Už 450 rokov – pravdepodobne od r. 1559 – je Sixtínska kaplnka so svetoznámymi
renesančnými freskami dejiskom konkláve. Pápeži sa tu volili najmenej 20 krát.
Hoci Ján Pavol II. voľbu pápeža podstatne zmenil, dôrazne potvrdil jej miesto v
Sixtínskej kaplnke. Jej fascináciu ako miesta tajných hlasovaní sám raz dojímavo
opísal v jednej svojej básni.
Kaplnku, ktorej rozmery 41 krát 13 krát 21 metrov údajne zodpovedajú
Šalamúnovmu chrámu, dal zriadiť ako svoju palácovú kaplnku pápež Sixtus IV. –
pápežskú kaplnku ako „novú Šalamúnovu halu“. V roku 1482 tým poveril niekoľkých
najlepších umelcov svojej doby. Za 7 mesiacov Botticelli, Perugino, Rosselli a
Ghirlandaio stvárnili na ľavej bočnej stene život Mojžiša a na pravej strane to
doplnili životom Ježiša. O generáciu neskôr vytvorili Michelangelo v rokoch
1508-12 stropnú fresku histórie stvorenia. A v rokoch 1534-41 na čelnej stene
Posledný súd, na čo musel zničiť tri staršie fresky.
Konkláve v Sixtínskej kaplnke pri Michelangelovom Poslednom súde zvolilo naposledy nového pápeža v utorok 19. apríla 2005 keď za nasledovníka Jána Pavla II. bol zvolený kardinál Joseph Ratzinger, ktorý prijal pápežské meno Benedikt XVI.