>
Home >
Spektrum >
Nabozenstvo a bohovia starovekeho Egypta
Náboženstvo a bohovia starovekého Egypta
Náboženstvo starovekého Egypta je jedným z najdôleži-tejších aspektov, ktoré
sú potrebné pre chápanie histórie a kultúry Egypta. „All manifestations of
cultural and sociallife were so deeply permeated with religious ideas that
an understanding of Egyptian culture is impossible without an understanding
of Egyptian religion, and vica versa“ Všetky prejavy kultúrneho a sociálneho
života boli tak hlboko prepojené a náboženskými predstavami, že pochopenie
egyptskej kultúry je nemožné bez pochopenia egyptského náboženstva a naopak.
Egyptské náboženstvo sa stalo známym hlavne vďaka obrovskému množstvu
svojich bohov, ktorých sa počas približne 3000 rokov trvania egyptského
náboženstva objavilo okolo 2500. Tento veľký počet bohov sa nedá určiť len
ako dôsledok pravekého animizmu, ktorý by ich pomocou personifikácie
transformoval, keďže väčšina bohov vznikla až v období Egypta.
„S jedinou krátkodobou výjimkou neúspěšné reformy Amenhotepa IV. (Achnatona)
to bylo vnitřne velmi ruznorodé a tolerantní polyteistické náboženství“ Aj
napriek svojej značnej tradičnosti a stálosti prešlo egyptské náboženstvo
pomerne zložitým vývojom. Jeho poznávanie je komplikované hlavne kvôli veľmi
nerovnomernému zachovaniu prameňov, keďže mnohé chrámy a hieroglyfy boli
zničené, či už počas prechodových období alebo počas vlády rôznych faraónov,
takže väčšinu bohov poznáme po mene, vieme v akom boli vzťahu s ostatnými
bohmi a aká bola ich funkcia, ale už samotné mýty viažuce sa k jeho
existencii sú zväčša neúplné. „It is true that the innumerable religious
texts which have survived often allude to mythological occurences. The full
stories themselves, however, are almost never set down, for they were known
to every early Egyptian and handed down from generation to generation by
word or mouth alone.“ Je pravdou, že veľmi veľa náboženských textov, ktoré
sa zachovali sa často zaoberá mytologickými javmi. Ale komplexné mýty neboli
nikdy zachytené, keďže ich poznal každý Egypťan a z generácie na generáciu
sa predávali ústne.
A tak sú archeológovia a historici odkázaní na neúplné texty, ktorých
pochopenie je veľmi ťažké, keďže hieroglyfy sú mnohovýznamové.
Personifikácie, prirovnania a asociácie, ktoré používali starovekí Egypťania
sú postavené na úplne inej logike ako používa súčasná doba. Priepasť 3000
rokov a úplne rozdielnych kultúr nám prakticky znemožňuje spolu s ostatnými
vplyvmi pochopiť pohľad starovekých Egypťanov na ich bohov.
Preto sa väčšina štúdií o starovekom Egypte začína prácou gréckeho
dejepisára Herodota, ktorý nám podáva správu o Egypte z obdobia, ktoré je o
vyše 2000 rokov skôr ako naša súčasnosť. Vďaka nemu sme poznali mýtus o
Osirisovi skôr ako boli rozlúštené hieroglyfy. Aj tu sú však určité
nevýhody. Herodotos bol v Egypte v čase, keď bol Egypt pod silným gréckym
vplyvom a jeho náboženstvo aj kultúra už silne stagnovala prípadne upadala.
preto sa aj v Herodotovej práci nachádza množstvo nepresností a nepochopení.
Tento neuveriteľný systém štátotvorného náboženstva, ktoré nechápali ani iné
staroveké národy (ako Peržania, Židia alebo Gréci) sa začal vyvíjať
približne v polovici 4. tisícročia pred.n.l. V tých časoch sa pri Níle
usádzali kočovné kmene, ktoré mali svojich vlastných bohov, za ktorých boli
spravidla považované rôzne zvieratá a rastliny. Jednotlivé kmene sa postupne
spájali a ich bohovia buď zanikali alebo sa udržali a posilnili svoju
pozíciu. Postupne vznikli dve kráľovstvá – Horný Egypt a Dolný Egypt. V
tomto období si boli všetci bohovia rovní, ale aj keď samozrejme v každej
oblasti bol dominantným bohom boh tohto konkrétneho mesta. Po zjednotení
Horného a Dolného Egypta začali vznikať bohovia s celoegyptským pôsobením.
