Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil
Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet
boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“
VIERA – šaháda, spočíva vo vete: „Vyznávam, že niet boha okrem Alaha a že
Mohamed je jeho prorokom.“ Táto veta, ak ju niekto vyslový, stáva sa moslimom.
Už nie sú potrebné iné rituály, ako je to u väčšiny náboženstiev. Najvyššou cnosťou
je poslušnosť Alahovi. Moslimovia veria, že Mohamed bol posledným prorokom a jeho
slová ich budú sprevádzať až po posledný súd. Šaháda je kľúčovým verbálnym vyjadrením
pohľadu na svet, príslušnosti k islamu, odovzdanie sa do vôle božej. Ktokoľvek prednesie
šahádu, stáva sa formálne moslimom, aj keď to vytiekol neúprimne. Presné znenie
šahády: „ Lá iláha illálláh va Muhammadun rasú-lu´lláh.“ Každý, kto po smrti vysloví
šahádu, sa nazýva šahíd ( vyznávač ) a je spôsobilý na cestu do raja. Neskôr sa
výrazu šahíd prepožičal nový význam - mučeník, padlý za svätú vec.
MODLITBU musia
vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej
je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Motlitba je
v islame chápaná ako čisto kultový prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si
od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej.
Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby
v kresťanskom slova zmysle. Veriaci smie vstúpiť do stavu komunikácie s bohom (
hálat al – ihrám ) najskôr po splnení piatich podmienok:
Z čistota tela
Z čistota miesta a šiat
Z náležité oblečenie zakrývajúce nahotu
Z smer modlitby k Mekke
Z dodržanie modlitebného času.
Svätyňou moslimov je mešita. Keďže moslimovia nesmú zobrazovať ľudí ani zvieratá,
zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky (geom. obrazce posplietané s rastlinnými
motívmi). K mešite patrí jeden alebo viac minaretov, z ktorých muezíni päť ráz za
deň zvolávajú veriacich na modlitbu. Moslimovia sa modlia vždy obrátení smerom
k Mekke, tento smer v mešite vyznačuje výklenok zvaný mihráb. Sviatočná bohoslužba
sa koná vždy v piatok predpoludním.
ALMUŽNY – zakád, sadaka, sú tretím pilierom islamu. Tieto almužny vyberal štát a prideľoval ich nemajetným občanom. Tým, že moslim daroval časť majetku, očistil zvyšok, ktorý mu ostal. Zakát musí odvádzať každý dospelý moslim, ktorého majetok presiahol stanovené minimum. Povinnosť sa nevzťahuje na otrokov, príslušníkov iných vierí, telesne a duševne postihnuté osoby a deti. Almužna sa odvádza vždy ku koncu lunárneho kalendára. Z plodín a z drahých kovov sa odvádza desiatok.
PÔST – saum
alebo sijám, v ramadáne je štvrtá povinnosť veriacich. V praxi to znamená, že jesť
a piť sa smie len pred východom a po západe Slnka. Saum je starým semitským zvykom,
vychádzajúcim zo storočnej skúsenosti lekárskej praxe. Považuje sa za najprísnejší
a fyzicky najnáročnejší z islamských obradov. Počas neho sa majú veriaci vyvarovať
nezhôd, neslušných rečí a telesných rozkoší. Niektoré právne školy, zaoberajúce
sa výkladom koránu, zakazujú fajčenie, žuvanie tabaku, pitia i čistej vody, ale
i prehĺtať sliny. Za úsvitu slnka sa má povedať predsavzatie ( nija ) a až do večera
sa správať zbožne a vyrovnane. Povinnosť pôstu sa vzťahuje na právne plnohodnotných,
teda dospelých a mentálne zdravých občanov.
Zakončenie pôstu pripadá na prvý deň mesiaca šavvál.
PÚŤ DO MEKKY, čiže hadždž, musí podniknúť každý dospelý a duševne zdravý moslim bez rozdielu pohlavia aspoň raz za život. Tento zvyk je prebraný z arabskej tradície. V mesiaci zú al-hidždža prichádzali do Mekky veriaci z najodľahlejších oblastí a vykonávali obradné rituály. Túto púť nemusia absolvovať chorí a trvalo postihnutí, ale často medzi pútnikmi sa nachádzajú i mrzáci, slepci a ľudia trpiaci chronickou podvýživenosťou. Púť sa skladá z väčšieho počtu rituálov. Moslim si môže vybrať, či chce absolvovať hadždž alebo súkromnú púť umbra. Ak nemá dostatok finančných prostriedkov, môže o ne požiadať náboženskú nadáciu alebo almužnu.
Okrem týchto piatich pilierov má významnú úlohu aj vojna, t.j. džihád. Rozdiel medzi kresťanstvom a islamom spočíva v tom, že kým Kristus kázal hlásenie viery v miery, Mohamed vyslal svojich prívržencov, aby šírili islam mečom. No treba tu podotknúť, že podmaňovanie cudzích národov kresťanskými vládcami bolo neraz krutejšie, ako obracanie na islam.
