Živelné pohromy
Živelné pohromy sa opakujú čoraz s väčšou razanciou.
Prečo sa to deje?
Pre život na zemeguli je dôležitá rovnováha v celom klimatickom systéme. Nástupom
priemyselnej revolúcie v 19.storočí sa táto rovnováha začala narúšať. Posledné dve
storočia priniesli viac technických objavov a technológií, ako za celú dovtedajšiu
históriu ľudstva. Zároveň sa spustila podľa všetkého už nenávratná devastácia Zeme.
Prečo sa to deje:
Počet obyvateľov Zeme sa za posledných 200 rokov zvýšil viac ako päťnásobne. Viac
ľudí potrebuje viac potravín, energie a životného priestoru. Pri rozumnom a ekologickom
sa správaní samotný rast svetovej populácie nemusí byť pre ekosystém Zeme zničujúci.
Príčinou je nehospodárne drancovanie zdrojov Zeme. Vysoko energeticky náročné, ekologicky
nedoriešené výrobné činnosti a aj konzumný spôsob života ľudí, to všetko zanecháva
viac priemyselného a komunálneho odpadu, ktorého sa zbavujeme vypúšťaním do atmosféry,
vody a do pôdy. Výsledkom tejto ľudskej činnosti je okrem iného aj: kyslosť dažďov
v strednej Európe je 4 – krát väčšia ako ich prirodzená acidita. Znižuje sa obsah
ozónu v atmosfére a prudko narastá percentuálny podiel kysličníka uhličitého. Vznikajú
známe ozónové diery a tzv. skleníkový efekt . Ten sa vyznačuje tým, že prepúšťa
krátkovlnové žiarenie slnečných lúčov na Zem a naopak zachytáva dlhovlnové žiarenie
zemského povrchu. Teda teplo zo Slnka sa dostane na Zem, no z planéty sa už späť
nedostane. Presne ako v bežnom skleníku alebo fóliovníku na Vašej záhrade. Tepelná
rovnováha Zeme vnikajúca v priebehu tisícov rokov je porušená. Je predpoklad, že
v roku 2075 koncentrácia kysličníka uhličitého dosiahne dvojnásobok s porovnaním
rokov 1951 až 1980.
Naivne by sme si mohli myslieť, že globálne otepľovanie atmosféry nám pomôže ušetriť
peniaze na kúrenie, oblečenie a pod. a že naša drsná podhorská klíma sa zmení na
príjemnú nížinnú. Zmena sa naozaj prejaví väčším počtom teplotne nadpriemerných
rokov, v lete počtom dusných dní s tropickými teplotami, zimy budú skôr mierne,
ale veľmi nepríjemné budú prudké vpády mrazivého arktického vzduchu spôsobené búrlivejšou
cirkuláciou vo vyšších hladinách atmosféry.
Globálnym otepľovaním našej planéty dochádza okrem iného k väčšiemu odparovaniu
vody tak z pevniny ako, a to hlavne, z morí. Atmosféra s vyššou teplotou je schopná
naabsorbovať väčšie množstvo vodných pár ako doposiaľ, zároveň takto vzniknutá tlaková
níž má extrémne meteorologické parametre /rýchlosť pohybu vzduchových más, množstvo
spadnutých vodných zrážok a iné/.Jej ničivá sila je porovnateľná s tajfúnmi a hurikánmi
vyskytujúcimi sa len v tropických oblastiach . Európa sa nenachádza v trópoch, ale
jej počasie tvoriace sa v Atlantickom oceáne, čoraz častejšie obsahuje spomínané
javy. Mimoriadne silné búrky spojené s nebývalými zrážkami vo forme snehu alebo
dažďa sa stávajú pravidelné tak v zime ako aj v lete, a tak sa nemožno čudovať vzniku
rozsiahlych povodní s veľkými materiálnymi škodami.
Odraz tejto skutočnosti na Slovensku?
Pri čítaní kroník zo začiatku storočia z pohľadu výskytu povodní je charakteristický
ich výskyt hlavne pri jarnom topení snehu, o niečo menej po výdatných dažďoch na
jeseň. Aj posledná storočná voda na Hrone 22. – 23.októbra 1974 bola tohoto charakteru.
V posledných rokoch sa situácia v ohrození povodňami mení, ako dôsledok globálneho
otepľovania. Extrémne výdatné vodné zrážky sa vyskytujú pravidelnejšie v letných
mesiacoch.