Náboženstvo starovekého Egypta je jedným z najdôleži-tejších aspektov, ktoré sú potrebné pre chápanie histórie a kultúry Egypta. „All manifestations of cultural and sociallife were so deeply permeated with religious ideas that an understanding of Egyptian culture is impossible without an understanding of Egyptian religion, and vica versa“ Všetky prejavy kultúrneho a sociálneho života boli tak hlboko prepojené a náboženskými predstavami, že pochopenie egyptskej kultúry je nemožné bez pochopenia egyptského náboženstva a naopak.
Egyptské náboženstvo sa stalo známym hlavne vďaka obrovskému množstvu svojich bohov, ktorých sa počas približne 3000 rokov trvania egyptského náboženstva objavilo okolo 2500. Tento veľký počet bohov sa nedá určiť len ako dôsledok pravekého animizmu, ktorý by ich pomocou personifikácie transformoval, keďže väčšina bohov vznikla až v období Egypta.
„S jedinou krátkodobou výjimkou neúspěšné reformy Amenhotepa IV. (Achnatona) to bylo vnitřne velmi ruznorodé a tolerantní polyteistické náboženství“ Aj napriek svojej značnej tradičnosti a stálosti prešlo egyptské náboženstvo pomerne zložitým vývojom. Jeho poznávanie je komplikované hlavne kvôli veľmi nerovnomernému zachovaniu prameňov, keďže mnohé chrámy a hieroglyfy boli zničené, či už počas prechodových období alebo počas vlády rôznych faraónov, takže väčšinu bohov poznáme po mene, vieme v akom boli vzťahu s ostatnými bohmi a aká bola ich funkcia, ale už samotné mýty viažuce sa k jeho existencii sú zväčša neúplné. „It is true that the innumerable religious texts which have survived often allude to mythological occurences. The full stories themselves, however, are almost never set down, for they were known to every early Egyptian and handed down from generation to generation by word or mouth alone.“ Je pravdou, že veľmi veľa náboženských textov, ktoré sa zachovali sa často zaoberá mytologickými javmi. Ale komplexné mýty neboli nikdy zachytené, keďže ich poznal každý Egypťan a z generácie na generáciu sa predávali ústne.
A tak sú archeológovia a historici odkázaní na neúplné texty, ktorých pochopenie je veľmi ťažké, keďže hieroglyfy sú mnohovýznamové. Personifikácie, prirovnania a asociácie, ktoré používali starovekí Egypťania sú postavené na úplne inej logike ako používa súčasná doba. Priepasť 3000 rokov a úplne rozdielnych kultúr nám prakticky znemožňuje spolu s ostatnými vplyvmi pochopiť pohľad starovekých Egypťanov na ich bohov.

