| Meno: | Popis: |
| Abdon | m. z hebr. ebed sluha, otrok, staršia podoba Abdiáš, blízky pôv. význam má meno Sergej, rus. Avdon |
| Ábel | m. z hebr.hábel ľahký vánok, dych |
| Abelard | m. z franc. náreč. abelhe včelár alebo variant mena Adelard (nem.Adalhard vznešená moc, sila) |
| Abrahám | m. z hebr. abrám otec množstva, staršia podoba Abram, pôv. významom je blízke meno Atila, rus. Avram, arab. Ibrahim |
| Absolón | m. z hebr. abšalóm otec mieru, s ním súvisí meno Axel |
| Ada | ž. z nem. mien so základom adal vznešený, ušľachtilý, v sloven. z dom. podoby mena Adela, vykladá sa aj z hebr. háda(h) ozdoba |
| Adalbert | m. nem. meno (stnem. adal + berath) vznešený, urodzený a slávny, skrátením vzniklo meno Albert |
| Adam | m. z hebr. hádám prsť, zem, t.j. človek z hliny, pozemšťan, dom. Ado, Aduš |
| Adela | ž. pôv. dom. podoba nem. mena Adelheid vznešená postava alebo zo stnem. mena Adala (adal vznešený), staršia podoba Adelaida, novšia Ada, Alida, Alina, Adelína, maď. Adél, fín. heidi, dom. Ada, Adica, Adina, Aduša |
| Adelaida | ž. franc. podoba nem. mena Adelheid |
| Adelard | m. nem. meno (stnem. adal + hart) vznešená sila, moc |
| Adelgunda | ž. nem. meno (stnem. adal + gunt) vznešená bojovníčka) |
| Adelína | ž. z nem. mena Adeline (od Adelheid) |
| Adolf | m. - Adolfína ž. z nem. (stnem. adal + wolf) vznešený, ušľachtilý vlk, dom. Ado, Dolo, Dolfo, - Ada, Adolfa |
| Adrián | m. - Adriána i Adriena ž. z lat. Hadrianus muž od mora, z tal. mesta (H)adrie, staršia podoba Hadrián, maď. Adorján, dom. Ado, Rio, - Ada, Ria, Riana |
| Afra | ž. z lat., Afričanka |
| Agap | m. - Agapa i Agapia ž. z gréc. agapaó ľúbiť, milovať, agapé ľúbosť, blízky pôv. význam majú mená so základmi ľub a mil a mená Amát, Gracián |
| Agáta | ž. - Agatón m. z gréc. agathós dobrý, láskavý, blízky pôv. význam majú mená so základom dobr (dobrý), čes. Háta, dom. Aga |
| Aglája | ž. rus. meno z gréc. aglaos krásna, nádherná, pôv. významom blízke sú mená Bela, Krasava, dom. Agla |
| Agnesa | i Agneša ž. z gréc. hagné čistá, nevinná, nepoškvrnená, čes. Anežka, maď. Ágnesz (Ágnes), špan. Inés |
| Achiles | m. z gréc. mena Achilleus, let. Achiles (vykladá sa ako môj brat alebo syn hada, alebo sa spája s významom rieky Achélóos |
| Aida | ž. nejasné, asi z gréc., rozšírené ako meno hrdinky rovnomennej opery G.Verdiho |
| Aladár | m. maď. meno z tur. s pôv. významom telesný strážca |
| Alan | m. nejasné, asi z kelt. s pôv. významom súlad, svornosť |
| Albert | m. - Alberta ž. pôv. skrátená podoba nem. mena Adalbert (stnem. adal + beraht) vznešený, urodzený a slávny, rovnaký pôv. význam majú staršie podoby Albertín, Albertína (podľa nem. žen. Albertine) a mená Albrecht a Adalbert, dom. Alo, Alino, Berco, - Bresn |
| Albertín | m. - Albertína ž. staršie podoby mien Albert, Alberta |
| Albín | m. - Albína ž. z lat. albus biely, pôv. významom blízke sú mená Bela, Blanka, Kandid, dom. žen. Alina, Aľa |
| Albrecht | m. - Albrechta ž. pôv. skrátená podoba nem. mena Adalbrecht (stnem. adal + beraht) vznešený, urodzený a slávny, rovnaký pôv. význam majú mená Adalbert, Albert |
| Alena | ž. variant mena Helena alebo skrátené z Magdaléna |
| Aleš | m. čes. dom. podoba mena Alexej |
| Alex | m. pôv. dom. podoba mien Alexej, Alexander |
| Alexander | m. - Alexandra ž. z gréc. Alexandros obranca mužov, čes. Alexandr, rus. Aleksandr, tal. Alessandro, maď. Sándor (Šándor), dom. Alex, Alo, Alino, Lexo, Šaňo, Šándor, Saša - Alexa, Lexa, Xandra, Saša, Sašena |
| Alexej | m. rus. meno z gréc. álexis pomoc, alexein brániť, t.j. obranca, lat. Alexius, nem. Alexis, rus. Aleksej, maď. Elek, |
| Alfonz | m. - Alfonzia ž. franc. zo stnem. Adalfuns (pôv. Hadafuns) pripravený na boj, franc. Alphonse (Alfons), špan. Alfonso, dom. Fonzo, Fľonzo, - Alfonza, Fonza, m. rus. meno z gréc. álexis pomoc , alexein brániť , t.j. obranca , lat. alexius, nem. Alexis, rus.Aleksej, maď. Elek |
| Alfréd | m. - Alfréda ž. z angl. (stangl. aelf + raed) múdry poradca, ktorému pomáhajú elfovia (duchovia), dom. Fredo, |
| Alica | ž. z angl. Alice (dom. podoba mien Elisabeth, Adelheid alebo Alexandra) alebo zo stfranc. Aaliz (z Adelheid), |
| Alida | ž. nem. meno skrátené z Adelheid Adela, |
| Alina | ž. dom. podoba nem. mena Adeline (z Adelheid) alebo mena Albína, dom. Aľa, |
| Alma | ž. asi z lat., s pôv. významom živiteľka, plodná, |
| Alojz | m. - Alojzia ž. zo stfranc. Lowis (dnes Louis) zrejme zo stnem Hludwig slávny bojovník alebo z latinizovaného (Aloisius) stnem. mena Alwisi celý biely, rovnaký pôv. význam majú mená Lujza, Ľudovít, čes. Alois, maď. Alajos (Alajoš), dom. Lojzo, - Lojzaresní analýzu., |
| Alžbeta | ž. zo staršieho Elizabeta (hebr. Elíšebah) bohu zasvätená, angl. Elisabeth, rus. Jelizaveta, maď. Erzsébet, Erzsika (Eržébet, Eržika), dom. Beta, Betina, Betuša, Líza, Lízina, Erža, |
| Amadeus | m. z lat. Amadeus milý bohu, rovnaký pôv. význam majú mená Bohumil, Teofil, nem. Gottlieb, maď. Amadé, tal. Amadeo, franc. Amédé, |
| Amália | ž. zo stnem amal pracovitý, pôv. významom blízke sú mená Emil, Emília, franc. Amélie (Ameli), dom. Amáľa, Máľa, Málča, Malka, |
| Amand | m. - Amanda ž. z lat. amandus milý, milovaný, blízky pôv. význam majú mená so základmi ľub a mil a mená Amát, Agap, Gracián, |
| Amarant | m. - Amaranta ž. z gréc. amárantos nevädnúci, nesmrteľný, |
| Amát | i Amátus m. - Amáta ž. z lat. amatus (žen. amata) milovaný, |
| Ambróz | m. - Ambrózia ž. z gréc. Ambrosios (lat. Ambrosius) nesmrteľný, nebeský, pôv. významom blízke sú mená Atanáz, Celestín, dom. Ambro, Ambruš, |
| Amos | m. z hebr. hámós prinesený, |
| Anabela | ž. vzniklo spojením mien Anna a Bela alebo z mena Amabel (lat. Amabilis lásky hodná, milá, ľúbezná, dom. Bela |
| Anastáz | m. - Anastázia ž. z gréc. anastas vzkriesený, rus. žen. Nastasia, dom. Stáza, Nasťa |
| Anatol | m. - Anatólia ž. z gréc. anatole (muž) z východu |
| Andrej | i Ondrej m. - Andrea ž. z gréc. Andreas statný, mužný, odvážny, žen. meno z franc. Andrée, maď. András (Andráš), Andor, Endre, čes. Ondřej, poľ. Andrzej, dom. Andro, Andriš, Andráš, Anduš, Ondráš, Ondriš, Ondro, Oňo, - Andrejka |
| Andronik | m. - Andronika ž. z gréc. anér a niké víťazstvo muža, t.j. víťaz, pôv. významom blízke sú mená Mikuláš, Nikodém, Veronika, Víťazoslav, Žigmund |
| Aneta | ž. pôv. franc. zdrobnená podoba (Anette) mena Anna |
| Anežka | ž. čes. podoba mena Agnesa |
| Angela | ž. - Angel m. z gréc. ággelos (lat. angelus) posol (boží), anjel |
| Angelika | ž. z lat. angelica anjelská, franc. Angélique |
| Angelína | ž. z tal. alebo franc. Angelina Angela |
| Anita | ž. pôv. špan. dom. podoba mena Anna |
| Anna | ž. z hebr. Channá(h) milosť), t.j. milá, milostná, pôv. významom blízke sú mená so základom ľub a mil a mená Amanda, Grácia, dom. Ana, Anina,Anuša, Anča, Aňa, Hana, Hanuľa, Hanuša, Hanča, Nina, Nana |
| Annamária | ž. zo spojenia mien Anna a Mária |
| Antal | m. maď. podoba mena Anton |
| Antília | ž. nejasné, asi podľa najstaršej podoby názvu Antíl (Antilia) protiľahlé ostrovy |
| Antim | m. z gréc. anthinos pokrytý kvetmi, kvetový, pôv. významom je blízke meno Florián a mená so základom kvet |
| Antip | m. rus. meno z gréc. Antipas (z Antipatros obyvateľ masta Antipatrie) |
| Anton | m. - Antónia ž. z lat. Antonius popredný, vynikajúci, čes. Antonín, maď. Antal, Antos (Antoš), dom. Antoš, Antuš, Tóno, Tono, Toňo, Tončo, Tonuľo, - Tona, Toňa, Tonča, Tonuľa |
| Anunciáta | ž. z lat. anuntiata neohlásená, nečakaná |
| Anzelm | m. - Anzelma ž. z nem. Anselm, Anshelm božia prilba, ochrana, rovnaký pôvod má meno Selma |
| Apia | ž. - Apián m. z lat. mena Appius, teda Appiova, Appiov, pôv. význam nie je jasný |
| Apoliena | i Apolena ž. vznikli z mena Apolónia |
| Apolinár | m. - Apolinára ž. z lat. Apollinarius Apolónov, patriaci bohu Apolónovi |
| Apolón | m. - Apolónia ž. podľa mena gréc. boha slnka Apolóna (gréc. Apollón, lat. Apollo) z lat. Apolonius Apolónov, dom. Apolo, - Apola, Póľa, Polča, Poľuša |
| Arabela | ž. z lat. orabilis venujúci sa modlitbe alebo variant mena Anabela |
| Aranka | ž. maď. meno (arany, čít. araň zlato, zlatý), pôv. významom blízke sú mená so základom zlat a meno Aurélia |
| Aretas | m. - Areta ž. angl. meno asi z gréc. areté dobrodinec alebo z arab. harata orať, obrábať zem (potom by bolo pôv. významom blízke meno Juraj) |
| Ariadna | ž. z gréc. Ariadné (ari + andanó veľmi sa páči), t.j. vážená, úctyhodná |
| Ariel | m. - Ariela ž. z hebr. Aríél boží lev alebo boží oheň |
| Aristid | m. - Aristida ž. z gréc. aristos najlepší |
| Arkád | m. - Arkádia ž. z lat. Arcadius (gréc. Arkas, gen. Arkados mesto Arkádia), gréc. Arkadios obyvateľ Arkádie, rus. Arkadij |
| Arleta | ž. z franc., nejasné |
| Armand | m. - Armanda ž. franc. podoba mena Herman |
| Armín | m. - Armína ž. z maď. Ármin Herman |
| Arne | m. škand. meno skrátené z mien so základom arn orol |
| Arnold | m. - Arnolda ž. z nem. Arnold, Arnwald (stnem. aro + waltan) vládca orol, silný ako orol, dom. Arno, - Arna |
| Arnošt | m. - Arnoštka ž. čes. podoba mena Ernest |
| Áron | m. z hebr. Aharón prorocký, osvietený |
| Arpád | m. z maď. Árpád (árpa jačmeň) |
| Artem | m. - Artemia ž. pôv. rus. dom. podoba mena Artemij (z gréc. artemés zdravý) |
| Artemida | ž. podľa mena gréc. bohyne lovu Artemis (gréc. artemés zdravý) |
| Artemon | m. staršia rus. podoba mena Artamon (z gréc. artemés zdravý) |
| Artúr | m. z kelt. arth medveď, pôv. významom blízke je meno Uršuľa, dom. Artuš |
| Arzen | m. z lat. Arsenius, gréc. Arsenios mužný, pôv. významom blízke je meno Andrej |
| Aster | m. - Astéria ž. z gréc. aster hviezda, asterios hviezdny, pôv. významom sú blízke mená Estera, Hvezdoň, Atela |
| Astrid | m. - Astrida ž. žen. meno je najskôr zo stšvéd. Astriss bohom milovaná, spôsobujúca bohu radosť, môže byť aj z gréc. astroidés hviezdovitý |
| Atanáz | m. - Atanázia ž. z gréc. athanatos nesmrteľný, pôv. významom sú blízke mená Ambróz, Celestín |
| Aténa | ž. podľa mena gréc. bohyne múdrosti Athéné (lat. Minerva) |
| Atila | m. maď. meno z gót. Attila otecko, pôv. významom je blízke meno Abrahám |
| August | m. - Augusta ž. z lat. augustus žiarivý, svetlý, vznešený, majestátny, pôv. významom blízke sú mená Adela, Auróra, Etela, Svetlana |
| Augustín | m. - Augustína ž. z lat. Augustinus Augustov, maď. Ágoston, Augusztina (Ágošton, Augustina), dom. August, Gusto (porov. aj od Gustáv), - Augusta, Gusta, Gustína |
| Aurel | m. - Aurélia ž. z lat. Aurelius (aureolus zlatý, zlatučký), staršie podoby Aurélius, Aurelián, rovnaký pôv. význam majú mená so základom zlat a meno Aranka, dom. Relo, - Aurelka, Rela |
| Auróra | ž. z lat. Aurora ranná zora, zornička, pôv. významom blízke je meno Zora |
| Axel | m. pôv. sever. skrátená podoba mena Absolón |
| Babeta | ž. pôv. franc. dom. podoba (Babette) mena Barbora alebo Alžbeta |
| Balbína | ž. nejasné, asi z nem. Baldwin (stnem. bald + wini) smelý, odvážny priateľ) |
| Baltazár | m. z hebr. Béltšáccár (z babyl. Balát-šarussur) (boh) Baal ochraňuj kráľa, maď. Boltizsár (Boldižár), dom. Balco, Balko |
| Barbora | i Barbara ž. z gréc. barbaros cudzinec, kto nezrozumiteľne rozpráva, brble, blízky pôv. význam majú mená Blažej, Gaston, maď. Borbála, rus. Varvara, dom. Bara, Bora, Boriša, Babuša, Barča, Borča |
| Barica | ž. južnoslovan. dom. podoba mena Barbara |
| Barnabáš | m. z hebr. barneb-húáh predpovedaný, prorokovaný syn |