Za prvého takéhoto boha by sa dal pravdepodobne pokladať sokolí boh – Hor.
„Díky spojení s předdynastickými vládci Horního Egypta se stal prvním bohem
celonárodního významu.“ Bol to nebeský boh, za jeho oči boli pokladané slnko
a mesiac, takisto bol kráľovským ochranným bohom, stotožňovaným priamo so
žijúcim panovníkom. Jeho ponímanie však rozhodne nemôže byť natoľko
jednoduché. Hor vznikol v dávnych časoch a postupne sa pod jeho menom
skrývalo množstvo predtým samostatných bohov, preto sa nedá hovoriť o
určitom konkrétnom Horovi. Hor bol zobrazovaný ako človek so sokolou hlavou
prípadne priamo ako sokol. Jeho postavenie sa časom zmenilo a zo svojho
vedúceho postavenia musel ustúpiť. V One (Héliopoli) bol tzv. „desiatym“
členom veľkého Devätora bohov ako syn bohyne Eset a boha Osirisa, ktorý po
krutom boji plnom právnych sporov a intríg plus priam nechutných bojov so
Sutechom vyhral a stal sa vládcom na svete a egyptskí králi vládcami na
svete.
Ďalším významným celonárodným bohom bol Ptah. Jeho vlastnými kňazmi bol
samozrejme pokladaný za najvyššieho a uplatňoval si nárok na tento titul aj
v celoegyptskom meradle.
„Oprávnenosť tohto nároku mohol podložiť nevyvrátiteľnými argumentmi.
Bol predovšetkým bohom prvého hlavného mesta zjednoteného Egypta, a keďže
hlavné mesto malo v krajine vedúce postavenie, musel mať postavenie prvého
medzi bohmi“ Podľa oficiálneho učenia stvoril Ptah ostatných bohov ale aj
ľudí a zvieratá. Učenie o Ptahovi vzniklo neskôr ako podobné učenia známe z
One a z Chmnueve, pričom z nich vychádzalo a upravilo si ich tak, aby s nimi
nedostalo do konfliktu. učenia o Ptahovi síce uznalo všetkých bohov, ale
zároveň ich vyhlásilo za „bytostne totožných“ s Ptahom, čiže sa stali jeho
súčasťou a zároveň aj podriadenými. Tak sa Ptah stal nadradeným aj pre
Devätoro a Osmoro. Zobrazovaný bol v ľudskej podobe s vyholenou hlavou alebo
so zakrytou tesnou kapucňou. Bol považovaný za vynálezcu a ochrancu umenia a
remesla. Postupne splynul s bohom Reom a Amonom, ale aj tak si zachoval
osobitnú božskosť. V Mennofere ostal aj však aj naďalej Ptahom bez zmien.
Vznikom božskej osobnosti Ptah-Amon-Re sa dostávame k ďalšiemu „svet
stvoriacemu“ bohovi – Re. Tento asi najznámejší boj je zároveň aj jedným z
najstarších slnečných bohov.
„Byl pokládán za univerzální kosmické božstvo, ale zároveň i za stvořitele a
spavedlivého nejvyššího soudce.“ Bol to boh Slnka a samo Slnko. Podľa
egyptskej viery tvorilo Slnko jeho telo. Bol považovaný za primárneho boha
Slnka, lebo bol Slnko svojou podstatou. Rozvoj jeho kultu až na štátny kult
nastal hlavne po jeho stotožnený s „prabohmi“ Atumom, Nunom, Chnumom,
Ptahom, Amonom, atď.. „O Reovej úlohe pri stvorení sveta sa učenia
jeddnotlivých náboženských stredísk rozchádzali, všetky však bezvýhradne
uznávali jeho riadiacu a vládnucu funkciu. Bol teda podľa nich vládcom sveta
a keďže svet reprezentoval Egypt, bol predovšetkým vládcom Egypta.“ To bol
hlavný dôvod prečo sa Re vteľoval do egyptského kráľa, kráľ bol jeho synom i
pozemskou formou existencie. Preto egyptskí králi dostávali osobitné meno na
potvrdenie štatútu „Reov syn“ a niektorí králi si jeho meno začleňovali do
svojho (Chafre, Menkaure). Re sa stotožňoval aj s ostatnými slnečnými bohmi
(Hor, Cheprer, Aton), a preto na seba mohol brať aj ich podobu. Re na seba
bral obrovské množstvo podôb – sokol, skarabus, guľa, kocúr, šakal, lev atď.