Preto sa väčšina štúdií o starovekom Egypte začína prácou gréckeho dejepisára Herodota, ktorý nám podáva správu o Egypte z obdobia, ktoré je o vyše 2000 rokov skôr ako naša súčasnosť. Vďaka nemu sme poznali mýtus o Osirisovi skôr ako boli rozlúštené hieroglyfy. Aj tu sú však určité nevýhody. Herodotos bol v Egypte v čase, keď bol Egypt pod silným gréckym vplyvom a jeho náboženstvo aj kultúra už silne stagnovala prípadne upadala. preto sa aj v Herodotovej práci nachádza množstvo nepresností a nepochopení.
Tento neuveriteľný systém štátotvorného náboženstva, ktoré nechápali ani iné staroveké národy (ako Peržania, Židia alebo Gréci) sa začal vyvíjať približne v polovici 4. tisícročia pred.n.l. V tých časoch sa pri Níle usádzali kočovné kmene, ktoré mali svojich vlastných bohov, za ktorých boli spravidla považované rôzne zvieratá a rastliny. Jednotlivé kmene sa postupne spájali a ich bohovia buď zanikali alebo sa udržali a posilnili svoju pozíciu. Postupne vznikli dve kráľovstvá – Horný Egypt a Dolný Egypt. V tomto období si boli všetci bohovia rovní, ale aj keď samozrejme v každej oblasti bol dominantným bohom boh tohto konkrétneho mesta. Po zjednotení Horného a Dolného Egypta začali vznikať bohovia s celoegyptským pôsobením. Za prvého takéhoto boha by sa dal pravdepodobne pokladať sokolí boh – Hor. „Díky spojení s předdynastickými vládci Horního Egypta se stal prvním bohem celonárodního významu.“ Bol to nebeský boh, za jeho oči boli pokladané slnko a mesiac, takisto bol kráľovským ochranným bohom, stotožňovaným priamo so žijúcim panovníkom. Jeho ponímanie však rozhodne nemôže byť natoľko jednoduché. Hor vznikol v dávnych časoch a postupne sa pod jeho menom skrývalo množstvo predtým samostatných bohov, preto sa nedá hovoriť o určitom konkrétnom Horovi. Hor bol zobrazovaný ako človek so sokolou hlavou prípadne priamo ako sokol. Jeho postavenie sa časom zmenilo a zo svojho vedúceho postavenia musel ustúpiť. V One (Héliopoli) bol tzv. „desiatym“ členom veľkého Devätora bohov ako syn bohyne Eset a boha Osirisa, ktorý po krutom boji plnom právnych sporov a intríg plus priam nechutných bojov so Sutechom vyhral a stal sa vládcom na svete a egyptskí králi vládcami na svete.
Ďalším významným celonárodným bohom bol Ptah. Jeho vlastnými kňazmi bol samozrejme pokladaný za najvyššieho a uplatňoval si nárok na tento titul aj v celoegyptskom meradle.
„Oprávnenosť tohto nároku mohol podložiť nevyvrátiteľnými argumentmi.

Bol predovšetkým bohom prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta, a keďže hlavné mesto malo v krajine vedúce postavenie, musel mať postavenie prvého medzi bohmi“ Podľa oficiálneho učenia stvoril Ptah ostatných bohov ale aj ľudí a zvieratá. Učenie o Ptahovi vzniklo neskôr ako podobné učenia známe z One a z Chmnueve, pričom z nich vychádzalo a upravilo si ich tak, aby s nimi nedostalo do konfliktu. učenia o Ptahovi síce uznalo všetkých bohov, ale zároveň ich vyhlásilo za „bytostne totožných“ s Ptahom, čiže sa stali jeho súčasťou a zároveň aj podriadenými. Tak sa Ptah stal nadradeným aj pre Devätoro a Osmoro. Zobrazovaný bol v ľudskej podobe s vyholenou hlavou alebo so zakrytou tesnou kapucňou. Bol považovaný za vynálezcu a ochrancu umenia a remesla. Postupne splynul s bohom Reom a Amonom, ale aj tak si zachoval osobitnú božskosť. V Mennofere ostal aj však aj naďalej Ptahom bez zmien. Vznikom božskej osobnosti Ptah-Amon-Re sa dostávame k ďalšiemu „svet stvoriacemu“ bohovi – Re. Tento asi najznámejší boj je zároveň aj jedným z najstarších slnečných bohov.
„Byl pokládán za univerzální kosmické božstvo, ale zároveň i za stvořitele a spavedlivého nejvyššího soudce.“ Bol to boh Slnka a samo Slnko. Podľa egyptskej viery tvorilo Slnko jeho telo. Bol považovaný za primárneho boha Slnka, lebo bol Slnko svojou podstatou. Rozvoj jeho kultu až na štátny kult nastal hlavne po jeho stotožnený s „prabohmi“ Atumom, Nunom, Chnumom, Ptahom, Amonom, atď.. „O Reovej úlohe pri stvorení sveta sa učenia jeddnotlivých náboženských stredísk rozchádzali, všetky však bezvýhradne uznávali jeho riadiacu a vládnucu funkciu. Bol teda podľa nich vládcom sveta a keďže svet reprezentoval Egypt, bol predovšetkým vládcom Egypta.“ To bol hlavný dôvod prečo sa Re vteľoval do egyptského kráľa, kráľ bol jeho synom i pozemskou formou existencie. Preto egyptskí králi dostávali osobitné meno na potvrdenie štatútu „Reov syn“ a niektorí králi si jeho meno začleňovali do svojho (Chafre, Menkaure). Re sa stotožňoval aj s ostatnými slnečnými bohmi (Hor, Cheprer, Aton), a preto na seba mohol brať aj ich podobu. Re na seba bral obrovské množstvo podôb – sokol, skarabus, guľa, kocúr, šakal, lev atď. Počas trvania celoštátneho kultu boha Re vznikalo množstvo tzv. „slnečných chrámov“, ktoré mali dôležitú ekonomickú funkciu.