| Bartolomej | m. - Bartolomea ž. z hebr. bar Talmai Talmajov syn, maď. Berco, Bertalan, dom. Bartolen, Bartomil, Bartoš, Berco |
| Bazil | m. z lat. Basilius (gréc. Basileios kráľovský), rovnaký pôvod má meno Vasil, pôv. významom blízke je meno Regína |
| Beáta | ž. - Beatus m. z lat. beata blažená, šťastná, pôv. významom blízke sú mená Blažena, Félix, dom. Bea |
| Beatrica | ž. z lat. Beatrix prinášajúca šťastie, blaženosť |
| Bela | ž. z lat. bella krásna alebo pôv. dom. podoba mien Anabela, Arabela, Izabela |
| Belín | m. - Belína ž. nejasné, azda novšie mená utvorené z mena Bela alebo Belinda |
| Belinda | ž. angl. meno nem. pôvodu (zo stnem. lint had alebo linta štít, ochrana) |
| Belo | m. z maď. Béla, to z nem. Adalbert, (spájalo sa aj s menom Vojtech) asociáciou je blízke k žen. menu Bela |
| Belomír | m. novšie sloven. meno, azda chybne utvorené namiesto Bolemír |
| Beňadik | m. - Benedikta ž. z lat. Benedicrus požehnaný, blahoslavený, staršia podoba Benedikt, pôv. významom blízke sú mená Blahoslav, Felix, Makar, maď. Benedek, tal. Benedetto, špan. Benito |
| Benilda | ž. nejasné, asi z mena Benedikta podľa mena Brunhilda |
| Benita | ž. pôv. špan. dom. podoba mena Benedikta |
| Benjamín | m. z hebr. ben-já-mín syn pravej ruky, milovaný syn |
| Benon | m. pôv. franc. dom. podoba mena Beňadik alebo Benjamín |
| Berenika | ž. z gréc. Bereniké, Beroniké prinášajúca víťazstvo, variantom je meno Veronika |
| Bernard | m. - Bernarda ž. z nem. Bernhard (stnem. bern + hart) medvedia sila, silný ako medveď, maď. Bernát |
| Bernardín | m. - Bernardína ž. staršie podoby mien Bernard, Bernarda |
| Berta | ž. nem. meno (zo stnem. beraht) slávna, skvelá, z toho základu sú aj mená Albert, Albrecht |
| Bertín | m. dotvorená muž. podoba k menu Berta (nem. Bertina, Bertine) |
| Bertold | m. nem. meno (zo stnem. beraht + waltan) slávny, skvelý vládca, maď. Bertót |
| Bertram | m. nem. meno ( zo stnem. berath + hraban) slávny, skvelý havran |
| Bertrand | m nem. meno (zo stnem. beraht + rant) slávny, skvelý štít, ochrana alebo variant mena Bertram |
| Bianka | ž. z tal. Bianca (Bianka) biela, belostná, Blanka |
| Bibiána | ž. z lat. mena Vivianus (vivus živý, plný života), variantom je meno Viviána |
| Blahoboj | m. novšie slovan. meno, pôv. význam by bol bojujúci za dobro, blaho |
| Blahomil | m. - Blahomila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci dobro, blaho |
| Blahomír | m. - Blahomíra ž. slovan. meno, variant mena Blahomil, možno vyložiť aj ako blahý mier (svet) |
| Blahosej | m. utvorené podľa slovan. zložených mien (M.Kukučín: Lukáš Blahosej Krasoň), jeho význam by bol rozsievajúci blaho, dobro |
| Blahoslav | m. - Blahoslava ž. slovan. meno s pôv. významom blahoslavený, blízke sú mená Beňadik, Makar, dom. Blahoš, - Blahuša |
| Blanka | ž. pôv. špan. meno (špan. blanca biela), z tal. podoby je meno Bianka, pôv. významom blízke sú mená Albína, Kandida |
| Blažej | m. z gréc. Blasios, asi brbľavý, nezrozumiteľne hovoriaci, podobnosť so žen. menom Blažena je náhodná, pôv. významom blízke sú mená Barbara, Gaston, lat. Blasius, rus. Vlasij, maď. Balázs (Baláž), dom. Blažo |
| Blažena | ž. slovan. variant mena Beata (lat. beata blažená), dom. Blaža |
| Bohdan | m. - Bohdana ž. slovan. meno vzniklo ako paralela gréc. Theódóros (boží dar), teda s pôv. významom bohom daný, boží dar, u juž. Slovanov častejšie je meno Božidar, blízke sú aj mená Deodata, Donát, Dorota, Izidor, Matej, Matúš |
| Bohuchval | m. slovan. meno, pôv. význam by bol chváliaci boha |
| Bohumil | m. - Bohumila ž. slovan. meno vzniklo prekladom gréc. Theóphilos Teofil, pôv. významom blízke sú aj mená Amadeus, nem. Gottlieb, dom. Bohuš, Božo, Milo, - Bohuna, Miluša, Bohuša |
| Bohumír | m. - Bohumíra ž. slovan. meno s pôv. významom bohu mier, zmierujúci s bohom ako nem. Gottfried, dom. Bohuš, Miro, - Mira, Bohuša |
| Bohuslav | m. - Bohuslava ž. slovan. meno s pôv. významom bohu sláva, oslavujúci boha, iná podoba je Božislav, blízke je Teofil, dom. Bohuš, Slavo, - Bohuna, Slava, Bohuša |
| Bohuš | m. pôv. dom. podoba mena Bohuslav alebo Bohumír (alebo iného so základom boh) |
| Bojan | m. - Bojana ž. slovan. meno zo slovesa bojati še báť sa, t.j. obávaný, alebo pôv. dom. podoba mien Bojimír, Bojislav |
| Bojimír | m. - Bojimíra ž. slovan. meno s pôv. významom umiernený, mierny v boji alebo bojujúci o mier, blízke sú mená Borimír, Branimír |
| Bojislav | m. - Bojislava ž. slovan. meno s pôv. významom slávny v boji, blízke je Borislav |
| Bolemír | m. - Bolemíra ž. slovan. meno s pôv. významom viac mieru, väčší mier |
| Boleslav | m. - Boleslava ž. slovan. meno s pôv. významom viac slávy, slávny ako meno Václav |
| Bonifác | m. z lat. Binifatius (=homo boni fati človek dobrého osudu, aj dobrorečivý, blízky pôv. význam má meno Felix, príp. Beňadik |
| Borimír | m. slovan. meno s pôv. významom bojujúci o mier alebo mierny, umiernený v boji ako Bojimír |
| Boris | m. rus. meno z bulh. Bogoris (mongol. bogori malý) alebo skrátené meno Borislav |
| Borislav | m. - Borislava ž. slovan. meno s pôv. významom bojujúci o slávu, slávny bojom ako Bojislav |
| Borivoj | m. slovan. meno s pôv. významom bojujúci voj, vojsko, čes. Bořivoj |
| Božena | ž. pôv. čes. variant mien Benedikta, Teodora, t.j. bohom obdarená, blahoslavená, pôv. významom veľmi blízke sú mená Blahoslava, Blažena, dom. Boža |
| Božetech | m. - Božetecha ž. slovan. meno s pôv. významom božia útecha, bohom (sa) utešujúci |
| Božica | ž. južnoslovan. dom. podoba mien Bohdana, Božidara |
| Božidar | m. - Božidara ž. slovan. meno, najmä južnoslovan. s pôv. významom bohom daný, boží dar ako Bohdan, blízke sú aj mená Dorota, Matej, Teodor, dom. Božo, - Boža |
| Božislav | m. - Božislava ž. variant mien Bohuslav, Bohuslava |
| Branimír | m. - Branimíra ž. južnoslovan. meno s pôv. významom bojujúci o mier, brániaci mier ako mená Bojimír, Borimír |
| Branislav | m. - Branislava ž. slovan. meno s pôv. významom slávny bojovník, slávny obranca, blízke je Borislav, dom. Braňo |
| Bratislav | m. - Bratislava ž. novšie meno podľa slovan. zložených mien a podľa súčasného názvu hlavného mesta SR (Bratislava), jeho pôv. význam by bol asi slávny brat, iné je čes. meno Břetislav (slávny bojovým krikom) |
| Brenda | ž. angl. meno, asi z nór. mena Brand (brandr meč) |
| Brian | m. - Bria ž. angl. meno (z kelt. brigh silný, mocný), pôv.významom blízke je meno Bernard |
| Brigita | ž. z kelt. brigh silný, mocný, rovnaký pôvod majú mená Brian, Brit, dom. Brita, Gita |
| Brit | m. - Brita ž. kelt meno z brigh silný, mocný alebo Brit obyvateľ Británie, Angličan, môže byť aj z dom. podoby mena Brigita |
| Bronislav | m. - Bronislava ž. slovan. meno s pôv. významom brániaci slávu, slávny obranca, častejšie je Branislav |
| Bruna | ž. pôv. nem. dom. podoba mena Brunhilda |
| Brunhilda | ž. z nem. Brunhild (stnem. brunia + hiltja) obrnená bojovníčka) |
| Bruno | m. nem. meno skrátené z Brunold (stnem. brun + waltan) hnedý vládca |
| Budimír | m. - Budimíra ž. slovan. meno s pôv. významom budiaci, prebúdzajúci mier (svet), staršia podoba aj Budmer |
| Budislav | m. - Budislava ž. slovan. meno s pôv. významom budiaci, prebúdzajúci slávu, staršia podoba aj Budslav (Buclav) |
| Bystrík | m. nové sloven. meno zo slova bystrý rýchlo vnímajúci, chápavý |
| Cecília | ž. - Cecilián m. z lat. caecus slepý, krátkozraký, čes. Cecilie, Cecílie, dom. Cila, Ciľa |
| Celerín | m. - Celerína ž. z lat. celer rýchly, pôv. významom je blízke meno Bystrík |
| Celestín | m. - Celestína ž. z lat. caelestinus nebeský, pôv. významom blízke je meno Ambróz |
| Cézar | m. - Cezária ž. podla G.J.Cézara (Caesara), prvého rímskeho cisára (lat. caesar cisár), pôv. asi z lat. caesaries dlhovlasý, vlasatý |
| Ctiboh | m. novšie slovan meno, pôv. význam by bol asi ctiaci boha |
| Ctibor | m. slovan. meno (aj Čestibor, Stibor) s pôv. významom bojujúci za česť, čestne bojujúci, pôv. významom sú blízke mená Honor, Honorát, Erhard |
| Ctirad | m. - Ctirada ž. slovan. meno (aj Čestirad) s pôv. významom kto má rád česť, čestný |
| Ctislav | m. - Ctislava ž. slovan. meno (aj Čestislav) s pôv. významom slávny cťou, oslavujúci česť, poľ. Czeslaw (Česlav) |
| Cvetan | m. - Cvetana ž. južnoslovan. meno s pôv. významom kvitnúci, blízke sú mená Florián, Kveta |
| Cyntia | ž. z gréc., asi z názvu kopca Kynthos |
| Cyprián | m. z lat. Cyprianus cyperský, z ostrova Cypru, dom. Cypro |
| Cyril | m. - Cyrila ž. z gréc. kyrios pán, vladyka (možno aj z perz. kuruš slnko), rus. Kiril, dom. Cyro |
| Cyrus | m. lat. z gréc. kyrios pán, vladyka, častejšie ja Cyril |
| Čestmír | m. slovan. meno (aj Čestimír) kto ctí mier, mierumilovný, blízky pôv. význam mali aj mená Ctiboh, Ctirad, Ctislav |
| Čistomil | m. - Čistomila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci čistotu, čistý, čistotný |
| Čistoslav | m. - Čistoslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci čistotu, čistý, čistotný, pôv. významom blízke je meno Katarína |
| Dacián | m. z lat. datus daný, darovaný alebo Dacianus obyvateľ Dácie, Dák |
| Dag | m. - Daga ž. kelt. dag deň, lesk alebo skrátené z mien Dagobert, Dagomar |
| Dagmar | i Dagmara ž. škand. meno Dagmar (dag + mari) slávny deň, špan. Dagomaro, dom. Daša, Dašena |
| Dagobert | m. nem. meno (zo stnem. tag + beraht) slávny, žiarivý deň, pôv. významom blízke sú mená Albert, Berta, Dagmar |
| Dajana | ž. angl. variant mena Diana (aj meno Deana) |
| Dália | ž. škand. meno podľa názvu kvetiny georgíny (bot. Dahlia podľa mena švéd. botanika A.Dahla), je aj meno Georgína |
| Dalibor | m. slovan. meno s pôv. významom vzďaľuj, odďaľuj boj, variant gréc. mien Telemach, Telesfor |
| Dalida | ž. maď. meno tal. pôvodu (aj maď. dal pieseň), blízke je meno Dalma |
| Dalila | ž. z hebr. dalal nežná, jemná |
| Dalimil | m. - Dalimila ž. slovan. meno s pôv. významom (buď) ďalej, stále milý |
| Dalimír | m. - Dalimíra ž. severoslovan. meno s pôv. významom (buď) ďalej, stále mier |
| Dalma | ž. maď., pôv. muž. meno (maď. dal pieseň), pôv. významom blízke je meno Dalida |
| Damara | ž. pôv. nem. meno Damaris (asi z gréc. dámar manželka) |
| Damián | m. - Damiána ž. z mena starogréckeho lekára Damiána (gréc. damianos pokoriteľ, krotiteľ), staršia podoba je Demian, maď. Demjén, Demény (Deméň) |
| Dan | m. - Dana ž. anhl. podoba mena Daniel, žen. meno z dom. podoby mien Daniela, Bohdana |
| Danica | ž. južnoslov. dom. podoba mena Daniela, súčasná asociácia aj so slovom danica dennica |
| Daniel | m. - Daniela ž. z hebr. Dáníél boh rozsúdil, boh je sudca, dom. Daňo, Daniš, Danuš, - Dana, Danuša, Danuľa |
| Danila | ž. južnoslovan. variant mena Daniela (aj muž., východoslovan. dom. podoba mena Daniel) |
| Danuta | ž. poľ. meno, pôv. dom. podoba mien Bogdana alebo Daniela |
| Dárius | m. - Dária ž. podľa mena perz. kráľa (gréc. Dareios, lat. Darius), zo stperz. Dárajavauš držiteľ dobra, mocný, pôv. významom blízke je meno Brigita, dom. Daro, - Dara |
| Darina | ž. pôv. slovan. dom. podoba mena Dária, dom. Dara |
| Daša | ž. pôv. dom. podoba mena Dagmar |
| Dávid | m. asi z asýr dádu a hebr. dód miláčik alebo z ugaritského (vyhynutého semitského) jazyka davidu náčelník, teda kráľ |
| Dean | m. - Deana ž. z angl. podoby mena Diana (Dajana) |
| Debora | ž. z hebr. debhórá včela |
| Dejan | m. z angl., muž. podoba k menu Diana (Dean), možno aj slovan. z dějati pracovať, účinkovať, variantom je meno Zian, rus. Dejan, Dijan, bulh. Dejan |
