Islam

Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storočí n.l. Je monoteistickým náboženstvom, boh moslimov sa volá Alláh. Islam znamená „podriadenie sa božej vôli“ a moslim je „ten, kto sa podriaďuje božej vôli“.

Väčšinu moslimov tvoria Arabi, ktorí svoj pôvod odvodzujú od syna patriarchu Abraháma a otrokyne Aghar Izmaela. Do vystúpenia proroka Mohameda žili ako kočovní pastieri (nomádi, beduíni) a obchodníci.

Najvýznamnejším mestom v tomto odľahlom kúte bola Mekka. Významní obyvatelia patrili ku kmeňu Kurajšovcov, ktorí mali politickú i vojenskú moc. Na rozdiel od všetkých miest v oblasti bola Mekka bohatá, pretože ležala na veľmi výhodnom mieste križovatky obchodných ciest. Blahobyt Mekky okrem karaván zabezpečovali i pútnici, ktorí putovali ku Kaabe, najposvätnejšiemu miestu Arabov. Dodnes tu leží Čierny kameň ( meteorit ). Vtedy sa tu uctievalo asi 300 bohov a bohýň, pričom Alah bol len jedným z hlavných bohov. Okolo roku 570 sa v Mekke narodil Mohamed ( arab. Muhammad ), syn schudobneného Kurajšivca. Ako mladý si privyrábal u bohatej vdovy Chadídže. Ako 25 ročný sa s ňou oženil a mali spolu viac detí.
Roku 610 sa Mohamedovi na vrchu Hirá zjavil v spánku archanjel Gabriel a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali zničiť falošných bohov a ľud mal začať uctievať Alláha. Oznámil mu, že je prorokom a božím poslom. Mohamed neveril a archanjel sa mu zjavil opäť. Prikázal mu burcovať a osvietiť ľudí a varovať ich pred hroziacim božím súdom. Roku 612 začal Mohamed v Mekke verejne kázať to, čo archanjel vyjavil ako podstatu viery: Alah je jediným bohom. Pred Alahom sú si všetci rovní a každý sa musí zodpovedať v deň najvyššieho súdu. Bohatý sa musia podeliť o svoj majetok s chudobnými. Mohamedovi prívrženci nazvali toto učenie islam, čo znamená odovzdanie sa do vôle božej.
Toto učenie sa nepáčilo Kurašijcom, pretože sa ním spochybnili ich hlavné životné hodnoty. Ako sa rozbroje zväčšovali, rozhodli sa Mohamedovi prívrženci opustiť Mekku. I Mohamed roku 622 ušiel do Jasribu, ktorý dostal meno Madínat an-nabí, čo znamená Prorokovo mesto. Útek Mohameda sa nazýva hidžra a je to začiatok islamskej éry.

Mohamed mal i politické úlohy. Požadoval sociálne a zákonodarné úpravy. Zlepšil i postavenie ženy. V predislamskom období mohol mať muž ľubovoľný počt žien. Mohamed redukoval polygamiu na štyri ženy. On mal však výnimku – po smrti Chadžídže sa oženil s deviatimi ženami. Istý čas sa Mohamed pokúšal obrátiť na vieru i Židov a kresťanov, ale bez úspechu. Preto zrušil kompromisy so židovskými rituálmi. Vytvoril nové, vlastné len pre islam. Namiesto zvonov zvolával k modlitbe muezín. Modliť sa trebalo k Mekke, pôst sa predĺžil na jeden mesiac.
Mohamed si získal prívržencov z radu beduínov, ktorí zabudli na spoločnú nevraživosť a politicky sa zjednotili. Spoločne bojovali proti Mekke, napokon ju v roku 630 dobyli. Mohamed zničil všetky zobrazenia bôžikov a vyhlásil Mekku za islamské duchovné centrum. Roku 632 zomiera.
Po Mohamedovej smrti sa islamské náboženské spoločenstvo zásluhou dobyvačnej politiky vyvinulo na mocnú politickú ríšu. Keďže prorok zabudol menovať svojho nástupcu, dochádzalo ku krvavým sporom o nástupníctvo, úrad kalifa, náboženského a politického vodcu. K islamskej ríši bola pripojená Palestína, Sýria, Egypt a Perzia. Islamskí dobyvatelia prichádzali na cudzie územia ako osloboditelia nad perzskou a byzantskou nadvládou. Araby ponechali v krajinách, ktoré dobyli, štátnu správu. Taktiež pre Židov, kresťanov a prívržencov Zarathuštru bola možná náboženská sloboda, samozrejme za isté dane. Ten, kto prestúpil na islam, dosiahol štatút mawáli ( klient ), ale nestal sa Arabom.
Ešte za Mohameda sa rozdelili moslimovia na šiitov – uznávajúcich iba zásady koránu ( svätá kniha islamu, napísaná roku 610 ) a sunitov – dopĺňajúcich korán o tradície šírené ústnym podaním. Rôzny výklad koránu vedie i dnes k sporom. Mohamed zaručoval ženám prístup do mešity, účasť na verejnej správe a právo dediť. Ukladal ženám i mužom skromnosť, zákaz alkoholu, bravčového mäsa, úžerníctva.