Re bol jedným z najuniverzálnejších bohov a aj to je dôvod dlhého trvania jeho kultu.
Amon bol pôvodne bohom mesta Vesetu (Théb), v dobách Novej ríše sa stal vôbec najvyšším bohom v celej krajine aj v dobytých územiach.
„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten, ktorého podstatu nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha, ktorý vznikol s ním...“ Toto postavenie najvyššieho boha dosiahol Amon pomerne neskoro, prakticky všetci pred ním spomenutý bohovia už boli najvyššími bohmi v časoch, keď sa o Amonovi ani nechyrovalo. Amon bol pôvodne čisto lokálny boh a o jeho počiatkoch nič nevieme. Až v období strednej ríše vznikli dokumenty, z ktorých ho poznáme. Amon sa dostal na vrchol „klasickou“ cestou vojenského a hospodárskeho úspechu „rodného“ mesta. Vesetskí kňazi k nemu postupne pričleňovali množstvo ďalších bohov a to vrátane Rea a Ptaha, ale aj boha ranného Slnka Harachteja a boha Atuma, čím vznikla trojjediná božská osobnosť Amenre-Hrachtej-Atum. Vesetskí kňazi samozrejme vytvorili aj množstvo ďalších spojení. Kňazi postupne získavali vďaka odmenám od kráľa nielen obrovský majetok, ale aj politickú moc, čím sa stali nezávislými. Otvorene sa proti nim postavil až kráľ Achnaton a nastalo jediné obdobie, kedy bol v Egypte zrušený polyteizmus. Za jediného boha bol vyhlásený Aton a majetok Amonových kňazov bol skonfiškovaný. Tento monoteizmus však bol zničený vzápätí po, pravdepodobne násilnej, smrti Achnatona a kňazi opäť získali svoju predchádzajúcu moc. Opätovnú nadvládu nad kňazmi si získali len Ramesse II. a Setchi I., ale ich nástupci si ju nedokázali udržať. Keď nakoniec na trón nastúpil veľkňaz Ramessa XI. Itrinor, Veset stratil svoj význam a stal sa rovnako bezvýznamným ako bol na začiatku Novej ríše. Keďže Amon bol značne „politický“ boh, jeho sláva a jedinečnosť upadli spolu so slávou Vesetu.
„Mojou hlavou je nebo, mojím bruchom je more, mojimi nohami je zem, moje uši sú v celom éteri, moje oči sú svetlom všade žiariaceho Slnka.“ Tak sa vraj predstavil posledný najvyšší boh Serapis Kyperčanovi Níkó Kreontovi. Tento boh, často s prívlastkom helenistický, je svojím spôsobom unikátny, pretože poznáme nielen dobu jeho vzniku ale aj prečo a ako vznikol. S najväčšou pravdepodobnosťou vznikol na príkaz kráľa Ptolemaia I. z čisto politických dôvodov. Nový egyptský kráľ Ptolemaios I. potreboval boha, ktorý by spájal egyptské a grécke náboženstvo, preto vydal príkaz na vytvorenie komisie zloženej z gréckych kňazov, macedónskych úradníkov a egyptských kňazov a hodnostárov, aby vypracovali návrh na vyhovujúceho boha. Tak vznikol Serapis, ktorý bol kombináciou gréckych bohov Dia, Dionýsa, Asklépia a egyptských Usira a Hapiho.