| Delfína | ž. z gréc. delphis, delphínos, lat. delphinus delfský, z Delf (v Delfách bola slávna Apolónova veštiareň) alebo delfín, ryba zasvätená bohu Apolónovi, dom. Dela |
| Demeter | m. - Demetria ž. z gréc. Démétrios patriaci bohyni úrody Deméter, staršia podoba aj Dimiter, rus. Dmitrij, dom. Demo, Dimo, Mitro, Miťo |
| Demian | m. staršia podoba mena Damián |
| Denis | m. - Denisa ž. franc. podoba mena Dionýz |
| Deodata | ž. z gréc. muž. mena Theodotos bohmi darovaný, rovnaký pôvod majú mená Teodot, Teodor, Dorota |
| Desana | ž. najasné, možno súvisí so srbochorv. desan pravý, dom. Desa |
| Desdemona | ž. z gréc. deisidaimón blahoslavená, bohabojná alebo dysdaimón nešťastná, pôv. významom môžu byť blízke mená Benedikta, Felícia |
| Despína | ž. z lat. (asi spina tŕň, prenes. starosti), t.j. bezstarostná |
| Detrich | m. z nem. Dietrich (stnem. diot + ríchi) vláda ľudu, vládca ľudu, z gréc. podoby je meno Teodorik, čes. Dětřich, maď. Detre |
| Dezider | m. z lat. desiderium túžba, žiadosť, teda vyžiadaný alebo žiadajúci, pôv. významom blízke sú mená Želimír, Želislav, maď. Dezsér, Dezsó (Dežér, Dežó), dom. Dežo |
| Diana | ž. podľa mena rím. bohyne lovu (Diana z diviana, od divus božský), teda božská, alebo súvisí s lat. dies deň, teda jasná, žiarivá |
| Dília | ž. pôv. nem. podoba mena Odilia Otília |
| Dimitrij | m. rus. variant mena Demeter |
| Dionýz | m. - Dionýzia ž. podľa mena gréc. boha vína, úrody a plodnosti (Dionýsos) z gréc. Dionýsios zasvätený bohu Dionýsovi, božie (Dionýsovo) dieťa, franc. Denis, maď. Dénes (Déneš), čes. Diviš, dom. Dino, - Dina |
| Dita | ž. sev. dom. podoba mien Edita, Judita, dom. Dituša |
| Dobrava | ž. pôv. asi dom. podoba mena Dobroslava |
| Dobromil | m. - Dobromila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci dobro, blízke sú mená Agáta, Agatón, dom. Dobruša |
| Dobromír | m. - Dobromíra ž. slovan. meno utvorené zo slov dobrý a mir mier, svet, dom. Dobruša |
| Dobroslav | m. - Dobroslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci dobro, slávny dobrotou, dobrý, dom. Dobruša |
| Dobrotín | m. - Dobrotína ž. novšie meno súvisiace so slovom dobrota (od dobrý), dom. Dobruša |
| Dominik | m. - Diminika ž. z lat. Dominicus (dominicus pánov, dominus pán), špan. Domingo, maď. Domonkos, Domokos (Domonkoš, Domokoš), dom. Domino, Domin, - Domina, Dina, Nika |
| Domoľub | m. novšie slovan. meno, pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci dom, domov |
| Domoslav | m. - Domoslava ž. slovan. osob. meno s pôv. významom oslavujúci domov alebo doma slávny |
| Donald | m. z kelt. Domhnall vládca sveta, špan. Donaldo |
| Donát | m. - Donáta ž. z lat. Donatus (donatus darovaný, (boží) dar, pôv. významom blízke sú mená Deodata, Teodor, Dorota, Jonatán, Bohdan, Matej |
| Dorisa | ž. z nem. dom. podoby (Doris) mien Dorota, Teodora |
| Dorota | ž. - Dorotej m. z gréc. Dórotheos dar boží, blízky pôv. význam majú mená Bohdan, Božidar, Donát, Deodata, Izidor, Jonatán, Matej, Teodor, franc. Dorothée (Doroté), Dorette (Doret), rus. Dorofeja, dom. Dora, Dorina, Doriša, Doruľa |
| Dragutín | m. južnoslovan. podoba mena Drahotín |
| Drahan | m. z južnoslovan. Dragan (drag drahý, milý) |
| Drahoľub | m. slovan. meno utvorené zo slov drahý a ľúby milý, milovaný |
| Drahomil | m. - Drahomila ž. slovan. meno zo slov drahý a milý milovaný, staršia podoba aj Drahmil |
| Drahomír | m. - Drahomíra ž. slovan. meno s pôv. významom komu je drahý mier, dom. Drahoš, - Drahuša, Draha |
| Drahoň | m. meno utvorené z príd. mena drahý |
| Drahoslav | m. - Drahoslava ž. slovan. meno s pôv. významom komu je drahá sláva, staršia podoba aj Dra(h)slav, dom. Drahoš, - Drahuša, Draha |
| Drahoš | m. meno utvorené zo slova drahý alebo skrátením mien Drahoslav, Drahomír |
| Drahotín | m. - Drahotína ž. slovan. meno utvorené zo slov drahý alebo drahota milota, dom. Drahoš, - Drahuša, Draha |
| Dražica | ž. južnoslovan. podoba mena Dragutina alebo zložených mien so základom drag |
| Dúbravka | ž. slovan. meno (dúbrava les) lesná alebo z mena Dobrava (od dobrý) |
| Duchoslav | m. - Duchoslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci ducha (dušu), slávny duchom, je aj Dušislav |
| Dulcia | ž. zo špan. dulcie sladká (lat.dulcis) |
| Dulcinela | ž. podľa mena hrdinky Cervatesovho románu Don Quijote (Dulcinea) zo špan. dom. podoby mena Dulcia |
| Dulcínia | ž. latinizovaná podoba špan. mena Dulcinea |
| Duňa | ž. rus. dom. podoba mena Jevdokija (z. gréc. Eudokia náklonnosť, blahosklonnosť) |
| Dušan | m. - Dušana ž. pôv. južnoslovan. skrátená podoba mien Duchoslav, Dušislav, pôv. významom blízke je meno Spiridon, dom. Dušo, - Duša |
| Eberhard | m. nem. meno (zo stnem. ebur + hart) silný, smelý diviak |
| Edgar | m. angl. meno (zo stangl. éad + gar) bohatý kopijník |
| Edina | ž. nejasné, asi z dom. podoby mena Edita |
| Edita | ž. angl. meno (Edith, zo stangl. éad + guth) čťastný boj (prinášajúci majetok), dom. Eda, Dita, Eduša, Eduľa |
| Edmund | m. angl. meno (zo stangl. éad + mund) mocná ochrana, mocný, bohatý Ochranca, dom. Edo, Eduš, Edušo |
| Eduard | m. - Eduarda ž. angl. meno (Edward, zo stangl. éad + weard) mocný, bohatý strážca alebo strážca majetku, dom. Edo, Eduš, Edušo, Eduľo, - Eda, Eduša, Eduľa |
| Edvin | m. angl. meno (Edwin, zo stangl. éad + wine) bohatý, mocný priateľ |
| Egid | i Egídius m. z gréc. aigis, gen. aigidos štít boha Dia, lat. Aegidius. zodpovedá slove. menu Ilia |
| Egon | m. nem. dom. podoba mien Egbert, Eginolf (prvá časť zo stnem. ecka meč agin) |
| Ela | ž. pôv. dom. podoba mien Helena, Eleonóra, Gabriela, staršia podoba Ella, dom. Eluša |
| Elektra | ž. z gréc. Elektra svietiaca, žiariaca, blízky pôv. význam majú mená Lucia, Roxana, Svetlana |
| Elemír | m. z maď. Elemér, môže súvisieť z nem. dom. podobou (Elmer, Elmar) mena Adalmar slávny ušľachtilosťou alebo Eilmar slávny mečom, ale aj so slovan. menom Velimír, dom. Elo, Elek |
| Elena | ž. variant mena Helena, dom. Ela, Eluša, Iľa, Iľuša |
| Eleonóra | ž. špan. meno asi z arab. Ellinor boh je moje svetlo, dom. Leonóra, Ela, Eluša, Nora, Lena, Lóra |
| Elfrída | ž. nem. meno (Elfriede, zo stnem. alb, alp + fridu) chránená duchmi, dom. Elfína, Frída |
| Eliáš | m. - Eliána ž. z hebr. Ulíjjáhu môj boh je Jehova, variantom je meno Ilia, maď. Illés (Illéš), rus. Iľja |
| Eliška | ž. čes. podoba mena Elizabeta Alžbeta |
| Elizabeta | ž. staršia podoba mena Alžbeta |
| Elizej | m. z hebr. Elíšá boh je spása, oslobodenie, staršia podoba Elizeus |
| Ella | ž. staršia podoba mena Ela |
| Elmar | m. nem. meno, variant mena Eilmar slávny mečom alebo Adalmar slávny a vznešený |
| Elo | m. pôv. sloven. dom. podoba mena Elemír |
| Elvíra | ž. špan. meno, variant špan. Elmira vznešená, kňažná alebo z gót. Alwara ochrankyňa všetkých |
| Elvis | m. angl. meno z nem. (stnem. al + wisi) celý biely, pôv. významom blízke je meno Alojz |
| Elza | ž. pôv. nem. dom. podoba mena Alžbeta |
| Ema | ž. z nem. Emma, skráteného z mien Irmgard/Ermengard, Irmhild/Ermenhild podobne ako Irma, alebo pôv. dom. podoba mien Emanuela, Emília |
| Eman | m. pôv. dom. podoba mena Emanuel |
| Emanuel | m. - Emanuela ž. z hebr. Immánúél s nami je boh, staršia podoba je Imanuel, dom. Eman, Emo, Manuel, - Ema, Manuela |
| Emil | m. - Emília ž. z lat., podľa mena rím. rodu Aemilius (aemulus horlivý, usilovný, pracovitý), pôv. významom blízke je meno Amália, dom. Emo, Emilo, Milo, - Mila, Ema, Emila, Emuša, Emuľa |
| Emilián | m. - Emiliána ž. z lat. Aemilianus patriaci rodu Aemiliovcov |
| Engelbert | m. nem. meno (zo stnem. angil + beraht) slávny z kmeňa Anglov |
| Enrik | m. z lat. podoby mena Henrik |
| Erazmus | i Erazim m. z gréc. erasmos hodný lásky, milovaný, blízky pôv. význam majú mená so základmi ľub a mil |
| Erhard | m. nem. meno (zo stnem. éra + harti) v cti silný, čestný, pôv. významom blízke sú mená Ctibor, Ctirad, Honór |
| Erich | i Erik m. - Erika ž. nem. meno (zo stnem. éra + richi) ctihodný vládca, sev. variant je Erik, dom. Ero |
| Ermelinda | ž. nem. meno Erm(en)linde (variant mena Irmlinde, zo stnem. irmin + linta) veľká záštita alebo záštita, ochrana kmeňa Irminov |
| Erna | ž. pôv. nem. dom. podoba mena Ernestine Ernestína |
| Ernest | m. - Ernestína ž. z nem. (stnem. ernust vážny, čestný, rozhodný, nem. Ernst, tal. Ernesto, čes. Arnošt, maď. Ernó, dom. Erno, Ero, Erino, - Ernesta, Erna |
| Ervín | m. - Ervína ž. z nem. Herwin (stnem. heri + wini) priateľ vojska, angl. Irving, dom. Ero, Ervo |
| Estera | ž. z hebr. Estér (perz. sitareh hviezda), staršia podoba Ester, pôv. významom blízke sú mená Aster, Hvezdoň, Stela, dom. Esta |
| Etela | ž. angl. podoba mena Adela, maď. Etelka, dom. Eta |
| Eufrozína | ž. z gréc. Euphrosyné veselá, dobrá, priateľská, maď. Fruzsina (Fružina), dom. Zina |
| Eugen | m. - Eugénia ž. z gréc. Eugénios (eugenés urodzený, blahorodný), blízky pôv. význam majú mená Adela, Etela, čes. Evžen, Evženie, rus. Jevgenij, Jevgenija, maď. Jenó, Jenóke, dom. Geno, Geňo, Jeno, Ženo, - Gena, Geňa, Žeňa, Jena |
| Eulália | ž. z gréc. Eulalia dobre hovoriaca, blahorečiaca |
| Eunika | ž. z gréc. Euniké šťastné víťazstvo, šťastná víťazka, pôv. významom blízke sú mená Veronika, Nikodém, Mikuláš, Viktor |
| Euridika | ž. z gréc. Eurydiké, podľa mena Orfeovej manželky |
| Euriela | ž. nejasné |
| Eusébius | m. - Eusébia ž. z gréc. eusebés statočný, pobožný, rus. Jevsevij, port. Eusebio, maď. Ozséb (Ožéb) |
| Eustach | m. - Eustachia ž. z gréc. Eustáchos majúci dobré klasy, obilie, ukr. Ostap, maď. Lestár (Leštár), dom. Stacho (aj od mena Stanislav) |
| Eva | ž. z hebr. Chavvá(h), Havvá(h) živá, prenes. matka života, pôv. významom blízke sú mená Zoe, Zoja, Živa, dom. Evina, Evuľa, Evuša, Evča |
| Evald | m. nem. meno (zo stnem. ewa + waltan) vládnuci zákonom, ochranca zákona |
| Evelína | ž. z angl. Eveline (kelt. Eiblin radosť, svetlo) alebo z franc. Aveline lesný orech |
| Ezechiel | m. z hebr. Jechezquél posilní (ho) boh, dom. Ezech, Ežo |
| Fabián | m. - Fabiána ž. z lat. Fabianus patriaci rím. rodu Fabiovcov (lat. faba bôb, fazuľa), dom. Fabo, Fabiš |
| Fábius | m. - Fábia ž. podľa rím. rodu Fabiovcov (lat. fabius bôbový, fazuľový) |
| Fatima | ž. z arab. fatama brať dieťa od pŕs, teda od pŕs odlúčená |
| Faust | m. - Faustína ž. z lat. faustus priaznivý, šťastný, prinášajúci šťastie, žen. meno je zo staršej podoby Faustín, pôv. významom blízke sú mená Bonifác, Beata, Felix, Makar, Fortunát |
| Febrónia | ž. z gréc. Phebronia (azda z lat. Faber, Fabricius majster, umelec) |
| Fedor | m. - Fedora ž. sloven. podoba rus. Fjodor (z gréc. Theódóros Teodor), dom. Feďo, Fedino, - Feďa, Fedina |
| Felicián | m. z lat. Felicianus patriaci Felixovi |
| Felicita | ž. z lat. felicitas šťastie, novšie Felícia |
| Félix | m. - Felícia ž. z lat. felix šťastný, blízky pôv. význam majú aj mená Faust, Fortunát, Makar, Beáta, dom. Feľo, - Feľa, Fea, Felina |
| Ferdinand | m. - Ferdinanda ž. nem. meno (zo stnem. fridu + nand) smelý ochranca, maď. Nándor, dom. Ferdo, Ferdiš, Nando |
| Fidél | m. - Fidélia ž. z lat. fidelis verný, oddaný, staršie Fidélius, tal. Fidelio |
| Filemon | m. z gréc. Philemon (philein) priateľský, prívetivý |
| Filibert | m. z nem. Filibert (stnem. filu + beraht) veľmi žiariaci, nádherný, veľmi slávny |
| Filip | m. - Filipa i Filipína ž. z gréc. philos + hippos milovník koní, maď. Fulop, dom. Fiľo, - Fiľa |