Počas trvania celoštátneho kultu boha Re vznikalo množstvo tzv. „slnečných
chrámov“, ktoré mali dôležitú ekonomickú funkciu.
Re bol jedným z najuniverzálnejších bohov a aj to je dôvod dlhého trvania
jeho kultu.
Amon bol pôvodne bohom mesta Vesetu (Théb), v dobách Novej ríše sa stal
vôbec najvyšším bohom v celej krajine aj v dobytých územiach.
„Ten ktorý vznikol na prvopočiatku, Amon, ktorý vznikol prvý, ten, ktorého
podstatu nikto nepozná: nebolo boha, ktorý vznikol pred ním, nebolo boha,
ktorý vznikol s ním...“ Toto postavenie najvyššieho boha dosiahol Amon
pomerne neskoro, prakticky všetci pred ním spomenutý bohovia už boli
najvyššími bohmi v časoch, keď sa o Amonovi ani nechyrovalo. Amon bol
pôvodne čisto lokálny boh a o jeho počiatkoch nič nevieme. Až v období
strednej ríše vznikli dokumenty, z ktorých ho poznáme. Amon sa dostal na
vrchol „klasickou“ cestou vojenského a hospodárskeho úspechu „rodného“
mesta. Vesetskí kňazi k nemu postupne pričleňovali množstvo ďalších bohov a
to vrátane Rea a Ptaha, ale aj boha ranného Slnka Harachteja a boha Atuma,
čím vznikla trojjediná božská osobnosť Amenre-Hrachtej-Atum. Vesetskí kňazi
samozrejme vytvorili aj množstvo ďalších spojení. Kňazi postupne získavali
vďaka odmenám od kráľa nielen obrovský majetok, ale aj politickú moc, čím sa
stali nezávislými. Otvorene sa proti nim postavil až kráľ Achnaton a nastalo
jediné obdobie, kedy bol v Egypte zrušený polyteizmus. Za jediného boha bol
vyhlásený Aton a majetok Amonových kňazov bol skonfiškovaný. Tento
monoteizmus však bol zničený vzápätí po, pravdepodobne násilnej, smrti
Achnatona a kňazi opäť získali svoju predchádzajúcu moc. Opätovnú nadvládu
nad kňazmi si získali len Ramesse II. a Setchi I., ale ich nástupci si ju
nedokázali udržať. Keď nakoniec na trón nastúpil veľkňaz Ramessa XI.
Itrinor, Veset stratil svoj význam a stal sa rovnako bezvýznamným ako bol na
začiatku Novej ríše. Keďže Amon bol značne „politický“ boh, jeho sláva a
jedinečnosť upadli spolu so slávou Vesetu.
„Mojou hlavou je nebo, mojím bruchom je more, mojimi nohami je zem, moje uši
sú v celom éteri, moje oči sú svetlom všade žiariaceho Slnka.“ Tak sa vraj
predstavil posledný najvyšší boh Serapis Kyperčanovi Níkó Kreontovi. Tento
boh, často s prívlastkom helenistický, je svojím spôsobom unikátny, pretože
poznáme nielen dobu jeho vzniku ale aj prečo a ako vznikol. S najväčšou
pravdepodobnosťou vznikol na príkaz kráľa Ptolemaia I. z čisto politických
dôvodov. Nový egyptský kráľ Ptolemaios I. potreboval boha, ktorý by spájal
egyptské a grécke náboženstvo, preto vydal príkaz na vytvorenie komisie
zloženej z gréckych kňazov, macedónskych úradníkov a egyptských kňazov a
hodnostárov, aby vypracovali návrh na vyhovujúceho boha. Tak vznikol
Serapis, ktorý bol kombináciou gréckych bohov Dia, Dionýsa, Asklépia a
egyptských Usira a Hapiho.
Serapis bol „bohom pre všetko“, ale aj napriek tomu vystúpili niektoré jeho
vlastnosti do popredia – najčastejšie bol bohom Slnka a podsvetia, ale aj
bohom plodivej sily, liečenia a veštenia.
„Byl znázorňován jako vousatý muž nesoucí na hlavě egyptskou korunu atef,
později místo ní spíše miniaturní měřici na obilí“ Serapisov kult sa veľmi
rýchlo rozšíril po celej Ptolemaiovskej ríši a prenikol až do grécka a Ríma.
Jeho kult pretrval v rôznych podobách až do 5. st. n.l. aj napriek značnému
útlaku zo strany kresťanov.