Potom, ako sa Mohamedovo učenie stalo náboženstvom ríše kalifov, „námestníkov posla božieho“, začala sa jeho expanzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. V 16. storočí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavači islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvačnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike.

Učenie islamu obsahuje prvky judaizmu, kresťanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. Ako príklad by som uviedol čierny kameň, pravdepodobne meteorit, uložený v Ka’abe („štvorcovom dome“) v Mekke. Už pre vyznavačov starodávnejších bohov bol posvätným a prúdili k nemu, tak ako dnes, zástupy pútnikov, aby ho pobozkali a pohladkali. Mohamed ho najprv očistil v mene Alláhovom a potom pobozkal, čím obnovil pôvodný zvyk a dal mu nový zmysel. Toto kontinuum pomohlo k ľahšiemu šíreniu nového náboženstva.

Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Päť stĺpov viery, za ktorých dodržiavanie sa sľubuje raj. Sú to: viera, modlitba, almužna, pôst, púť do Mekky. Tieto piliere islamu platia od Mohamedovho života až dodnes.

Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“
VIERA – šaháda, spočíva vo vete: „Vyznávam, že niet boha okrem Alaha a že Mohamed je jeho prorokom.“ Táto veta, ak ju niekto vyslový, stáva sa moslimom.

Už nie sú potrebné iné rituály, ako je to u väčšiny náboženstiev. Najvyššou cnosťou je poslušnosť Alahovi. Moslimovia veria, že Mohamed bol posledným prorokom a jeho slová ich budú sprevádzať až po posledný súd. Šaháda je kľúčovým verbálnym vyjadrením pohľadu na svet, príslušnosti k islamu, odovzdanie sa do vôle božej. Ktokoľvek prednesie šahádu, stáva sa formálne moslimom, aj keď to vytiekol neúprimne. Presné znenie šahády: „ Lá iláha illálláh va Muhammadun rasú-lu´lláh.“ Každý, kto po smrti vysloví šahádu, sa nazýva šahíd ( vyznávač ) a je spôsobilý na cestu do raja. Neskôr sa výrazu šahíd prepožičal nový význam - mučeník, padlý za svätú vec.

MODLITBU musia vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Motlitba je v islame chápaná ako čisto kultový prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej. Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby v kresťanskom slova zmysle. Veriaci smie vstúpiť do stavu komunikácie s bohom ( hálat al – ihrám ) najskôr po splnení piatich podmienok:
Z čistota tela
Z čistota miesta a šiat
Z náležité oblečenie zakrývajúce nahotu
Z smer modlitby k Mekke
Z dodržanie modlitebného času.
Svätyňou moslimov je mešita. Keďže moslimovia nesmú zobrazovať ľudí ani zvieratá, zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky (geom. obrazce posplietané s rastlinnými motívmi). K mešite patrí jeden alebo viac minaretov, z ktorých muezíni päť ráz za deň zvolávajú veriacich na modlitbu. Moslimovia sa modlia vždy obrátení smerom k Mekke, tento smer v mešite vyznačuje výklenok zvaný mihráb. Sviatočná bohoslužba sa koná vždy v piatok predpoludním.

ALMUŽNY – zakád, sadaka, sú tretím pilierom islamu. Tieto almužny vyberal štát a prideľoval ich nemajetným občanom. Tým, že moslim daroval časť majetku, očistil zvyšok, ktorý mu ostal. Zakát musí odvádzať každý dospelý moslim, ktorého majetok presiahol stanovené minimum. Povinnosť sa nevzťahuje na otrokov, príslušníkov iných vierí, telesne a duševne postihnuté osoby a deti. Almužna sa odvádza vždy ku koncu lunárneho kalendára. Z plodín a z drahých kovov sa odvádza desiatok.

PÔST – saum alebo sijám, v ramadáne je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Saum je starým semitským zvykom, vychádzajúcim zo storočnej skúsenosti lekárskej praxe. Považuje sa za najprísnejší a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy, zaoberajúce sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie ( nija ) a až do večera sa správať zbožne a vyrovnane. Povinnosť pôstu sa vzťahuje na právne plnohodnotných, teda dospelých a mentálne zdravých občanov.
Zakončenie pôstu pripadá na prvý deň mesiaca šavvál.

PÚŤ DO MEKKY, čiže hadždž, musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V mesiaci zú al-hidždža prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí, ale často medzi pútnikmi sa nachádzajú i mrzáci, slepci a ľudia trpiaci chronickou podvýživenosťou. Púť sa skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov, môže o ne požiadať náboženskú nadáciu alebo almužnu.

