, že jej venovali aj pomník. Na ňom je zhotovená z plechu a meria takmer dva metre. Čo na to asi vravia Taliani, ktorí našli v jednom diele Leonarda da Vinciho kreslený návod, ako zložiť z kusa papiera lietajúcu lastovičku...

Dnes mnohé krajiny majú svoje spoločnosti, ktoré združujú všetkých vyznávačov tohoto koníčka. Pravidelne sa schádzajú, vydávajú časopisy a knihy, organizujú zjazdy a výstavy s účasťou významných predstaviteľov origami spoločností z iných krajín. Na čele každej spoločnosti stojí jej prezident, väčšinou najvýznamnejší tvorca origami tej krajiny.

Skladanie z papiera je veľmi obľúbené. Existuje dokonca niekoľko smerov. Východné-klasické skladanie vychádza z japonskej starej školy, zobrazuje kvety, zvieratá, predmety, a je pomerne jednoduché. Skladačky majú iba približný tvar a svoj skutočný vzor iba napodobňujú. Smer západného-realistického origami predstavuje presnú kópiu skutočného vzoru so všetkými detailami. Návody na tieto skladačky sú niekedy vytvárané pomocou počítača a ich zloženie zvládne len skúsený origamista s obrovskou trpezlivosťou. Skladanie totiž môže trvať i niekoľko hodín. Geometrické, abstraktné origami tvoria zložité mnohosteny, pyramídy, gule a iné geometrické telesá z mnohokrát se opakujúcej jednej skladačky, ktorej časti na seba nadväzujú a dômyselne do seba zapadajú.