Ďalší egyptský bohovia
ANUP (Anupew,Anubis)
egyptský boh, sprievodca a ochranca mŕtvych, neskôr spojovaný tiež s
balzamovaním. Bol znázorňovaní v podobe čiernej psovitej šelmy (šakala), od
Novej ríše tiež v ľudskej podobe s hlavou tejto šelmy.
ESET
grécky Ísis – egyptská bohyňa mágie a života zobrazovaná ako žena; nebeská
vládkyňa sveta, darovala život a obilie, udržiavateľka poriadku vo svete aj
v rodine. Sestra a manželka Usira (grécky Osiris), matka Hora; spolu s nimi
tvorí božskú trojicu uctievanú v celom Egypte. Po zavraždení Usira bratom
Sutechom zobrala časti jeho rozsekaného tela, zostavila ich a znovu oživila.
Veriaci prechádzali zasväcovacími obradmi, ktoré im mali zaistiť po smrti
druhý život. Kult je doložený už z konca 4.tis.pr.n.l. ; koncom 5.st.pr.n.l.
prenikol do Grécka a v dobe helénizmu sa rozšíril po celom antickom svete.
Bola stotožňovaná s Demétrou a Afroditou.
HOR (HORUS)
egyptský boh, pôvodne kozmického rázu (za jeho oči sú pokladané Slnko a
Mesiac), od konca 4.tis.pr.n.l. bol stotožňovaní s panovníkom, neskôr
chápaní ako jeho osobní ochranný boh. V mýte vystupuje ako syn Usira a
Esety, ktorý pomstil svojho otca a prevzal jeho vládu. Znázorňovaní obvykle
ako sokol alebo muž so sokolou hlavou.
NEBTHET
egyptská bohyňa (Pani paláca, grécky Nefthys) doložená predovšetkým z mýtov
usirového okruhu, v nich je síce označená za Sutechovu manželku ale napriek
tomu vystupuje spolu s Esetou ako ochrankyňa mŕtveho Usira a jeho syna Hora.
Niekedy bola pokladaná za matku Anupa. Spolu s Esetou, Selketou a Neitou
považovaná za významnú ochrankyňu mŕtvych. Bola znázorňovaná v ľudskej
podobe s hieroglyfickou značkou svojho mena na hlave.
SELKET
egyptská bohyňa s výraznými ochrannými rysmi, doložená od 1. dynastie ako
ochranné božstvo kráľa, neskôr všetkých mŕtvych (spolu s bohyňami Esetou,
Nebthetou a Neitou). Platila tiež za ochrankyňu proti škorpiónovmu bodnutí a
hadiemu uštipnutí. Bola znázorňovaná v podobe
škorpióna, od Novej ríše aj ako žena so škorpiónom na hlave.
SOPDET
egyptská bohyňa (grécky Sóthis) personifikujúci hviezdu Sirius a pokladaná
za darkyňu Nílskej záplavy. Bola znázorňovaná v podobe stojacej ženy (často
na lodi), niekedy s pérovou ozdobou alebo s prenajatými atribútmi iných
bohyni (napr. Esety či Satety), s ktorými splývala.
USIR
grécky Osiris – egyptský boh plodnosti a rastlinstva, zároveň pokladaný za
vládcu ríše mŕtvych - boh smrti. Doložený od konca 5. dynastie, stal sa hneď
jedným z najvýznamnejších egyptských bohov. Zobrazovaný s faraónskym bielym
klobúkom na hlave. Býva často zelenej farby, lebo nie je celkom živý.
V
okruhu mýtov, z ktorých vychádzala aj neskoršia mystéria, vystupuje ako
manžel Esety a otec Hora; zavraždený svojim bratom Sutechom.
SUTECH (SETH)
egyptský boh búrky násilia a púšte, s výraznými bojovníckymi rysmi. V
egyptskej mytológii brat a zároveň vrah Usira, porazený Horom, často
znázorňovaný s telom chrta, rozdvojeným chvostom a podlhovastým pyskom.
VADŽET
egyptská bohyňa predstavujúca dolnoegyptskú kráľovskou korunu, respektívne
prenesene Dolný Egypt. Bola znázorňovaná ako vztýčená
kobra. V 1.tis.pr.n.l. bola znázorňovaná tiež ako tróniaca žena s levou
hlavou a slnečným kotúčom, respektívne urom. S hornoegyptskou
Nechbetou tvorila od archaické doby heraldickú dvojicu, označovanou ako
obidve panie (súčasť kráľovského mena), respektívne Panie oboch
zemí. Od Novej ríše bola spojovaná s ďalšími bohyňami, predovšetkým Hathorou
a Esetou. Gréci ju stotožnili s bohyňou Létó.