Serapis bol „bohom pre všetko“, ale aj napriek tomu vystúpili niektoré jeho vlastnosti do popredia – najčastejšie bol bohom Slnka a podsvetia, ale aj bohom plodivej sily, liečenia a veštenia.
„Byl znázorňován jako vousatý muž nesoucí na hlavě egyptskou korunu atef, později místo ní spíše miniaturní měřici na obilí“ Serapisov kult sa veľmi rýchlo rozšíril po celej Ptolemaiovskej ríši a prenikol až do grécka a Ríma. Jeho kult pretrval v rôznych podobách až do 5. st. n.l. aj napriek značnému útlaku zo strany kresťanov.
 

ANUP (Anupew,Anubis)
egyptský boh, sprievodca a ochranca mŕtvych, neskôr spojovaný tiež s balzamovaním. Bol znázorňovaní v podobe čiernej psovitej šelmy (šakala), od Novej ríše tiež v ľudskej podobe s hlavou tejto šelmy.

ESET
grécky Ísis – egyptská bohyňa mágie a života zobrazovaná ako žena; nebeská vládkyňa sveta, darovala život a obilie, udržiavateľka poriadku vo svete aj v rodine. Sestra a manželka Usira (grécky Osiris), matka Hora; spolu s nimi tvorí božskú trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom Sutechom zobrala časti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila. Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistiť po smrti druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom 5.st.pr.n.l. prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po celom antickom svete. Bola stotožňovaná s Demétrou a Afroditou.
 

HOR (HORUS)
egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oči sú pokladané Slnko a Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožňovaní s panovníkom, neskôr chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira a Esety, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázorňovaní obvykle ako sokol alebo muž so sokolou hlavou.

NEBTHET
egyptská bohyňa (Pani paláca, grécky Nefthys) doložená predovšetkým z mýtov usirového okruhu, v nich je síce označená za Sutechovu manželku ale napriek tomu vystupuje spolu s Esetou ako ochrankyňa mŕtveho Usira a jeho syna Hora. Niekedy bola pokladaná za matku Anupa. Spolu s Esetou, Selketou a Neitou považovaná za významnú ochrankyňu mŕtvych. Bola znázorňovaná v ľudskej podobe s hieroglyfickou značkou svojho mena na hlave.

 

SELKET
egyptská bohyňa s výraznými ochrannými rysmi, doložená od 1. dynastie ako ochranné božstvo kráľa, neskôr všetkých mŕtvych (spolu s bohyňami Esetou, Nebthetou a Neitou). Platila tiež za ochrankyňu proti škorpiónovmu bodnutí a hadiemu uštipnutí. Bola znázorňovaná v podobe
škorpióna, od Novej ríše aj ako žena so škorpiónom na hlave.

SOPDET
egyptská bohyňa (grécky Sóthis) personifikujúci hviezdu Sirius a pokladaná za darkyňu Nílskej záplavy. Bola znázorňovaná v podobe stojacej ženy (často na lodi), niekedy s pérovou ozdobou alebo s prenajatými atribútmi iných bohyni (napr. Esety či Satety), s ktorými splývala.

USIR
grécky Osiris – egyptský boh plodnosti a rastlinstva, zároveň pokladaný za vládcu ríše mŕtvych - boh smrti. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hneď jedným z najvýznamnejších egyptských bohov. Zobrazovaný s faraónskym bielym klobúkom na hlave. Býva často zelenej farby, lebo nie je celkom živý.