Okrem týchto piatich pilierov má významnú úlohu aj vojna, t.j. džihád. Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom. No treba tu podotknúť, že podmaňovanie cudzích národov kresťanskými vládcami bolo neraz krutejšie, ako obracanie na islam.

Aj rodinný a spoločenský život usmerňujú rôzne pravidlá. Základnou jednotkou islamskej spoločnosti je rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti. Islam zakazuje piť alkohol, jesť bravčové (čo im nebráni chovať ošípané – viď Al-Hadí) a hrať hazardné hry. Na druhej strane povoľuje mnohoženstvo, muž však musí byť schopný všetky svoje ženy uživiť a zabezpečiť. Preto sú háremy výsadou boháčov a prevládajú monogamné manželstvá.

S moslimmi a islamom sa často spájajú teroristické a iné násilné tendencie. Hoci sa to zdá neuveriteľné, je islam pomerne tolerantným náboženstvom hlásajúcim milosrdenstvo a morálne hodnoty; vládne viac presvedčovaním ako mečom. No Korán často nie je vykladaný rovnakým spôsobom a náboženstvo nie je úplne jednotné, pretože islam nemá viditeľnú hlavu na zemi, ako napríklad katolíci pápeža. V poslednom čase sa čoraz častejšie vyskytujú snahy o úzkostlivé dodržiavanie zákonov Koránu, často plynúce z nepochopenia doby, v ktorej prebehla redakcia tejto knihy. Toto úsilie sa nazýva islamský fundamentalizmus. Treba si uvedomiť, že i slová o svätej vojne, „džiháde“ môžu byť interpretované rôzne Nie každý moslim je terorista a nie každý terorista je moslim. Za násilie vo svete, ktoré so často pripisuje na vrub islamu, sú často zodpovední konkrétni ľudia, ktorí sa neštítia zneužiť ho pre vlastné egoistické ciele, sfanatizovať ľudí, ktorí s vidinou večnej blaženosti obetujú vlastný život aby zabíjali nevinných. Tieto tendencie, tak nebezpečné pre svetový mier, je potrebné eliminovať pri samom zdroji, na čom by sa mali podieľať najmä sami náboženskí vodcovia, ktorým pokoj a mier nie sú ľahostajné a ktorí chcú, aby islam zostal aj naďalej akceptovaným svetovým náboženstvom. Za zlo nie je zodpovedná ideológia, ale ľudia, ktorí pod jej pláštikom konajú odsúdeniahodné činy.

Ďalší z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža v spoločnosti. Islamu sa vyčíta, že konzervoval feudálne rodinné vzťahy spred štrnástich storočí. Opačný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosiť celé telo zakrývajúce šaty a závoj, je ženy chrániť, nie obmedzovať. Ten, komu sa to zdá nepochopiteľné by si mal uvedomiť, že kultúrna priepasť medzi humanistickým Západom a arabským svetom je väčšia ako si väčšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta je ako štuchanie do osieho hniezda.

V praxi fundamentalistov ostali príkazy:
Z aby ženy boli zahalené do čadry
Z mužovým vyhlásením ( zahnaním ) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy
Z trest pre ženy sa mimomanželskú súlož ( ale mužov sa to netýka )
Z ženská obriezka
V islame sa nemožno dopustiť : rebélie proti autorite vládcu, odpadlíctvo od viery, krádež, lúpež – v zmysle násilného privlastnenia, cudzoložstvo, falošné obvinenia z cudzoložstva, pitie alkoholu a hazardné hry. Tresty za takéto činy sú:
Z Odplata rovnakým spôsobom ( kisás ). Platí to pre vraždu, krádež, zranenie. Odplatu možno previesť ako postihnutému, tak i jeho príbuzným.
Z Pokuta za preliatu krv ( dija ). Udeľuje sa za vraždu i zranenia.
Z Trest určený na základe analógie ( kijás ). Z Trest určený sudcom podľa jeho úvahy. Jedná sa o bežné priestupky, ako podvod, verejná urážka, vydieranie, malá krádež.

Významné islamské sviatky sú:
Dhu al-hidža, deň hidžry, islamský nový rok
Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke
Lajlat al-kadr, spomienka na začiatok zjavenia Koránu
Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové festivaly (Egypt)

Islamské krajiny v Ázii: Afganistan, Bahrajn, Bangladéš, Brunej, Indonózia, Irak, Irán, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Katar, Kuvajt, Kyrgyzstan, Maledivy, Omán, Saudská Arábia, SAE, Turecko, Sýria, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Tieto štáty majú nad 85% moslimského obyvateľstva. No moslimovia sú v menšinovom postavení i v Barme, Indii, Izraeli, Kambodži a Libanone.