| Filomén | m. - Filoména ž. z gréc. philoméné milovaná, rovnaký pôvod má meno Filemon, Gracián a mená so základmi ľub a mil, dom. Fiľo, - Fiľa, Féna |
| Flavián | m. lat. Flavianus patriaci k rodu Fláviovcov |
| Flávius | m. - Flávia ž. podľa mena rím. rodu Fláviovcov (z lat. flavus svetlý, plavý) |
| Flóra | ž. - Flór m. podľa mena rím. bohyne kvetov Flora (z lat. flos, gen. floris kvet), rovnaký pôv. význam majú mená Kveta, Cvetan, Antim, maď. Virág (kvet), angl. a franc. Fleur (Flór), dom. Florina |
| Florencián | m. - Florencia ž. lat. meno s pôv. významom obyvateľ Florencie, Florenťan (lat. florens kvitnúci), dom. Flolenc, Floro, - Flora, Florina |
| Florentín | m. - Florentína ž. z lat. Florentinus Florenťan (z lat. florens kvitnúci) |
| Florián | m. - Floriána ž. z lat. Florianus (flos, gen. floris kvet), dom. Floro, Floriš, Frolo, - Flora, Florina |
| Florína | ž. z angl. podoby mena Florine Floriána |
| Fortunát | m. - Fortunáta ž. podľa mena rím. bohyne šťastia Fortúny, z lat. fortunatus obdarený šťastím, šťastný, pôv. významom blízke sú mená Beáta, Faust, Félix, Makar |
| Fraňo | m. pôv. sloven. dom. podoba mena František |
| František | m. - Františka ž. z tal. podoby Francesco (Frančesko) Francúzik, malý Francúz, staršia podoba Frančišek, lat. Franciscus. nem. Franz. (Franc), franc. Francois (Fransoa), špan. Francisco, maď. Ferenc, dom. Fraňo, Fero, Ferino, Fáno, - Francka, Francinaresní analýzu.??z jed |
| Frederik | m. - Frederika ž. pôv. román. podoba mena Fridrich, staršia aj Friderik, Friderika |
| Frída | ž. nem. meno Frida, vzniklo skrátením mien so základom Fried (stnem. fridu) mier, ako Friederika, Elfried |
| Fridolín | m. - Fridolína ž. z nem. dom. podoby mena Fridrich |
| Fridrich | m. z nem. Friedrich (stnem. fridu + richi) mierumilovný vládca, pôv. významom blízke sú mená Miroslav, Slavomír, Ľubomír, nem. Fritz (Fric), maď. Frigyes (Friďeš), čes. Bedřich, dom. Frico |
| Gabriel | m. - Gabriela ž. z hebr. gabri él muž boží alebo silný je boh, rus. Gavrila, ukr. Havrylo, maď. Gábor, dom. Gabo, Gabino, Gábriš, Gábor, - Gaba, Gabina, Ela, Eluša |
| Gál | m. pôv. maď. podoba lat. mena Gallus obyvateľ Galie (gallus kohút), staršia podoba Galus, maď. Gál, Gálos (Gáloš), poľ. Gawet, čes. Havel, dom. Galo |
| Galina | ž. rus. meno z lat. gallina sliepka (gallus kohút) alebo z gréc. galéné pokoj bezvetrie, rus. Galina, ukr., poľ. Halina, dom. Gala, Gaľa |
| Gaston | m. franc. meno z nem. Gast hosť, cudzinec, pôv. významom blízke sú mená Barbara, Blažej |
| Gašpar | m. orient. meno s pôv. významom nesúci poklad, nosič pokladu, čes. Kašpar, rus., poľ. Kasper, franc. Gaspard, tal. Gaspare, maď. Gáspár, Gazsó (Gášpár, Gažó), dom. Gažo, Gašo |
| Gedeon | m. z hebr. Gidhón drevorubač |
| Gejza | m. z maď. Géza tur. pôvodu, zo sttur. jeg označujúceho hodnosti |
| Genadij | m. rus. meno z gréc. Gennadios (gennadas urodzený, blahodarný) |
| Genovéva | ž. nem. meno s pôv. významom dcéra neba alebo matka rodu, čes. Jenovéfa, tal. Genoveffa (Dženoveffa), franc. Geneviéve (Ženeviév), dom. Gena, Geňa, Jena |
| Georgia | ž. lat. žen. podoba mena Georgius Juraj |
| Georgína | ž. z nem. Georgine (od Georg Juraj), franc. Géorgine, čes. Jiřina, poľ. Jerzyna (Ježyna), podľa názvu kvetiny georgína vzniklo z jeho lat. termínu (Dahlia) meno Dália |
| Gerald | m. - Geralda i Geraldína ž. nem. meno (stnem. gér + waltan) s pôv. významom vládca nad kopijou, kopijník, staršia podoba Geralt, blízke pôv. významom je meno Gerhard |
| Gerazim | m. rus. meno z gréc. gerasimos úctyhodný, ctihodný, rus. Gerasim, ukr. Herasym, Harasym, dom. Geraz |
| Gerhard | m. nem. meno (stnem. ger + hart) tvrdý oštep, silný kopijník, blízke je Gerald, franc. Gérard (Žérar), maď. Gellért |
| Gertrúda | ž. z nem. Gertrude (stnem. gér + trút) milá kopija, milá kopijníčka, dom. Trúda, Gerta |
| Gilbert | m. - Gilberta ž. nem. meno z Giselbert (stsev. gisli + stnem. beraht) slávny šíp, slávny lukostrelec |
| Ginda | ž. nejasné, azda z nem. Gislinde (stnem. gis + linta) ochrana pred šípom (?) |
| Gizela | ž. nem. meno, súvisí asi so stnem. gisil, gis šíp, strela, franc. Gisele (Žizel), dom. Giza |
| Gorazd | m. slovan. meno zo stslov. gorazd skúsený, zdatný |
| Gordan | m. - Gordana ž. južnoslovan. podoba mena Gordián |
| Gordián | m. z gréc. Gordyénos obyvateľ Gordieny, južnej časti niekdajšieho Arménska |
| Gordon | m. angl. meno Gordun podľa mena škót. šľachtického rodu |
| Gothard | m. nem. meno Gotthard (zo stnem. got + hart) silný v bohu |
| Gracián | m. - Graciána ž. z lat. Gratianus patriaci rím. rodu Gratiovcov (lat. gratius milý, pôvabný), pôv. významom blízke sú mená so základom mil a mená Karina, Kariton, dom. Grácia |
| Gregor | m. - Gregoria i Gregorína ž. z gréc. Grégorios (grégoros ostražitý), rus. Grigorij, ukr. Hryhoryj, Hryhor, čes. Řehoř, poľ. Grzegorz (Gžegož), maď. Gergely (Gergej), Gergó, dom. Grešo, Greguš, Jerguš, Hrico |
| Gustáv | m. - Gustáva ž. zo švéd. Gustav, Gosta s pôv. významom bojová záštita, opora, dom. Gusto, - Gusta (aj od August) |
| Gustína | ž. z dom. podoby mena Augustína alebo žen. od Gustáv, dom. Gusta |
| Halina | ž. poľ. a ukr. podoba rus. mena Galina, dom. Hala, Haľa |
| Hana | ž. variant mena Anna |
| Harold | m. z nem. Harald (sev.) s pôv. významom vojenská sila, vládca vojska, rovnaký pôvod má meno Herald |
| Hartvig | m. nem. meno (zo stnem. hart + wig) tuhý boj, smelý bojovník |
| Havel | m. - Havla ž. čes. podoba mena Gál (lat. Gallus) |
| Hedviga | ž. nem. meno Hedwig (zo stnem. hadu + wig) víťaziaca v boji, víťazná bojovníčka, pôv. významom blízke sú mená Veronika, Nikodém, Mikuláš, Viktor, Vincent, Žigmund, maď. Hedvig, čes. Heda, Hedvika, poľ. Jadwiga, dom. Heda |
| Helena | ž. z gréc. heléné fakľa, svetlo, varianty tohto mena sú Elena, Jelena, Alena, rus. Jelena, maď. Ilona, dom. Hela, Heluša, Elena, Ela, Eluša, Iľa, Iľuša |
| Helga | ž. sev. meno (švéd. helig. svetá, prenes. zdravá), pôv. významom sú blízke mená Oľga, Svatava |
| Helmut | m. nem. meno z Heilmut (stnem. heil + muot) zdravý duch, zdravá myseľ, pôv. význam má meno Oleg |
| Henrich | m. - Henrieta ž. z nem. mena Heinrich (stnem. heim + richi) vládca domu, vládca domova, žen. je z franc. skrátenej podoby Henriette, nem. Heinrich, Heinz (Hajnc), angl. Henry, Harry, poľ. Henryk, čes. Jindřich, Hynek, - Jindra, Jindřiška |
| Herald | m. z nem. Harald, Harold alebo Herward (stnem. heri + wart) vojenská stráž, strážca, angl. Harold, švéd. Harald, franc. Hérault, tal. Araldo |
| Herbert | i Heribert m. nem. meno (stnem. heri + beraht) vojskom slávny, skvelý, slávny bojovník, pôv. významom blízke sú mená Albert, Norbert, Berta |
| Herina | ž. nejasné, azda z nejakej dom. podoby mena Hermína |
| Herman | m. - hermína ž. z nem. Hermann (stnem. heri + man) bojovník, pôv. významom sú blízke mená so základmi bor a boj, čes. Heřman, rus. German, franc. Armand, žen. Germaine (Žermen), maď. Armin, tal. Ermanno, dom. Hermo, - Herma, Mína |
| Herta | ž. nem. meno z dom. podoby mien so základom Hert (stnem. hart), t.j. odvážna, smelá |
| Hieroným | m. z gréc. Hieronymos sveté meno, staršia podoba Hieron, nem. Hieronymus, čes. Jeroným, Jarolím, maď. Jeromos (Jeromoš), franc. Jérôme (Žerom), tal. Girolamo (Džirolamo) |
| Hilár | m. - Hilária ž. z tal. Hilarius (hilaris veselý), staršie podoby Hilárius, Hilarion, Ilarion, rus. Ilarij, maď. Vidor (veselý, bodrý) |
| Hilda | ž. pôv. nem. dom. podoba mien so základom Hilde (stnem. hiltja boj, bojovníčka), napr. Brunhilda, Hildegard, rus. Giľda, maď. Ildikó, dom. Hilduša |
| Hildegard | m. - Hildegarda ž. nem. meno, Hildeger (stnem. hiltja + gér) bojová kopija, kopijník, žen. Hildegard (stnem. hiltja + garda) bojová palica |
| Homér | m. podľa mena legendárneho slepého básnika z gréc. Homéros rukojemník alebo slepec |
| Honor | m. - Honóra ž. z lat. Honorius (honor česť), pôv. významom blízke sú mená Ctibor, Ctirad, Erhard |
| Honorát | m. - Honoráta ž. z lat. Honoratus čestný, vážený |
| Horác | m. podľa rím. rodového mena Horatius (z lat. hora čas alebo z gréc. horaios mladý, kvitnúci), staršia podoba Horácius |
| Hostimil | m. - Hostimila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci hostí, pohostinný |
| Hostirad | m. slovan. meno s pôv. významom kto má rád hostí |
| Hostislav | m. - Hostislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci hostí, pohostinný, blízky pôv. význam majú aj ďalšie mená so základom host a meno Polyxena |
| Hostivít | m. slovan. meno s pôv. významom vítajúci, prijímajúci hostí, pohostinný, známe je aj staršie meno Hostimyseľ (čes.Hostimysl) |
| Hrdoslav | m. - Hrdoslava ž. novšie sloven meno s významom hrdý na slávu alebo oslavujúci hrdosť, slávny hrdosťou, dom. Hrdoš |
| Hrdoš | m. meno utvorené z príd. mena hrdý alebo z dom. podoby mena Hrdoslav |
| Hromislav | m. - Hromislava ž. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci hrom, slávny hromom, rus. Gremislav (= Hrmislav) |
| Hubert | m. z nem. Hugbert (stnem. hugu + beraht) slávny duchom, duchaplný, lat. Hubertus, rus. Chjubert, tal. Uberto, Oberto |
| Hugo | m. nem. meno, pôv. dom. podoba mena Hugbert, Hubert |
| Hugolín | m. nejasné, asi súvisí s menami Hugo, Hubert |
| Humbert | m. z nem. Humbert (asi stnem. hune + beraht) slávny obor, velikán, tal. Umberto |
| Hvezdoň | m. nové sloven. meno utvorené zo slova hviezda, pôv. významom blízke sú mená Aster, Estera, Stela, srbochorv., bulh. Zvezdan |
| Hviezdoslav | m. - Hviezdoslava ž. podľa pseudonymu básnika P.Országha Hviezdoslava, jeho pôv. význam by bol oslavujúci hviezdy |
| Hyacint | m. - Hyacinta ž. z gréc. Hyakinthos hyacint |
| Hynek | m. čes. dom. podoba mena Henrich |
| Hypolit | m. z gréc. Hyppolytos vypriahač koní, koniar, pôv. významom blízke je meno Filip |
| Chariton | m. variant mena Kariton |
| Chotimír | m. - Chotimíra ž. slovan. meno s pôv. významom ten, čo chce mier, bolo aj meno Chotislav |
| Chraniboj | i Chranibor m. slovan. meno s pôv. významom ochraňujúci bojom, obranca, blízke je meno Servác |
| Chranislav | m. - Chranislava ž. slovan. meno s pôv. významom ochraňujúci slávu, ochranca slávy |
| Ida | ž. nem. meno (zo stsev. íd čin alebo zo stnem. itis žena), dom. Iduľa, iduša |
| Ifigénia | ž. z gréc. Iphigeneia vznešeného pôvodu, urodzená |
| Ignác | m. - Ignácia ž. z lat. Egnatius, gréc. Ignatios (lat. adnatus, agnatus neskôr narodený alebo ignitis ohnivý, rozpálený, staršia podoba Ignát, rus. Ignatij, ukr. Ihnat, dom. Náco, Nácino, Ignáco, - Náca, Nácina, Ignáca |
| Ignát | m. staršia podoba Ignác |
| Igor | m. rus. meno z island. Igwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingwio ochraňuje, pod ochranou boha Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Ivan, Ivor |
| Ilarion | m. staršia podoba mena Hilár |
| Ilia | m. - Iliana ž. stará slovan. podoba mena Eliáš a súčasne asi aj mena Egídius, čes. Jiljí, rus. Iľja |
| Iľja | m. rus. podoba mena Eliáš |
| Ilma | ž. angl. meno skrátené z mena Vilma, Vilhelmína, rus. Iľma |
| Imanuel | m. staršia podoba mena Emanuel |
| Imrich | m. - Imriška ž. z nem. Emmerich, Almarich (stnem. amal + richi) vládca práce, pracovitý vládca, čes. Emerich, maď. Imre, port. Americo, dom. Imro, Imino, - Imra, Imina |
| Ina | ž. pôv. dom. podoba mien zakončených na -ina (Katarína, Karolína), rus. Ina, nem. Ina, Ine |