V okruhu mýtov, z ktorých vychádzala aj neskoršia mystéria, vystupuje ako manžel Esety a otec Hora; zavraždený svojim bratom Sutechom.

SUTECH (SETH)
egyptský boh búrky násilia a púšte, s výraznými bojovníckymi rysmi. V egyptskej mytológii brat a zároveň vrah Usira, porazený Horom, často znázorňovaný s telom chrta, rozdvojeným chvostom a podlhovastým pyskom.

VADŽET
egyptská bohyňa predstavujúca dolnoegyptskú kráľovskou korunu, respektívne prenesene Dolný Egypt. Bola znázorňovaná ako vztýčená
kobra. V 1.tis.pr.n.l. bola znázorňovaná tiež ako tróniaca žena s levou hlavou a slnečným kotúčom, respektívne urom. S hornoegyptskou
Nechbetou tvorila od archaické doby heraldickú dvojicu, označovanou ako obidve panie (súčasť kráľovského mena), respektívne Panie oboch
zemí. Od Novej ríše bola spojovaná s ďalšími bohyňami, predovšetkým Hathorou a Esetou. Gréci ju stotožnili s bohyňou Létó.

NECHBET
ochranná bohyňa Horného Egypta. Spolu s Vadžetou platila za ochrankyňu panovníka. Bola spojovaná s kráľovskými insigniemi, predovšetkým s
hornoegyptskou korunou. Bola znázorňovaná ako supica, prípadne tiež v ľudskej podobe so supiou čelenkou.

 

APOP grécky Apofis – egyptský poloboh alebo skôr démon v podobe veľkého hada ohrozujúceho poriadok sveta. Je doložený od 1.prechodnej doby, v textoch rakvy vystupuje ako protivník boha Rea. Každodenným bojom Rea proti Apopovi sa zaoberá rada náboženských textov z doby Novej ríše.

RE (RA)
egyptský boh predstavujúci slnko. Znázorňovaný v ľudskej podobe so slnečnou guľou na hlave alebo so sokolou hlavou, tiež ako kocúr, šakal, lev. V mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i s jeho pohybom po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie

HARACHTEJ
egyptský boh ranného a denného slnka, spojovaný tiež s predstavami vládnutia a rýchleho pohybu po oblohe .Už od Starej ríše sa najčastejšie
objavuje v spojení s Re ako Reharachtej. Bol znázorňovaní najviac ako sokol. Pôvodným strediskom jeho kultu bol Héliopolis.

CHEPRER
egyptský boh (vznikajúci, rozumie sa sám za seba), pokladaný vedľa Atuma a Rea za jednu z hlavných foriem slnečného božstva. Znázorňovaný
bol obvykle ako skarabeus, ktorý ako hieroglyfická značka má tiež význam "vznikať".

 

NUT egyptská bohyňa predstavujúca nebo. V mýte vystupuje ako matka slnečného boha Rea, ktorého denne ráno rodí a večer opäť hltá. V héliopolskej teológii bola pokladaná za manželku Geba. Bola považovaná za ochrankyňu mŕtvych a jej podoba doprevádza zvláštnu ochrannú formulku ktorá sa často objavuje v hrobkách alebo na rakvách, pokladaných za jej vtelenie. Bola znázorňovaná v ľudskej podobe (niekedy
ako žena sklonená do oblúku nad zemou) alebo v podobe kravy (často posiatej hviezdami).

 

GEB
egyptský boh pokladaný za predstaviteľa zeme.

V héliopolskom Devätore vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako tretia generácia božstiev a zároveň ako prví pozemský vládca. Bol znázorňovaný v ľudskej podobe, zo začiatku bez ďalších atribútov, neskôr zo zloženou korunou. Ako predstaviteľ zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj mŕtvych.

ŠU
egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut
(nebo), a vytvoril tak obývateľný priestor. Šu bol znázorňovaný v ľudskej podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou značkou svojho mena) na hlave, často ak vo zdvihnutých pažiach drží bohyňu neba. Ako predstaviteľa oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu pôrodov.