Aj rodinný a spoločenský život usmerňujú
rôzne pravidlá. Základnou jednotkou islamskej spoločnosti je rodina, v ktorej majú
muž a žena presne rozdelené povinnosti. Islam zakazuje piť alkohol, jesť bravčové
(čo im nebráni chovať ošípané – viď Al-Hadí) a hrať hazardné hry. Na druhej strane
povoľuje mnohoženstvo, muž však musí byť schopný všetky svoje ženy uživiť
a zabezpečiť. Preto sú háremy výsadou boháčov a prevládajú monogamné manželstvá.
S moslimmi a islamom sa často spájajú teroristické a iné násilné tendencie. Hoci
sa to zdá neuveriteľné, je islam pomerne tolerantným náboženstvom hlásajúcim milosrdenstvo
a morálne hodnoty; vládne viac presvedčovaním ako mečom. No Korán často nie je vykladaný
rovnakým spôsobom a náboženstvo nie je úplne jednotné, pretože islam nemá viditeľnú
hlavu na zemi, ako napríklad katolíci pápeža. V poslednom čase sa čoraz častejšie
vyskytujú snahy o úzkostlivé dodržiavanie zákonov Koránu, často plynúce z nepochopenia
doby, v ktorej prebehla redakcia tejto knihy. Toto úsilie sa nazýva islamský fundamentalizmus.
Treba si uvedomiť, že i slová o svätej vojne, „džiháde“ môžu byť interpretované
rôzne Nie každý moslim je terorista a nie každý terorista je moslim. Za násilie
vo svete, ktoré so často pripisuje na vrub islamu, sú často zodpovední konkrétni
ľudia, ktorí sa neštítia zneužiť ho pre vlastné egoistické ciele, sfanatizovať ľudí,
ktorí s vidinou večnej blaženosti obetujú vlastný život aby zabíjali nevinných.
Tieto tendencie, tak nebezpečné pre svetový mier, je potrebné eliminovať pri samom
zdroji, na čom by sa mali podieľať najmä sami náboženskí vodcovia, ktorým pokoj
a mier nie sú ľahostajné a ktorí chcú, aby islam zostal aj naďalej akceptovaným
svetovým náboženstvom. Za zlo nie je zodpovedná ideológia, ale ľudia, ktorí pod
jej pláštikom konajú odsúdeniahodné činy.
Ďalší z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža
v spoločnosti. Islamu sa vyčíta, že konzervoval feudálne rodinné vzťahy spred štrnástich
storočí. Opačný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového
práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosiť celé telo zakrývajúce
šaty a závoj, je ženy chrániť, nie obmedzovať. Ten, komu sa to zdá nepochopiteľné
by si mal uvedomiť, že kultúrna priepasť medzi humanistickým Západom a arabským
svetom je väčšia ako si väčšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta
je ako štuchanie do osieho hniezda.
V praxi fundamentalistov ostali príkazy:
Z aby ženy boli zahalené do čadry
Z mužovým vyhlásením ( zahnaním ) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy
Z trest pre ženy sa mimomanželskú súlož ( ale mužov sa to netýka )
Z ženská obriezka
V islame sa nemožno dopustiť : rebélie proti autorite vládcu, odpadlíctvo od viery,
krádež, lúpež – v zmysle násilného privlastnenia, cudzoložstvo, falošné obvinenia
z cudzoložstva, pitie alkoholu a hazardné hry. Tresty za takéto činy sú:
Z Odplata rovnakým spôsobom ( kisás ). Platí to pre vraždu, krádež, zranenie. Odplatu
možno previesť ako postihnutému, tak i jeho príbuzným.
Z Pokuta za preliatu krv ( dija ). Udeľuje sa za vraždu i zranenia.
Z Trest určený na základe analógie ( kijás ). Z Trest určený sudcom podľa jeho úvahy.
Jedná sa o bežné priestupky, ako podvod, verejná urážka, vydieranie, malá krádež.
Významné islamské sviatky sú:
Dhu al-hidža, deň hidžry, islamský nový rok
Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí
’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma
’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Veľký sviatok. Moslimovia obetujú
zvieratá v údolí pri Mekke
Lajlat al-kadr, spomienka na začiatok zjavenia Koránu
Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa veľké ľudové
festivaly (Egypt)
Islamské krajiny v Ázii: Afganistan, Bahrajn, Bangladéš, Brunej, Indonózia, Irak, Irán, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Katar, Kuvajt, Kyrgyzstan, Maledivy, Omán, Saudská Arábia, SAE, Turecko, Sýria, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Tieto štáty majú nad 85% moslimského obyvateľstva. No moslimovia sú v menšinovom postavení i v Barme, Indii, Izraeli, Kambodži a Libanone.