| Ingeborga | ž. zo škand. Ingeborg, nem. Ingeburg (stnem. Ingio + burg, stisland. Ingwio + bjorg) chránená bohom plodnosti Ingviom, dom. Inga |
| Ingrida | ž. škand. meno (zo stškand. Ingwio + frid) Ingviova krásavica, krásna, chránená bohom plodnosti Ingviom, staršia podoba je Ingrid |
| Inocent | m. - Inocencia ž. z lat. innocens nevinný, nem. Innozenz, rus. Innokentij, maď. Ince |
| Irena | ž. - Irenej m. z gréc. eirénaios mierumilovný, staršia podoba Ireneus, pôv. významom blízke sú mená Ľubomír, Fridrich, rus. Irinej, Irina, maď. Jernó, Jerne, dom. Ira, Irča, Iruľa, Iruša |
| Irina | ž. rus. podoba mena Irena |
| Irma | ž. nem. meno, pôv. skrátená podoba zložených mien, napr. Irmgard (stnem. irm) veľká, silná, dom. Irmuša, Irmuľa |
| Ita | ž. nejasné, asi z mena Judita ako čes. Jitka |
| Ivan | m. - Ivana ž. stará slovan. podoba hebr. mena Jochanán, z ktorého je aj Ján, dom. Ivo, Ičo, Ivčo, Ivuľo, Ivušo, - Iva, Ivča, Ivuľa, Ivuša |
| Ivar | m. kelt. meno z island. Ingwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingvio ochraňuje, pod ochranou boha plodnosti Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Ivor, Igor |
| Iveta | ž. franc. meno Yvette, zdrobnenina mena Yvonne Ivona, staršie podoby Yveta, Yvetta |
| Ivica | ž. južnoslovan. podoba mena Ivana |
| Ivona | ž. franc. meno Yvonne, žen. podoba mena Yvon alebo Yves nem. pôvodu (stnem. iwa tis), teda tisový luk, bojovník vyzbrojený tisovým lukom, staršie podoby Yvona, Yvonna |
| Ivor | m. kelt. meno Ingwarr (stisland. Ingwio + wara) boh Ingvio ochraňuje, pod ochranou boha plodnosti Ingvia, rovnaký pôvod majú mená Igor, Ivar |
| Izabela | ž. špan. meno Isabel z hebr. Isebel, Jezabel bohom povýšená, je to aj špan. podoba mena Alžbeta, franc. Isabelle, dom. Iza, Bela |
| Izák | m. z hebr. Jicchág veselý, lat. Isaacus, maď. Izsák, Izso (Ižák, Ižo), angl. dom. Ike (Ajk) |
| Izidor | m. - Izidora ž. z gréc. Isidóros izidin dar, dar egyptskej bohyne slnka Izis, pôv. významom blízke sú mená Teodor, Dorota, Matej, Jonatán, rus. Isidor, Sidor, maď. Izidor, Izor, dom. Izo, Izor, Ižo, Doro |
| Izmael | m. z hebr. Jišmaél boh vypočuje, rus. Izmail |
| Izolda | ž. nem. meno Isolde z kelt. Essylt krásna, prekrásna alebo zo stnem. ís + walta vláda ľudu, ľadová, dom. Iza |
| Jadrana | ž.srbochorv. meno žena z Jadranu, bola aj muž. podoba Jadran |
| Jáchim | m. z hebr. Jojáqím boh Jehova ho postaví , vzpriami, staršia podoba Áchim, rus. Akim, nem. Jochen |
| Jakub | m. z hebr. Jakagóbh držiaci sa za pätu, druhorodený, staršia podoba Jákob, lat. Jacobus, maď. Jakab, Jákob, Jákó, rus. Jakov, franc. Jacques (Žak), tal. Giacomo (Džakomo), angl. James (Džejms), špan. Diego, dom. Kubo, Jaco |
| Ján | m. - Jana ž. z hebr. Jochanán boh je milostivý, žen. meno Jana je novšie, lat. Joanes, čes. Jan, nem. Johannes, angl. John, Johny, Jack (Džon, Džony, Džek), franc. Jean (Žan), špan. Juan (Chuan), tal. Giovanni (Džovanni), maď. János (Jánoš), poľ. Januszresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci ži |
| Jarmila | ž. novšie meno utvorené k muž. Jaromil ľúbiaci jarosť, bujarosť, dom. Jara, Mila, Jaruša |
| Jarolím | m. - Jarolíma ž. čes. variant mena Hieroným |
| Jaromil | m. slovan. meno s pôv. významom ľúbiaci jarosť, bujarosť |
| Jaromír | m. - Jaromíra ž. slovan. meno s pôv. významom jarý, bujarý, slávny silou, dom. Jaro, Miro, Jaroš, - Jara, Jaruša, Mira |
| Jaroslav | m. - Jaroslava ž. slovan. meno s pôv. významom slávny silou, bujarosťou alebo oslavujúci jar, jarosť, dom. Jaro, Jaroš, Slavo, - Jara, Jaruša, Slava |
| Jasna | ž. novšie meno, preklad mena Klára, pôv. významom blízke aj mená Svetlana, Lucia, Roxana |
| Jaško | m. z poľ. dom. podoby mena Ján |
| Jazmína | ž. z perz. yásam jazmín |
| Jela | ž. pôv. dom. podoba mena Jelena |
| Jelena | ž. rus. a južnoslovan. variant mena Helena, dom. Jela, Jeluša |
| Jeremiáš | m. z hebr. Jirmejáhú, Jirmejáh bohom vyvýšený, povýšil ho Jehova, maď. Geremia, rum. Eremia |
| Jerguš | m. pôv. sloven. dom. podoba mena Gregor |
| Jitka | ž. čes. variant. mena Judita |
| Joachim | m. z hebr. Jojáqím boh Jehova ho postaví, Vzpriami, variant aj Jáchim, rus. Jakim, Akim, maď. Áchim, nem. Jochen |
| Jolana | ž. z maď. Jolán (staršia podoba Jóleán, jó leány dobrá dievčina) alebo z mena Jolanta, dom. Jola |
| Jolanta | ž. z gréc. iolanthé fialka, kvet fialky alebo variant mena Jolana |
| Jonáš | m. z hebr. Jónáh holub, pôv. významom blízke sú mená Kolumbín, Títus, maď. Jónás (Jónáš), nem. Jonas, rus. Jona |
| Jonatán | m. z hebr. Jónathán boh dal, boží dar, pôv. významom blízke sú mená Bohdan, Božidar, Teodor, Dorota, Matej, Donát, Izidor |
| Jordán | m. - Jordána ž. z hebr. Jardén (podľa názvu rieky Jordán), teda krstený vodou z Jordána (?), franc. Jourdain (Žurden), tal. Giordano (Džordano) |
| Jovan | m. - Jovana ž. srbochorv. podoba mena Ján |
| Jozef | m. - Jozefa i Jozefína ž. z hebr. Jóséph boh pridá, rozhojní, čes. Josef, dom. Pepa, slovin. Jože, maď. József, Józsi (Jóžef, Jóži), nem. Joseph (Jozef), dom. Jupp, Sepp, franc. Joseph (Žozé), špan. José (Chozé), tal. Giuseppe (Džuzeppe), angl. Joe (Džoresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
| je období.?je odpi | |
| Júda | m. z hebr. Jehúdhá velebný, variant je Judáš |
| Judáš | m. podľa mena jedného zo žid. plemien (Júda) |
| Judita | ž. z hebr. Jehúdíth žena z Judey, Židovka, čes. Judita, Jitka, maď. Judit, nem. Judith, Jutta, rus. Judif, tal. Giuditta (Džuditta), dom. Juda, Dita |
| Julián | m. - Juliána ž. z lat. Julianus patriaci Júliovcom (podľa mena rím. rodu), franc. Julien, žen. Julienne (Žulien), dom. Uliana, Uľa, Jula, Juľa |
| Július | m. - Júlia ž. pôv. rím. rodové meno s pôv. významom vlasatý, žiariaci alebo mladý alebo (z Jovilius) božský, rus. Julij, tal. Giulio, žen. Giulia, Giulietta (Džulio, Džulia, Džulietta), maď. Gyula (Ďula, iného pôvodu), dom. Julo, Juľo, Julino, Ďulresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je |
| Juraj | m. - Juraja ž. z gréc. Georgios roľník, žen. aj Georgína, lat. Georgius, nem. Georg, Jorgen, rus. Georgij, Jurij, Jegor, čes. Jiří, žen. Jiřina, poľ. Jerzy (Ježy), maď. Gyorgy (Ďorď), franc. Georges (Žorž), tal. Giorgio (Džordžo), špan. Jorge (Chorche),resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního obdo |
| Jurina | ž. variant mena Juraja (Georgína) |
| Justín | m. - Justína ž. z lat. Justinus Justov, patriaci Justovi, ukr. Ustyn, dom. Justo, - Justa, Usta |
| Justinián | m. z lat. Justinianus Justínov, patriaci Justínovi |
| Justus | m. - Justa ž. z lat. iustus spravodlivý (podľa mena rím. rodu), žen. meno môže byť dom. podoba mena Justína, pôv. významom blízke je meno Pravoslav |
| Juventín | m. - Juventína ž. z lat. patriace bohyni mladosti Iuventas (iuventus mladosť), pôv. významom blízke sú mená Mladen, Mladoň |
| Kajetán | m. z lat. Caietanus pochádzajúci z mesta Caiety |
| Kalina | ž. rus. meno podľa názvu kríka (kalina) s voňavým kvetom |
| Kalist | m. z gréc. kallistos najkrajší |
| Kamil | m. - Kamila ž. z lat. Camillus (orient. pôvodu) chrámový sluha, dom. Kamilo |
| Kandid | m. - Kandida ž. z lat. candidus (žen. candida) biely, jasný, čistý, úprimný, blízky pôv. význam majú mená Albín, Bela, Blanka |
| Kara | ž. z dom. podoby mena Karina |
| Karina | ž. zo švéd. Karin, dom. podoby mena Katarína, alebo z tal. Carina (Karina) pekná, milá, staršia podoba Karin |
| Kariton | m. - Karitína ž. z gréc. Charitón štedrý (charitos krása, sláva), staršia podoba Chariton, pôv. významom blízke je meno Gracián |
| Karmela | ž. z hebr. Karmel záhrada, vinica alebo variant mena Karmen |
| Karmen | ž. špan. meno z lat. carmen pieseň, spev alebo variant mena Karmela, pôv. významom sú asi blízke mená Dalila, Dalma |
| Karol | m. - Karolína ž. zo stnem. Karl muž, manžel (z neho vzniklo aj slovo kráľ), čes. Karel, maď. Károly (Károj), lat. Carolus (Karolus), franc. Charles (Šarl), angl. (Čárli), tal. Carlo (Karlo), špan. Carlos (Karlos), žen. meno je z nem. Karoline, franc. resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůst |
| Kasandra | ž. z gréc. Kassandré (azda blízke menu Alexandra) |
| Kasián | m. z lat. Cassianus patriaci rím. rodu Cassiovcov (cassus prázdny, pustý) |
| Kasius | m. podľa mena rím. rodu Cassius (lat. cassus prázdny, pustý) |
| Kastor | m. z gréc., lat. castor bobor |
| Katarína | ž. z gréc. katharos čistý, mravný, gréc. Aikateriné vždy čistá, blízky pôv. význam majú mená Čistomil, Čistoslav, čes. Kateřina, rus. Jekaterina, špan. Catalina, maď. Katalin, švéd. Katarin, Karin, angl. dom. Kathy, Kitty, dom. Kata, Katina, Katuľa, Kresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce |
| Kazimír | m. - Kazimíra ž. slovan. meno s pôv. významom kto kazí mier, poľ. Kazimierz, maď. Kázmér, dom. Kazo, Miro |
| Kilián | m. pôv. asi kelt. Gill´Eoin, ír. Gillean mních alebo malý bojovník, maď. Kilijan, Kilény (Kiléň) |
| Kinga | ž. pôv. dom. podoba mena Kunigunda |
| Klára | ž. z lat. clara jasná, svetlá, slávna, blízky pôv. význam majú mená Jasna, Lucia, Svetlana, franc. Claire (Klér) |
| Klarisa | ž. variant mena Klára, rus. Klarisa, maď. Klarissza |
| Klaudián | i Klaudín m. z lat. Claudianus patriaci Claudiovcom (rím. rod) |
| Klaudius | m. - Klaudia ž. z mena rím. rodu Claudius (lat. claudus chromý, krivý), rus. Klavdij, Klavdija, maď. Kolos (Kološ), žen. Klaudia, franc. Claude (Klod, muž. i žen.), dom. Klavo, - Klava |
| Klélia | ž. nejasné, azda z gréc. mytologického mena Kleió |
| Klement | m. - Klementína ž. z lat. clemens prívetivý, láskavý, staršie varianty Klementín, Kliment, rus. Klimentij, Kliment, maď. Kelemen, dom. Klemo, Klimo, - Klema |
| Klementín | m. staršia podoba mena Klement |
| Kleopatra | ž. z gréc. kleos + patros otcova sláva, pýcha, rovnaký pôvod má gréc. meno Patrokles |
| Kliment | m. starší variant mena Klement |
| Klodeta | ž. z franc. dom. podoby (Claudette) mena Claude (Klód) Klaudia |
| Klotilda | ž. nem. meno Klothilde (zo stnem. hlút + hiltja) slávny boj, slávna bojovníčka, blízky pôv. význam majú mená Hilda, Brunhilda, Matilda |
| Koleta | ž. z franc. dom. podoby (Colette) mena Nikole (Mikuláška) |
| Koloman | m. z maď. Kálmán, to z tur. mena Kaliman (zvyšok), nem. Kolman, Koloman, dom. Kolo |
| Kolumbín | m. - Kolumbína ž. z lat. columbinus holubí, t.j. nežný, krotký, blízky pôv. význam má meno Jonáš |
| Konkordia | ž. z lat. concordia svornostť, súlad, teda svorná |
| Konrád | m. nem. meno (zo stnem. kuoni + rat) smelý, odvážny radca, nem. Konrad, Kurt, Kunz (Kunc), tal. Corrado (Korrado) |
| Konstancia | ž. z lat. Constantia (lat. aj Constantius, constantia pevnosť, stálosť, vytrvalosť, ale aj odhodlanosť), staršie variantyKonštancia, muž. Konštanc |
| Konštantín | m. - Konštantína ž. z lat. Constantinus (constans stály, pevný, vytrvalý, ale aj odhodlaný, čes. Konstantín, maď. Szilárd (Silárd pevný), nem. dom. Kony, dom. Konšto, Kosťo |
| Konzulea | ž. zo špan. consuelo útecha, utešiteľka, blízky pôv. význam má meno Ofélia |
| Kora | ž. dom. podoba mena Kornélia alebo z gréc. koré dievčina |
| Kondula | i Korduľa ž. asi z lat. cor., gen. cordis srdce, condulum srdiečko alebo cordula mníšsky pás, teda mníška |
| Korina | ž. z lat. Corina (meno Ovídiovej milenky), to z gréc. koré dievčina |
| Koriolán | m. z lat. Coriolanus obyvateľ rím. mesta Corioli |
| Kornel | m. - Kornélia ž. z lat. Cornelius (meno rím. rodu), to z cornu roh alebo z cornus drieň, franc. Corneille (Kornej), rus. Kornil, ukr. Kornylo, dom. Korno, Koro, - Kornela, Kora, Nela |
