Konfucianizmus je čínske náboženstvo, ktoré preniklo i do oblastí, ktoré si Čína podmanila ( napr. Japonsko ).
Toto staré čínske náboženstvo založil čínsky filozof Konfucius Mencius Sün-C´ ( 551-479 pred Kr. ) a jeho učenie sa stalo základom kultúrneho vývoja Číny.
Konfucius žil v kniežatstve Lu a pokladal sa za člena feudálnej spoločnosti. Svoje učenie nerozvíjal podľa pravidiel logiky, ale formou dialógu so žiakmi.
Jeho názory, ktoré sú poznačené pragatizmom a sociálnym cítením, kladú dôraz na morálku, na úsilie vniesť pravdu do každodenného správania človeka, osobitne vladára. Politický chaos čias sa mu javil ako morálna kríza, ktorá sa dá odstrániť prísnou etikou. Základom spoločnosti mal byť disciplinovaný človek v hierarchicky usporiadanej rodine. Základom rozumnej spoločnosti podľa Konfucia je poslušnosť detí voči rodičom a poslušnosť ženy voči mužovi. Konfucius žiadal od moci, aby kontrolovala svoju úprimnosť, poslušnosť a dobré mravy. Konzervativizmus jeho učenia ovplyvnil celé dejiny Číny. Z veľkej časti bola následkom jeho učenia aj stáročná závislosť ženy v hierarchii čínskej spoločnosti. Konfucius utvoril systém cností:
R nezištnosť
R úctivosť
R zdvorilosť
R vernosť rodine i vládcovi
Tieto cnosti sú sily, ktoré väčšmi ovplyvňujú ostatných ako niečí nátlak. Konfuciovo učenie sa týka tohto sveta a hovorí:
„ Ako by sa mohla ospravedlniť služba duchom, predtým než sa poslúži žijúcim ľuďom? “
Čínsky cisár Čchin Š´-chuang-ti panujúci od roku 221 pred Kr. sa snažil upevniť si moc. V boji proti feudálnej tradícii nechal spáliť Konfuciove rukopisy. Cisár zničil vazalstvo a lénny systém. Proti nemu sa postavila vzdelaná vrstva, ktorá využívala ako argumenty poznatky za starých spisov,
predovšetkým Konfuciových. Ich výkladom protestovala proti spoločenskému poriadku, ktorý nastolil cisár Čchin. Ten zhabal knihy v skromnom vlastníctve a spálil ich. Tí, ktorí bránili Konfuciovo učenie boli buď popravní, alebo poslaní stavať Veľký múr.