CHNUM
egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoriteľa bohov a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s
oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v
ľudskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoriteľ bol stotožňovaný s Ptahom a Amonom, menej často bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom

AMON
egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l. s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s
dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy. Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).

PTAH
egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia. Pôvodne miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho jazykom (tj. reč).

ATUM
egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnečného božstva (niekedy v podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoriteľ sveta
a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako vládca bohov a praotec ďalších generácii božstiev. Bol znázorňovaný ako panovník na tróne, menej často v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace
v archeologicky málo preskúmanej sv. časti dnešnej Káhiry. Tu bol uložený aj jeho fetiš, kameň pyramídového tvaru nazývaný - benben.

TEFNUT
egyptská bohyňa vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova dcéra, a teda prvá ženská bytosť. So svojim bratom a manželom Šuom tvorila najstarší pár.

Významné bolo spojenie Tefnuty so slnečným bohom Rem – v mýte bola stotožnená s jeho okom, ktoré v podobe zúriacej levice utieklo do Núbie a potom na naliehane Šua a Thovta sa vrátilo do Egypta, tentokrát v podobe miernej Hathory. Rituál k uspokojeniu Tefnuty obsahoval orgiastické prvky.

 

HATHOR
egyptská bohyňa, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne radosti, lásky, hudby a tanca. Často znázorňovaná v podobe kravy či ženy s kravskými rohmi so slnečným kotúčom a korunou.

THOVT
egyptská mytológia Pisár bohov, tiež boh múdrosti, učenosti a mágie; tvorca a darca poriadku a zákonu, písma a reči, lekárstva a kúzelníctva.
Boh neba a podsvetia, ktorý vynikal všestrannosťou. S tím súviseli aj jeho ďalšie rysy - úzky vzťah k bohyni pravdy a spravodlivosti Maat,
spojeniu s nebeskými telesami (predovšetkým Mesiacom), rolu mocného kúzelníka ,podieľajúceho sa aj na ochrane mŕtvych, a rola posla bohov. Bol znázorňovaný najčastejšie v ľudskej podobe s hlavou ibisa, resp. ako ibis či pavián (jeho posvätné zvieratá). Strediskom Thovtovho kultu bol
najneskôr od Strednej ríše Ešmúnén. Gréci stotožnili Thovta s Hermom. Neskoršie hermetické spisy, v ktorých vystupuje ako Hermes Trismegistos, odrážajú len málo z pôvodných egyptských predstáv

SEŠAT
egyptská bohyňa pokladaná za ochrankyňu pisárov a architektov. Pôvodne bola uctievaná vo forme sedemlistej ružice na štandarte, od 2. dynastie znázorňovaná v podobe ženy nesúcej na hlave tento atribút, doplnený o
dvojicu rohov obrátených dole, a niekedy naviac oblečené v leopardej koži. Bola považovaná za sestru alebo dcéru boha Thovta, niekedy bola spojovaná s bohyňou Nebthet.

APIS
egyptský posvätný býk, uctievaný v Memfise ako symbol plodnosti a forma vtelenia boha Ptaha. Znázorňovaný obvykle ako stojací, obvykle so slnečným kotúčom a Urom medzi rohmi, alebo ako biely býk s čiernymi škvrnami. Mŕtvy Apis bol v spojení s Usirom uctievaný ako ochranca mŕtvych a pochovávaný v sev. Sakkáre.

NUN
v egyptskej mytológii pravodstvo existujúce ešte pred stvorením sveta; neskôr bolo personifikované ako samostatné božstvo. Bolo znázorňované len zriedka, obvykle v ľudskej podobe, niekedy so žabou hlavou.

 

MAT

bohyňa spravodlivosti, zobrazovaná ako žena s pštrosím perom na hlave

 

BES
škaredý, dobrotivý boh, zobrazovaný ako škeriaci sa trpaslík