| Kozmas | m. z gréc. kosmos svet, poriadok, večnosť, čes. Kosmas, maď. Kozma, rus. Kuzma, bulh., srbochorv. Kuzman |
| Krasava | ž. novšie meno utvorené zo slova krása (Svetská Krása, rozprávkové meno), pôv. významom blízke sú mená Aglaja, Bela |
| Krasislav | m. staršia podoba mena Krasoslav |
| Krasomil | m. - Karsomila ž. novšie čes. meno, jeho pôv. význam by bol milujúci krásu |
| Krasoslav | m. - Karsoslava ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci krásu, variant Krasislav bolo štúrovské meno A.Sládkoviča |
| Krescenc | m. - Krascencia ž. z lat. crescens rastúci, vyrastajúci, staršia podoba Krascencius, blízky pôv. význam má meno Rastislav, rus. Kriskent, Kriskentija |
| Kristián | m. - Kristína i Kristiána ž. z gréc. christianos kresťan, bulh. Christo, franc. Chrétien (Kretien), maď. Keresztély (kerestéj), dom. Kristo, - Krista, Tina |
| Krišpín | m. z lat. mena Crispinus (crispus kučeravý), dom. Krišpo |
| Krištof | m. z gréc. Christophoros nosič Krista, nesúci Krista, rus. Christofor, čes. Kryštof, poľ. Krzysztof (Kšyštof), dom. Krišto |
| Kunigunda | ž. z nem. Kunigunde (stnem. kunni + gunt) boj rodu, maď. Kunigunda, Gunda, Kinga, čes. Kunhuta |
| Kurt | m. pôv. nem. dom. podoba mena Konrád |
| Kvetana | ž. západoslovan. meno zo slova kvet, južnoslovan. Cvetana |
| Kvetava | ž. novšie meno utvorené zo slova kvet, blízky pôv. význam má meno Flóra |
| Kvetoň | m. novšie meno utvorené podľa mena Florián, srbochorv. Cvetan |
| Kvetoslav | m. - Kvetoslava ž. novšie meno utvorené podľa starých zložených mien, jeho pôv. význam by bol oslavujúci kvety, kvitnúci, pôv. významom blízke sú mená Antim, Florián, dom. Kveto, - Kveta |
| Kvído | m. z nem. Wido (stnem. witu) lesný, pochádzajúci z lesa alebo z lat. vitus živý, veselý, rád, je aj Vít, tal. Guido, franc. Guidon, Guide (Gyd), Guy (Gy), špan. Quido (Kvido) |
| Kvintilián | m. - Kvintiliána ž. z lat. quintilianus júlový (quintilis piaty mesiac rím. kalendára, júl) |
| Kvintín | m. z lat. Quintinus Quintov, patriaci Quintovi (od mena Kvintus) |
| Kvintus | m. - Kvinta ž. z lat. quintus piaty, t.j. v poradí piate narodené dieťa, rus. Kvint |
| Lada | ž. podľa mena slovan. bohyne krásy, dáva sa do súvisu s označeniami ženy v starovekých jazykoch |
| Ladislav | m. - Ladislava ž. azda vplyvom maď. pozmenená podoba mena Vladislav, lat. Ladislaus, čes. Ladislav, maď. László (Lásló), dom. Laco, Lacino |
| Lambert | m. nem. meno (stnem. lant + beraht) slávny v (celej) krajine, blízke sú mená Albert, Berta, Norbert |
| Larisa | ž. rus. meno z gréc. Laris čajka |
| Laura | ž. - Laurus m. asi dom. podoba lat. Laurentia Laurencia (laurus vavrín, vavrínový strom, prenes. víťazstvo), blízky pôv. význam majú mená Štefan, Viktor, Vincent, dom. Lóra, Lola, Lolina |
| Laurenc | m. - Laurencia ž. z lat. Laurentius pochádzajúci z mesta Laurentum (dnes Lorento) (z laurus vavrín, prenes. víťazstvo), staršie podoby Laurencius, Laurent, rus. Laurentij, angl. Lawrwnce (Lórens), franc. Laurent (Loran), nem. Lorenz (Lorenc), tal., resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota |
| Lazár | m. z hebr. El(h)házár boh (mu) pomohol, rovnaký pôvod má meno Eleazar |
| Lea | ž. pôv. dom. podoba mien Leokádia, Leontína a i. alebo z hebr. lí-ah antilopa, gazela |
| Leander | m. - Leandra ž. z gréc. Leandros (león + anér) leví muž alebo muž z ľudu |
| Leda | ž. gréc. meno Léda, známe z mytológie, pôv. význam žena (ako Lada) |
| Lejla | ž. perz. meno s pôv. významom tmavá, čierno-vlasá (arab. leila noc) |
| Lena | i Lenka ž. pôv. domácke podoby mien Helena, Magdaléna, Eleonóra, dom. Lenuša |
| Leo | m. z lat. leo lev alebo z dom. podoby mien León, Leonard a i. |
| Leodegar | m. nem. meno (aj Ludger), (stnem. hlút alebo liut + gér) slávny oštep, slávny kopijník alebo kopijník z ľudu |
| Leokádia | ž. asi z gréc. Leukothéa biela bohyňa alebo podľa názvu ostrova Leukadia, dom. Lea |
| León | m. - Leóna i Leónia ž. z gréc. león lev, dom. Leo, Leoš, - Lea, Lona |
| Leonard | m. - Leonarda ž. nem. meno Leonhard (stnem. lewo + hart) silný (ako) lev, tal., špan. Leonardo, maď. Lénárd, Lénárt, dom. Leo, Leoš, - Lea |
| Leonid | i Leonidas m. z gréc. Leonídes syn leva, dom. Leo |
| Leontín | m. - Leontína ž. z gréc. Leonteios leví, levovský, staršia podoba Leontius, rus. Leontij, dom. Leo, - Lea |
| Leopold | m. - Leopoldína ž. latinizované slovan. meno Luitpold (stnem. liut + bald) v ľude odvážny, maď. Lipót, dom. Leo, Leoš, Poldo, - Lea |
| Leoš | m. pôv. dom. podoba mien Leonard, Leopold |
| Lesana | ž. novšie, podľa mena lesnej víly |
| Lev | m. dom. podoba mena León (gréc. león, lat. leo lev) |
| Levoslav | m. - Levoslava ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci (silu) leva, silný ako lev |
| Liana | ž. z pomenovania tropickej rastliny (liána) alebo pôv. dom. podoba mena Juliána, maď. Liána |
| Libert | m. z lat. libertus prepustený z otroctva, slobodný, staršie aj Liberatus (lat. liberatus oslobodený) |
| Libérius | m. u lat. liber slobodný, rus. Liverij |
| Libor | m. čes. meno zo slovan. Ľubor, splynulo s lat. Liborius |
| Liborius | m. z lat. nejasné (Liberius ?), franc. Liboire (Liboár) |
| Liboslav | m. - Liboslava ž. čes. meno, sloven. Ľuboslav, Ľuboslava |
| Libuša | ž. z čes. Libuše (libý milý, príjemný, (ob)ľúbený), dom. Liba |
| Liliana | ž. z lat. liliana ľaliová (lat. lilium ľalia) alebo z angl. dom. podôb Lilli, Lilly mena Elisabeth Alžbeta, dom. Lila |
| Linda | ž. nejasné, zo špan. linda krásna, nem. linde jemná, nežná alebo z dom. podoby nem. mien Adelinda, Belinda |
| Lineta | ž. nejasné, azda zo zdrobnených podôb Linette, Linetta dom. podoby (Lina, Line) mien Adelina, Karolína |
| Linhart | m. veriant mena Leonhard - Leonard |
| Lívius | m. - Lívia ž. z mena rím. rodu Livius (asi z lat. lividus modrastý, olovovej farby), dom. Livo, - Liva, Lila |
| Líza | ž. z dom. podoby mena Alžbeta, rus. Liza, maď. Liza, Lizi, nem. Liese, dom. Lízina |
| Loránt | m. z maď. Lóránt, to z nem. Roland alebo z franc. Laurent (Loran) Laurenc, dom. Lolo |
| Loreta | ž. azda zo zdrobnenej podoby (Lorette) mena Lora (z mena Laurencia, Eleonóra) |
| Lotar | m. z nem. mena Lothar (stnem. hlut + heri, hari) slávne vojsko, slávny vojskom, pôv. významom blízke je meno Vojislav, franc. Lothaire (Lotér) |
| Ľuba | ž. pôv. dom. podoba slovan. zložených mien Ľubomíra, Ľuboslava alebo priamo z príd. mena ľúba milá, milovaná, čes. Ljuba, rus. Ľubov láska, dom. Ľubina, Ľubica |
| Ľuban | m. pôv. srbochorv. meno ľúby, milý, milovaný (ako Milan) |
| Ľuben | m. pôv. bulh. meno (pozri Ľuban) |
| Ľubica | ž. pôv. srbochorv. meno ľúba. milá, milovaná |
| Ľubomír | m. - Ľubomíra ž. slovan. meno s pôv. významom ľúbiaci mier, mierumilovný, pôv. významom blízke sú mená Slavomír, Miroslav, Fridrich, Manfréd, Irena, dom. Ľubo, Ľuboš, - Ľuba, Ľubica, Ľubina |
| Ľuboslav | m. - Ľuboslava ž. novšie slovan. meno podľa mien Ľubomír, Miroslav oslavujúci ľúbosť alebo ľúbiaci slávu, blízke je Miloslav, čes. Liboslav, Liboslava, dom. Ľubo, Ľuboš, Slavo, - Ľuba, Ľubica, Ľubina |
| Ľubor | m. sloven. meno s pôv. významom ľúby, milý (azda skrátené z Ľubomír), čes. Libor |
| Ľuboš | m. pôv. dom. podoba mien Ľubomír, Ľuboslav (ako Miloš), čes. Luboš, dom. Ľubo |
| Ľubuša | ž. nové, azda podľa čes. mena Libuše, je aj Libuša |
| Lucia | ž. - Lucius m. z lat. Lucius svetlý, žiariaci (lux svetlo), pôv. významom blízke sú mená Svetlana, Klára, Roxana, čes. Lucie, franc. Lucie (Lusi), angl. Lucy (Lusi), tal. Lucia (Lučia), maď. Luca, Lúcia, rus. Lukija, muž. tal. Lucio, rus. Lukij, dom. resní analýz |
| Lucián | m. - Luciána ž. z lat. Lucianus Luciov, patriaci Luciovi (lux svetlo), franc. Lucien, žen. Lucienne (Lusien), dom. Luco, - Luca |
| Ľudevít | m. staršia podoba mena Ľudovít |
| Ľudmila | ž. slovan. meno s pôv. významom ľudu milá alebo milujúca ľud, čes. Ludmila, Lidmila, maď. Ludmilla, rus. Ľudmila, dom. Ľuda, Ľudina |
| Ľudomil | m. - Ľudomila ž. novšie sloven. meno utvorené podľa mena Ľudmila, dom. Ľudo, - Ľuda |
| Ľudomír | m. - Ľudomíra ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol prinášajúci ľudu mier, dom. Ľudo, - Ľuda |
| Ľudovít | m. - Ľudovíta ž. z nem. mena Ludwig (stnem. hlút + víg) slávny boj, slávny bojovník, preslávený v boji, pravdepodobne vplyvom slovan. zložených mien vznikla podoba Ľudovít (ľud + vítať), staršia podoba bola Ľudevít, tal. Lodovico, Ludovico, Luigi (Lresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
| je období.?je odpisová sazba.?:Typ úročení : 0 = 360 dnů, 1 = skutečný stav, 3 = 365 dnů.???e cena cenného p | |
| Lujza | ž. z franc. Louise (pozri pri mene Ľudovít), čes. Lujza, Ludvíka, tal. Luisa, Luigia, Gina (LUiza, Luidžia, Džina) |
| Lukáš | m. z lat. Lucas (z Lucanus pochádzajúci z Lukánie, krajiny v južnom Taliansku), nem. Lukas, maď. Lukács (Lukáč), rus., ukr. Luka |
| Lukrécius | m. - Lukrécius ž. z lat. Lucretius (rím. rodové meno, lat. lucrum zisk, lakomstvo), rus. Lukrecij, žen. franc. Lucréce (Lukrés), tal. Lucrezia (Lukrécia) |
| Lumír | m. novšie čes. meno utvorené podľa mena Ľubomír |
| Luneta | ž. nové meno, azda z franc. alebo tal. zdrobnených dom. podôb Lunetta, Lunette mena Luna (luna mesiac), pôv. významom blízke je meno Selena |
| Lýdia | ž. z gréc. Lydia pochádzajúca z Lýdie, krajiny v Malej Ázii), čes. Lýdie, dom. Lída, maď. Lídia, rus. Lidija, dom. Lyda |
| Magda | ž. pôv. dom. podoba mena Magdaléna |
| Magdaléna | ž. z lat. Magdaléna pochádzajúca z palestínskeho mesta Magdaly (hebr. magdala veža), rus. Magdalina, franc. Madeleine (Madlén), maď. Magdolna, Madléna, dom. Magda, Majdaléna, Majda, Magnuľa, Magnuša, Madlena, Lena |
| Magnus | m. z lat. magnus veľký, mocný, prenes. slávny, blízky pôv. význam majú mená Boleslav, Václav, Velislav |
| Mahuliena | ž. z čes. Mahulena (J.Zeyer: Radúz a Mahulena), azda súvisí s niektorou zo starších podôb mena Magdaléna |
| Maja | ž. pôv. dom. podoba mena Mária, azda aj z lat. Maius (meno rím. boha rastu) veľký, mocný alebo zo stind. mytologického mena Maya |
| Majda | ž. z dom. podoby mena Magdaléna |
| Makar | m. z gréc. Makarios blahoslavený, šťastný, staršia podoba Makárius, pôv. významom blízke sú mená Beňadik, Felix a mená so základom blah |
| Malvína | ž. z nem. Malwine (stnem. mahal + wini) priateľ práva, blízke sú mená Pravoslav, Justus, rus. Maľvina, maď. Malvin, dom. Malva, Malka |
| Manfréd | m. z nem. Manfried (stnem. man + fridu) mierumilovný muž, pôv. významom blízke sú mená Fridrich, Miroslav, Slavomír, Irena |
| Manon | ž. pôv. franc. dom. podoba mena Mária |
| Mansvét | m. z lat. Mansuetus (manu suetus mierny, pokojný), blízke sú mená Klement, Miloslav |
| Manuel | m. - Manuela ž. pôv. špan. podoba mena Emanuel |
| Marcel | m. - Marcela ž. z lat. zdrobnenej podoby (Marcellus) mena Mercus Marek |
| Marek | m. z lat. Marcus (meno rím. rodu, utvorené asi z mena rím. boha vojny Marsa, teda bojovník), staršia podoba Markus, maď. Markus (Markuš), Márk, tal., špan. Marco, rus. Mark, dom. Marko, Maroš |
| Margaréta | ž. z lat. margarita perla (orient. pôvodu), variant mena Margita, rus. Margarita, poľ. Malgorzata (Malgožata) |
| Margita | ž. z lat. margarita perla (orient. pôvodu), čes. Markéta, maď. Margit, franc. Margot (Margo), dom. Gita, Gituľa, Gituša |