NECHBET
ochranná bohyňa Horného Egypta. Spolu s Vadžetou platila za ochrankyňu
panovníka. Bola spojovaná s kráľovskými insigniemi, predovšetkým s
hornoegyptskou korunou. Bola znázorňovaná ako supica, prípadne tiež v
ľudskej podobe so supiou čelenkou.
APOP grécky Apofis – egyptský poloboh alebo skôr démon v podobe veľkého hada
ohrozujúceho poriadok sveta. Je doložený od 1.prechodnej doby, v textoch
rakvy vystupuje ako protivník boha Rea. Každodenným bojom Rea proti Apopovi
sa zaoberá rada náboženských textov z doby Novej ríše.
RE (RA)
egyptský boh predstavujúci slnko. Znázorňovaný v ľudskej podobe so slnečnou
guľou na hlave alebo so sokolou hlavou, tiež ako kocúr, šakal, lev. V
mytológii pokladaný za vládca bohov, viac mýtov je spojená i s jeho pohybom
po oblohe. Jeho kult vrcholil za 5. dynastie
HARACHTEJ
egyptský boh ranného a denného slnka, spojovaný tiež s predstavami vládnutia
a rýchleho pohybu po oblohe .Už od Starej ríše sa najčastejšie
objavuje v spojení s Re ako Reharachtej. Bol znázorňovaní najviac ako sokol.
Pôvodným strediskom jeho kultu bol Héliopolis.
CHEPRER
egyptský boh (vznikajúci, rozumie sa sám za seba), pokladaný vedľa Atuma a
Rea za jednu z hlavných foriem slnečného božstva. Znázorňovaný
bol obvykle ako skarabeus, ktorý ako hieroglyfická značka má tiež význam
"vznikať".
NUT egyptská bohyňa predstavujúca nebo. V mýte vystupuje ako matka slnečného
boha Rea, ktorého denne ráno rodí a večer opäť hltá. V héliopolskej teológii
bola pokladaná za manželku Geba. Bola považovaná za ochrankyňu mŕtvych a jej
podoba doprevádza zvláštnu ochrannú formulku ktorá sa často objavuje v
hrobkách alebo na rakvách, pokladaných za jej vtelenie. Bola znázorňovaná v
ľudskej podobe (niekedy
ako žena sklonená do oblúku nad zemou) alebo v podobe kravy (často posiatej
hviezdami).
GEB
egyptský boh pokladaný za predstaviteľa zeme.
V héliopolskom Devätore vystupuje so svojou sestrou a manželkou Nut ako
tretia generácia božstiev a zároveň ako prví pozemský vládca. Bol
znázorňovaný v ľudskej podobe, zo začiatku bez ďalších atribútov, neskôr zo
zloženou korunou. Ako predstaviteľ zeme niesol rastlinstvo, ale prijímal aj
mŕtvych.
ŠU
egyptský boh vzduchu a životnej sily. V héliopolskej kozmogónii bol
pokladaný za Atumovho syna. Atum oddelil svoje deti Geba (zem) a Nut
(nebo), a vytvoril tak obývateľný priestor. Šu bol znázorňovaný v ľudskej
podobe, s pštrosím perom (hieroglyfickou značkou svojho mena) na hlave,
často ak vo zdvihnutých pažiach drží bohyňu neba. Ako predstaviteľa
oživujúceho božského dychu platil rovnako za darca života a za ochrancu
pôrodov.
CHNUM
egyptský boh plodnosti (grécky Chnúmis), pokladaný tiež za stvoriteľa bohov
a ľudí, ktorých modeloval na hrnčiarskom kruhu. Vďaka spojeniu s
oblasťou 1. kataraktu, považovanou za prameň Nílu, bol považovaný aj za
darcu nílskej vody. Bol znázorňovaný ako baran, od Starej ríše tiež v
ľudskej podobe s baranou hlavou. Ako boh stvoriteľ bol stotožňovaný s Ptahom
a Amonom, menej často bol spojovaný aj so Šuom, Usirom a Gebom
AMON
egyptský boh, pôvodne vzduchu, neskôr plodnosti, od polovice 2.tis. pr.n.l.
s rysmi štátneho božstva. Znázorňovaný v ľudskej podobe s
dvojicou dlhých pier na korune, menej často v podobe barana alebo husy.
Hlavným centrom jeho kultu boly Théby (chrámy v Karnaku a Luxore).