| Mária | ž. z egypt. Mirjam (mryjam milovaná bohom Jehovom), iné výklady spájajú meno s pôv. významom pani, orodovkyňa, krásna a pod., čes. Marie, franc. Marion, Manon, tal. Mariol, dom. Mara, Marča, Marčuľa, Mariena, Marína, Mariša, Maruša, Maňa, Maja, Maresní analýzu.??z jednoho r |
| Marián | m. - Mariana i Marianna ž. z lat. Marianus patriaci rím. rodu Mariovcov (Marius) alebo mariánsky, zasvätený Márii, žen. podoby sa vykladajú aj ako zložené z mien Mária a Anna, dom. Maroš, Maňo, - Maňa |
| Marica | ž. pôv. južnoslovan. dom. podoba mena Mária |
| Marieta | ž. pôv. tal. zdrobnená dom. podoba mena Mária |
| Marína | ž. pôv. dom. podoba mena Mária alebo z lat. marina morská, blízke je meno Pelagia |
| Mário | m. pôv. tal. podoba mena Márius |
| Márius | m. z rím. rodového mena Merius (lat. mas, gen. maris muž), rus. Marij, maď. Máriusz (Márius), poľ. Marius (Mariuš) |
| Mariola | ž. pôv. tal. dom. podoba mena Mária |
| Maroš | m. pôv. dom. podoba mien Martin, Marek, Marián |
| Marta | ž. z hebr. Már(a)thá pani domu, gazdiná, prenes. starostlivá, rus. Marfa |
| Martin | m. - Martina ž. z lat. Martinus zasvätený rím. bohovi vojny Marsovi, prenes. bojovný (ako meno marek), žen. podoba u nás nová, ukr. Martyn, poľ. Marcin, franc. Martin (Marten), maď. Márton, nór. Morten, dom. Marco, Maroš |
| Martinián | m. variant mena Martin |
| Matej | m. - Mateja ž. z hebr. Mattijah dar boha Jehovu, v gréc. sa rozlíšili podoby Mattiás Matej a Matthaios Matúš, staršia podoba je Matiáš, žen. meno je u nás nové, pôv. významom sú blízke mená Bohdan, Teodor, Dorota, Jonatán, lat. Matthias, tal. Mattia, maresní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnot |
| Matilda | ž. z nem. Mathilde, Mechthild (stnem. maht + hiltja) silná, udatná bojovníčka, blízky pôv. význam má meno Hilda, dom. Matila, Tilda, Tila |
| Matúš | m. z hebr. Mattithjah dar boha Jehovu, v gréc. sa rozlíšili podoby Mattiás Matej a Matthaios Matúš, pôv. významom blízke sú mená Bohdan, Božidar, Izidor, Teodor, Dorota, Deodáta, Donát, Jonatán, Matej, lat. Matthaeus, čes. Matouš, poľ. Mateusz (Mateuš),resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti a |
| Maurícius | m. staršia podoba mena Móric |
| Maurus | m. z lat. Maurus Maur, černoch, blízky pôv. význam má meno Móric, rus. Mavr, žen. Mavra |
| Maxim | m. - Maxima ž. z lat. maximus najväčší alebo z dom. podoby mena Maximilián, dom. Maxo, Max |
| Maximilián | m. utvorené z mien Maximus (najväčší) a Aemilianus (lat. aemulus horlivý, nasledovník, pozri Emil), dom. Maxim, Maxo, Max |
| Medard | m. z franc. Médard, to asi z nem. (stnem. maht + hart) mocný, udatný, lat. Medardus, tal., špan. Medardo, maď. Medárd |
| Medea | ž. lat. z gréc. Médeia šikovná, múdra |
| Melánia | ž. z gréc. malania čierna, tmavá, dom. Melana, Mela |
| Melchior | m. z hebr. melk or kráľ sveta, môj kráľ (je) svetlo, varianty sú Melichar, Melicher, lat. Melchior, rus. Meľkior, maď. Menyhért (Meňhért) |
| Melichar | i Melicher m. sloven. a čes. podoba mena Melchior, dom. Melo, Meľo, Melich, Meliš |
| Melinda | ž. nejasné, azda z nem. Ermelinde, Irmlinde (stnem. irmin + linta) veľká záštita |
| Melita | ž. nejasné, azda z tal. podoby (Melitta) mena Melissa (gréc. mélissa včela, prenes. usilovná), pôv. významom blízke je meno Debora |
| Meluzína | ž. nejasné, podľa mena bájnej víly, franc. Mélusine |
| Menhart | m. z nem. Meinhart (stnem. magan + hart) pevná moc, tvrdá sila, maď. Menyhért (Méňhért) |
| Metaneta | ž. nejasné, azda podľa franc. a tal. zdrobnených podôb mien Meta (z Margaréta) alebo Metta (z Matilda) |
| Metod | m. z gréc. Methodios (methodos cesta za dačím, prenes. metóda), čes. Metoděj, poľ. Metody, rus. Mefodij |
| Mezalína | ž. nejasné |
| Mieroslav | m. - Mieroslava ž. novšia sloven. podoba mien Miroslav, Miroslava |
| Michal | m. - Michaela i Michala ž. z hebr. Michaél ako boh, bohu podobný, rus. Michail, ukr. Mychajlo, maď. Mihály (Miháj), franc. Michel (Mišel), špan. Miguel, žen. mená sú novšie, rus. Michalina, maď. Mihaéla, franc. Michelle (Mišel), dom. Mišo, Mišino, Mišresní analýzu.??z jednoho |
| Mikuláš | m. - Mikuláška ž. z gréc. Nikoláos víťaziaci medzi ľuďmi, víťaz, pôv. významom blízke sú mená Andronik, Nikodém, Nikita, Veronika, Viktor, Vincent, Hedviga, Žigmund, lat. Nicolaus, nem. Nicolaus, Klaus, franc. Nicolas, tal. Nicola, rus. Nikolaj, ukr. resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůst |
| Milada | ž. z čes., staršie slovan. meno bolo Mlada mladá |
| Miladín | m. nové, nejasné, azda súvisí z menom Milada, rus., bulh. Miladin |
| Milan | m. - Milana ž. slovan. meno z príd. mena milý, pôv. významom blízke sú mená Amand, Amatus, Gracián a mená zo základov ľub a mil |
| Milena | ž. slovan. meno z príd. mena milý, teda milá, milovaná, aj dom. podoba mena Miloslava, blízky pôv. význam majú mená Amáta, Amanda, Grácia a mená zo základov ľub a mil |
| Mileva | ž. pôv. srbochorv. obdoba mena Milena |
| Milica | ž. južnoslovan. meno s pôv. významom milá, milovaná |
| Milina | ž. - Milín m. sloven. mená utvorené z príd. mena milý |
| Miliduch | m. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol milý duchom, milujúci ducha (dušu) |
| Milivoj | m. slovan. meno s pôv. významom milujúci voj, vojsko |
| Milomír | m. - Milomíra ž. novšie meno, jeho pôv. význam by bol komu je milý mier |
| Miloň | m. novšie meno z príd. mena milý (milovaný) |
| Milorad | m. novšie, pôv. južnoslovan. meno s pôv. významom milý, kto má rád milosť, blízke je meno Miloslav |
| Miloslav | m. - Miloslava ž. slovan. meno s pôv. významom milý, slávny milosťou alebo milujúci slávu, dom. Milo, Miloš, Slavo, - Mila, Miluša, Slava |
| Miloš | m. pôv. dom. podoba mena Miloslav alebo utvorené priamo z príd. mena milý milý, milovaný |
| Milota | ž. žen. variant mena Milutín, t.j. miláčik, milovaná |
| Milovan | m. - Milovana ž. slovan. meno zo slova milovať, milovaný (ako Radovan), rus. Milovan |
| Milovín | m. variant mena Milovan |
| Milutín | m. mužský variant mena Milota (mohlo by byť aj Milotín), t.j. miláčik, milovaný, srbochorv. Milutín, rus. Miľutin |
| Mineta | ž. pôv. franc. zdrobnená podoba (Minette) mena Mine (z mien Hermine, Wilhelmine Hermína, Vilma) |
| Mira | ž. pôv. dom. podoba mien Jaromíra, Miroslava, Slavomíra |
| Mirabela | ž. z lat. mirabilis zázračná, krásna, maď. Mirabella |
| Miranda | ž. z lat. miranda obdivuhodná, úchvatná, maď. Mirandola, tal. Mirandolina |
| Mirela | ž. z tal. dom. podoby (Mirella) mena Mirabella |
| Miriam | i Miriama ž. hebr. variant mena Mária |
| Mirón | m. z gréc. myró plačúci alebo z gréc. myron voňavý olej, rus. Miron |
| Miroslav | m. - Miroslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci mier, mierumilovný, blízky pôv. význam majú mená Slavomír, Ľubomír, Fridrich, Manfréd, Irenej, dom. Miro, Miloš, Slavo, - Mira, Slava |
| Mladen | m. - Mladena ž. pôv. južnoslovan. meno z príd. mena mladý |
| Mladoň | m. sloven. meno z príd. mena mladý |
| Mladotín | m. - Mladotína ž. sloven. meno s pôv. významom mladý |
| Moderát | m. - Moderáta ž. z lat. Moderatus mierny, umiernený, rozvážny, staršia podoba Moderátus |
| Modest | m. z lat. modestus skromný, umiernený |
| Mojmír | m. slovan. meno s pôv. významom môj mier, môj svet |
| Mojtech | m. staré sloven. meno s pôv. významom moja útecha, moje potešenie |
| Mojžiš | m. z hebr. móšéh vytiahnutý z vody alebo z egypt. mes (su) dieťa, syn, lat. Moyses, rus. Mojsej, slovin. Mojzes, tal. Mosé (Mozé), maď. Mózes (Mózeš) |
| Monika | ž. asi z gréc. monos jediný, osamelý alebo fen. meno s pôv. významom bohyňa, dom. Mona |
| Móric | m. nem. meno z lat. Mauritius pochádzajúci z Mauretánie v sev. Afrike, černoch, staršia podoba Maurícius, rus. Mavrikij, nem. Moritz (Moric), čes. Mořic, maď. Mór, Móric, franc. Maurice (Moris) |
| Mstislav | m. - Mstislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci pomstu, slávny pomstou |
| Múdroslav | m. novšie meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci múdrosť, slávny múdrosťou, blízke sú mená Sofron, Žofia |
| Naďa | ž. pôv. dom. podoba mena Nadežda |
| Nadežda | ž. rus. meno, kalk z gréc. Elpis nádej, poľ. Nadzieja, maď. Reményke (Reméňke, remény nádej), franc. Espérence (Esperans nádej), dom. Naďa, Nadina, Nadena |
| Naneta | ž. pôv. franc. zdrobnená podoba (Nanette) mena Anna |
| Napoleon | m. franc. meno z tal. Napoli (to z gréc. Neapolis Nové mesto), t.j. pochádzajúci z Neapola |
| Narcis | m. - Narcisa ž. z gréc. mytologického mena Narkissos, tal. Narcissus (gréc. narké omámenie), t.j. omamný, aj názov kvetiny |
| Nasťa | ž. pôv. rus. dom. podoba mena Nastasia Anastázia |
| Natália | ž. rus. meno z lat. (dies) natalis deň narodenia alebo skôr z (Christi) natalia Vianoce, t.j. vianočná |
| Natan | m. z hebr. Náthán ten, kto dal, (boh) dal |
| Natanael | m. z hebr. Náthán él boh dal, bohom daný, blízky pôv. význam majú mená Bohdan, Jonatán, Teodor, Dorota, Izidor |
| Nataša | ž. pôv. rus. dom. podoba mena Natália |
| Neander | m. nejasné |
| Nehoslav | m. novšie meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci nehu, nežnosť |
| Neméz | m. - neméza ž. asi podľa gréc. bohyne spravodlivej odplaty Nemesis, rus. Nemezij |
| Nestor | m. z gréc. mena Nestór (vraj najstarší účastník bojov o Tróju) |
| Nika | ž. z gréc. mena bohyne víťazstva Niké víťazstvo alebo pôv. dom. podoba mena Veronika, pôv. významom blízke sú mená Berenika, Nikodém, Mikuláš, Viktor, Vincent |
| Nikita | m. rus. meno z gréc. nikétés víťaz, pôv. významom blízke sú mená Nikodém, Viktor, Mikuláš, Vincent |
| Nikodém | m. - Nikodéma ž. gréc. Nikodémos v ľude víťazný, dom. Niko |
| Nikola | ž. z franc. Nicole, ženskej podoby mena Nicolas Mikuláš |
| Nina | ž. rus. meno asi z gréc. Ninos (pôv. názov mesta Ninive) alebo z dom. podôb mien zakončených na -nina (tal. Giovannina) |
| Noe | m. - Noema ž. z hebr. Noah pokoj, odpočinok, no(h)omí príjemný, rozkošný, staršia podoba žen. mena bola Noémi |
| Nora | ž. sev. meno, pôv. dom. podoba mena Eleonóra |
| Norbert | m. - Norberta ž. nem. meno (zo stnem. nord + beraht) slávny Severan, dom. Noro, - Nora, Berta |
| Norma | ž. nejasné, azda žen. podoba mena Norman alebo z lat. norma pravidlo, predpis |
| Norman | m. nem. meno (zo stnem. nord + man) Severan, angl. Norman (Normen), dom. Norris |
| Odeta | ž. z franc. dom. podoby Odette mena Odile Otília |
| Oktavián | m. z lat. Octavius patriaci rím. rodu Octaviovcov (z lat. octavus ôsmy, ôsme dieťa) |
| Oktávius | m. - Oktávia ž. podľa mena rím. rodu Octavius (lat. octavus ôsmy, ôsme dieťa), maď. Oktáv, rus. Oktavij |
| Olaf | m. sev. meno (stisland. Óláfr stsev. an + leifr) potomok alebo božie dieťa, švéd. Olof, nór. Olav |
| Oldrich | m. čes. Oldřich, to zo stnem. uodal + richi dedičný vládca, nem. Ulrich, dom. Oldo |
| Oleg | m. - Oľga ž. z rus. (škand. Helga zdravý, šťastný), pôv. významom sú blízke mená Helga, Svatava, dom. Oľo, - Oľa, Olina, Oľča, Oľuša |
| Oliva | ž. variant mena Olívia |
| Oliver | m. nejasné, azda z lat. oliva oliva, pestovateľ olív alebo z nem. Alberich, škand. Alvar (stnem. alp + heri, richi) vojsko duchov, elfov alebo vládca pomocou duchov elfov |
| Olívius | m. - Olívia ž. z lat. oliva, teda hádam pestovateľ olív alebo aj mierumilovný (olivová ratolesť ako symbol mieru |
| Olympia | ž. z názvu vrchu Olymp (gréc. Olympos), mytologického sídla bohov, olympios olympský, prenes. božský, dom. Oľa |
| Omar | m. pôv. arab. meno z hebr. ómér hovoriaci, dlho živý |