PTAH
egyptský boh pokladaný za vynálezcu a ochrancu remesiel a umenia. Pôvodne
miestni boh Memfidy, ktorá zostala hlavným strediskom jeho
kultu. V okruhu mýtov vzniknutých v jeho chráme v Memfide označený za
stvoriteľa sveta, ktorý bol stvorený v jeho srdci (tj. myslenie) a jeho
jazykom (tj. reč).
ATUM
egyptský boh, vystupujúci ako jedna z foriem slnečného božstva (niekedy v
podobe Re-Atum, respektíve ako zapadajúce slnko), stvoriteľ sveta
a ochranca panovníkov. V mýte o héliopolskom Devätere sa objavuje ako vládca
bohov a praotec ďalších generácii božstiev. Bol znázorňovaný ako panovník na
tróne, menej často v podobe hada, alebo skarabea. Hlavným centrom jeho kultu
bolo mesto Iunu (grécky Héliopolis), ležiace
v archeologicky málo preskúmanej sv. časti dnešnej Káhiry. Tu bol uložený aj
jeho fetiš, kameň pyramídového tvaru nazývaný - benben.
TEFNUT
egyptská bohyňa vystupujúca v heliopolskej kozmogónii ako Atumova dcéra, a
teda prvá ženská bytosť. So svojim bratom a manželom Šuom tvorila najstarší
pár.
Významné bolo spojenie Tefnuty so slnečným bohom Rem – v mýte bola
stotožnená s jeho okom, ktoré v podobe zúriacej levice utieklo do Núbie a
potom na naliehane Šua a Thovta sa vrátilo do Egypta, tentokrát v podobe
miernej Hathory. Rituál k uspokojeniu Tefnuty obsahoval orgiastické prvky.
HATHOR
egyptská bohyňa, pôvodne kozmického rázu, neskôr hlavne radosti, lásky,
hudby a tanca. Často znázorňovaná v podobe kravy či ženy s kravskými rohmi
so slnečným kotúčom a korunou.
THOVT
egyptská mytológia Pisár bohov, tiež boh múdrosti, učenosti a mágie; tvorca
a darca poriadku a zákonu, písma a reči, lekárstva a kúzelníctva.
Boh neba a podsvetia, ktorý vynikal všestrannosťou. S tím súviseli aj jeho
ďalšie rysy - úzky vzťah k bohyni pravdy a spravodlivosti Maat,
spojeniu s nebeskými telesami (predovšetkým Mesiacom), rolu mocného
kúzelníka ,podieľajúceho sa aj na ochrane mŕtvych, a rola posla bohov. Bol
znázorňovaný najčastejšie v ľudskej podobe s hlavou ibisa, resp. ako ibis či
pavián (jeho posvätné zvieratá). Strediskom Thovtovho kultu bol
najneskôr od Strednej ríše Ešmúnén. Gréci stotožnili Thovta s Hermom.
Neskoršie hermetické spisy, v ktorých vystupuje ako Hermes Trismegistos,
odrážajú len málo z pôvodných egyptských predstáv
SEŠAT
egyptská bohyňa pokladaná za ochrankyňu pisárov a architektov. Pôvodne bola
uctievaná vo forme sedemlistej ružice na štandarte, od 2. dynastie
znázorňovaná v podobe ženy nesúcej na hlave tento atribút, doplnený o
dvojicu rohov obrátených dole, a niekedy naviac oblečené v leopardej koži.
Bola považovaná za sestru alebo dcéru boha Thovta, niekedy bola spojovaná s
bohyňou Nebthet.
APIS
egyptský posvätný býk, uctievaný v Memfise ako symbol plodnosti a forma
vtelenia boha Ptaha. Znázorňovaný obvykle ako stojací, obvykle so slnečným
kotúčom a Urom medzi rohmi, alebo ako biely býk s čiernymi škvrnami. Mŕtvy
Apis bol v spojení s Usirom uctievaný ako ochranca mŕtvych a pochovávaný v
sev. Sakkáre.
NUN
v egyptskej mytológii pravodstvo existujúce ešte pred stvorením sveta;
neskôr bolo personifikované ako samostatné božstvo. Bolo znázorňované len
zriedka, obvykle v ľudskej podobe, niekedy so žabou hlavou.
MAT
bohyňa spravodlivosti, zobrazovaná ako žena s pštrosím perom na hlave
BES
škaredý, dobrotivý boh, zobrazovaný ako škeriaci sa trpaslík