| Ondrej | m. variant mena Andrej, čes. Ondřej, dom. Ondro, Ondráš, Ondriš, Oňo |
| Orest | m. z gréc. Orestés vrchár, horal (oros vrch) |
| Oskár | m. z angl. Oscar, nem. Ansgar (stnem. ans + gér) boží oštep, kopija, dom. Oso, Osino |
| Osvald | m. z nem. Oswald (zo stangl. ós + stnem. waltan) božia vláda, boží vládca, maď. Oszvald, Ozsvát (Osvald, Ožvát) |
| Otakar | i Otokar m. z nem. Ottokar (stnem. ot + wakar) strážiaci majetok, bohatstvo, dom. Oto |
| Otília | ž. pôv. franc. meno Odile (zo stnem. Oda z Otberga, Othild, ót majetok, bohatstvo) alebo priamo z nem. Othilde (stnem. ót + hiltja) mocná, bohatá bojovníčka, nem. Odilie, rus. Otilija, dom. Otila, Ota, Tila |
| Otmar | m. nem. meno (zo stnem. ót + máti) slávny bohatstvom, majetkom |
| Oto | m. - Ota ž. pôv. dom. podoba mien Otokar, Otmar, variantom je meno Udo |
| Ovídius | m. podľa mena rím. básnika Ovídia (z lat. ovis ovca), tal. Ovidio, franc. Ovide (Ovid) |
| Oxana | ž. pôv. ukr. dom. podoba mena Xénia |
| Palmíra | ž. - Palmíro m. pôv. gréc. meno z názvu sýr. mesta Palmyra (asi od slova palma), pôv. významom blízke je meno Tamara |
| Pamela | ž. z gréc. pammeles spevná, melodická alebo z gréc. meli med, t.j. plná medu, medová, sladká |
| Pamfil | m. - Pamfília ž. z gréc. Pamphilos všetkými milovaný, obľúbený, rus. Panfil |
| Pankrác | m. z gréc. pankratés všemocný, vševládny, pôv. významom sú blízke mená Vševlad, Vsevolod, lat. Pankratius, rus. Pankratij, maď. Pongrác |
| Pantaleon | m. z gréc. Pantaleón silný ako lev alebo milostivý, milosrdný, rus. Pantalej, Pantelejmon, maď. Pentele |
| Paskal | m. - Paskália ž. z lat. Paschalis narodený na Veľkú noc (gréc. Paskales), tal. Pasquale, rus. Paskaľ |
| Patrik | m. - Patrícia ž. z lat. Patricius urodzený, patricijský (z pater otec), muž. meno Petrik je pôv. írska podoba, angl. Patrick, franc. Patrice (Patris), rus. Patrikej, dom. Paťo, - Paťa |
| Patrokles | m. z gréc. Patroklés (patros + kleos) otcova sláva, rovnaký pôvod má meno Kleopatra, rus. Patrokl |
| Paulin | m. - Paulína ž. z lat. Paulinus Pavlov, patriaci Pavlovi, dom. Lina |
| Pavol | i Pavel m. - Paula ž. z lat. paulus malý, prenes. skromný, lat. Paulus, nem. Paul, franc. Paul (Pól), žen. Paule, Paulette (Pól, Polet), špan. Pablo, tal. Paolo, fín. Paavo, maď. Pál, čes. Pavel, poľ. Pawel, srbochorv. Pavao, Pavle, dom. Paľo, Pavo, Presní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního o |
| Pelagia | ž. z gréc. Pelagia morská, po mori sa plaviaca, pôv. významom je asi blízke meno Marína, rus. Pelageja, dom. Pela, Peľa |
| Penelopa | ž. z gréc. Penelopé (z péne niť, vreteno) |
| Peregrín | m. - Peregrína ž. z lat. Peregrinus pútnik, čes. Pelhřim, tal. Pellegrino |
| Perikles | m. gréc. meno Perikles (peri + kleos) veľmi slávny |
| Perla | ž. nové meno, sloven. veriant mena Margaréta, Margita |
| Perzida | ž. z gréc. Persida pochádzajúca z Perzie, Peržanka |
| Peter | m. - Petra ž. z gréc. petros skala, pevný ako skala, žen. meno je nové, skrátené z mena Petronela, lat. Petrus, čes. Petr, maď. Péter, franc. Pierre, tal. Pietro, špan. Pedro, rus., poľ. Piotr, srbochorv. Petar, dom. Petro, Peťo, Petino, - Peťa, Petinresní anal |
| Petrana | ž. nové, utvorené z mena Peter alebo Petronela |
| Petronela | ž. pôv. žen. podoba mena Petrónius (lat. petra z gréc. petros skala), staršia podoba Petronella, rus. Petronilla, dom. Petra, Nela, Petruša, Peťa, Petina |
| Petrónius | m. - Petrónia ž. z rím. rodového mena Petronius (lat. petra, gréc. petros skala), rus. Petronij |
| Pius | m. - Pia ž. z lat. pius pobožný, zbožný, láskavý |
| Placid | m. - Placida ž. z lat. placidus príjemný, prívetivý, staršia podoba Placidus, rus. Plakid, franc. Placide (Plasid) |
| Platón | m. podľa mena gréc. fylozofa Platóna (z gréc. platys plný, plecnatý) |
| Polykarp | m. - Polykarpa ž. z gréc. Polykarpos mnohoplodný, úrodný, rus. Polikarp |
| Polyxéna | ž. z gréc. Polyxené (poly veľa + xenos hosť) pohostinná |
| Pomóna | ž. nejasné |
| Porfyr | m. z gréc. porphyreos purpurový, odetý do purpuru, rus. Porfirij |
| Pravdoľub | m. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci pravdu |
| Pravoľub | m. - Pravoľuba ž. novšie sloven. meno, pôv. význam by bol ľúbiaci pravdu, právo ako v menách Pravomil, Pravoslav |
| Pravomil | m. - Parvomila ž. novšie meno s pôv. významom milujúci právo, pravdu |
| Pravoslav | m. - Pravoslava ž. novšie meno s pôv. významom oslavujúci právo, pravdu, slávny pravdou |
| Pribina | m. slovan. meno so základu by (pribývať pribúdať) alebo z Prvina prvý sen |
| Pribislav | m. - Pribislava ž. slovan. meno (pôv. Pribyslav) komu pribudlo slávy, srbochorv., slovin. Pribislav, čes. Přibyslav, poľ. Przybyslaw |
| Pribiš | m. z čes. dom. podoby Přibiš mena Přibyslav |
| Prímus | m. z lat. Primus prvý, prvorodený, blízky pôv. význam má meno Prótus |
| Priskus | m. - Priska ž. z rím. rodového mena Priscus (lat. priscus prvotný, starodávny, staršia podoba žen. mena je Priška, špan. Prisco (Prisko), žen. Priscilla, maď. žen. Piroska (Piroška) |
| Procius | m. nejasné, azda súvisí s gréc. Próteus, lat. Proteus |
| Prokop | m. - Prokopa ž. z gréc. Prokopios (prokópos pripravený na boj, prokoptó priekopník), lat. Prokopius, rus. Prokofij |
| Prosper | m. z lat. prosperus zdarný, prosperujúci |
| Prótus | m. z gréc. protós prvý, prvorodený, pôv. významom blízke je meno Prímus |
| Prudencius | m. - Prudencia ž. z lat. prudentia šikovnosť, dôvtip, múdrosť, franc. Prudence (Prudans) |
| Pýtia | ž. z gréc. Pythia (meno kňažky z delfskej veštiarne) |
| Radana | ž. novšie slovan. meno, variant mena Radovana |
| Radim | m. slovan. meno, pôv. dom. podoba mien Radimír, Radimil |
| Radimír | m. - Radimíra ž. slovan. meno s pôv. významom kto má rád mier (svet) alebo starajúci sa o mier, variantom je Radomír, staršie aj Radimer, Radmer, dom. Rado, - Rada |
| Radislav | m. - Radislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci radosť, radujúci sa alebo starostlivý, variantom je Radoslav, starší variant Radslav (Raclav), dom. Rado, - Rada |
| Radivoj | m. slovan. meno, jeho pôv. význam by bol majúci rád vojsko alebo starajúci sa o vojsko |
| Radko | m. - Radka ž. pôv. dom. podoba zložených mien so základom rad |
| Radomil | m. - Radomila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci radosť alebo starostlivý, dom. Rado, - Rada |
| Radomír | m. - Radomíra ž. variant mena Radimír |
| Radoslav | m. - Radoslava ž. variant mena Radislav |
| Radovan | m. - Radovana ž. slovan. meno s pôv. významom radujúci sa, rozradovaný, starší variant bol Radvan, dom. Rado, - Rada |
| Radúz | m. novšie meno utvorené zo základu rad, jeho pôv. význam by bol radujúci sa, radostný |
| Rafael | m. - Rafaela ž. z hebr. Rapháél uzdravil (ho) boh, rus. Rafail |
| Rainer | m. nem. meno Reiner (stnem. ragin + heri) rozhodný bojovník, múdry bojovník |
| Rainold | m. nem. meno Reinhold (zo stnem. ragin + waltan) rozhodný, múdry vládca, tal. Rinaldo, angl. Ronald |
| Raisa | ž. nejasné, najskôr z gréc. radia ľahkomyselná, povoľná alebo z franc. s pôv. významom mysliaca, veriaca, potom by bolo blízke meno Žofia |
| Rajmund | m. - Rajmunda ž. nem. meno Reimund (stnem. ragin + munt) rozhodný, múdry ochranca, rus. Rajmond, tal. Raimondo, špan. Raymundo, Ramón, žen. Ramona |
| Ramón | m. - Ramona ž. špan. variant mena Rajmund |
| Ramzes | m. podľa mena dynastie egypt. faraónov |
| Rastic | m. stará dom. podoba mena Rastislav |
| Rastimír | m. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol kto rozmnožuje, zveľaďuje mier (svet) |
| Rastislav | m. - Rastislava ž. slovan. meno s pôv. významom rastie v sláve, rozmnožuje slávu, pôv. významom blízke je meno Krescenc, čes. Rostislav, dom. Rasťo, - Rasťa |
| Ratibor | m. slovan. meno zložené zo slov rat vojna, ratiti bojovať, biť sa a bor boj |
| Ratislav | m. - Ratislava ž. slovan. meno s pôv. významom slávny vo vojne |
| Rebeka | ž. z hebr. Riwquá(h) spojenie alebo tučná, alebo aj očarujúca, lat. Rebecca (Rebekka), rus. Revekka, dom. Reba |
| Regan | m. nejasné, azda umelá muž. podoba mena Regína (?) |
| Regína | ž. z lat. regina kráľovná |
| Regulus | m. z lat. regulus knieža, princ |
| Remig | m. z lat. Remigius (remigius veslár, lodiar) |
| Remus | m. lat. meno jedného z legendárnych zakladateľov Ríma (remus veslo), dom. Remo |
| Renát | i Renátus m. - Renáta ž. z lat. renatus znovu narodený, franc. René, ž. Renée, dom. Reno, - Rena |
| René | m. pôv. franc. podoba mena Renatus |
| Ria | ž. pôv. dom. podoba mena Adriána alebo Mária |
| Richard | m. - Richarda ž. nem. meno (zo stnem. richi + hart) mocný, tvrdý vládca, maď. Rikárd, špan. Ricardo (Rikardo), tal. Riccardo (Rikkardo), angl. dom. Rick, Dick, poľ. Ryszard, dom. Rišo, Riko, - Rika, Riša |
| Rinaldo | m. pôv. tal. podoba mena Rainold (nem. Reinold, Reinhold), lat. Reginaldus, tal. Reginaldo, Rinaldo, dom. Rindo |
| Rita | ž. pôv. tal. dom. podoba mena Margita (Margaréta, tal. Margherita) |
| Róbert | m. - Róberta ž. nem. meno Robert zo staršieho Rodebert (stnem. hrót, hruod + beraht) slávou ožiarený, slávny, varianty sú mená Rupert a Ruprecht, tal. Roberto, angl. dom. Robby, Robin, Rob, Bobby, Bob, dom. Robo, Robino, Robušo, - Roba, Robina |
| Rodan | m. nejasné, možno zo srbochorv. rodan rodný |
| Roderik | m. - Roderika ž. sev. podoba nem. mena Roderich (zo stnem. hród, hruod + richi) slávny mocou, bohatstvom, slávny vládca, blízky pôv. význam má meno Romuald, franc. Rodrigue, špan. Rodrigo, port. Rodrigues, tal. Roderico (Roderiko), rus. Riurik, ukr. Rresn |
| Roger | m. pôv. franc. podoba (Roger, čít. Rožé) nem. mena Rutger (zo stnem. hród, hruod + gér) slávna kopija, slávny bojovník, blízke je meno Gerhard, angl. Roger (Rodžer) |
| Rochus | m. asi z latinizovanej nem. dom. podoby mena Rochwald (zo stnem. rohón + waltan) vládca povestný bojovým krikom, maď. Rókus (Rókuš), tal. Rocco (Rokko), dom. Roch |
| Roland | m. nem. meno (zo stnem. hród, hruod + nand) slávny a smelý teda slávny hrdina, špan. Rolando, tal. Orlando, maď. Lóránt |
| Rolf | m. pôv. nem. dom. podoba mena Rudolf |
| Roman | m. - Romana ž. z lat. Romanus Riman, rímsky (občan), tal., špan. Romano, franc. Romain (Romen), dom. Romo, - Roma |
| Romeo | m. tal. meno, súvisí s lat. Roma Rím, teda asi pútnik do Ríma, alebo tal. podoba mena Roman |
| Romuald | m. nem. meno (zo stnem. hróm, hruom + waltan) slávny vládca, blízke je meno Roderik, lat. Romualdus, rus. Romuaľd, dom. Romo |
| Romulus | m. lat. meno jedného z legendárnych zakladateľov Ríma (z gréc. rhómé silný) |
| Ronald | m. pôv. angl. podoba mena Rainold (nem. Reinold, Reinhold) |
| Roxana | ž. z gréc. Roxané (perz. raobšna) svetlo, žiariaca, pôv. významom blízke sú mená Lucia, Svetlana |
| Róza | ž. z lat. rosa ruža alebo dom. podoba mena Rozália, franc,. Rose (Róz), maď. Rózsa (Róža), poľ. Róža (Ruža) |
| Rozália | ž. pôv. tal. meno z lat. rosaria ružová alebo z lat. rosalia sviatok ruží, pôv. významom blízke sú mená Rusalka, Ružena, čes. Rozálie, rus. Rozalija, dom. Rozáľa, Rozára, Róza |
| Rozalín | m. - Rozalína ž. z angl. Rosaline, to z nem. Rosalinde (stnem. hród, hruod + lintja) slávna záštita alebo rusá záštita, rusá obrankyňa (zo stnem. (h)ros + lintja), rus. Rozalina, Rozalinda |
| Rozeta | ž. pôv. tal. zdrobnená dom. podoba (Rosetta) mena Rozália |
| Rozína | ž. z nem. alebo tal. dom. podoby (Rosina) mena Rozália, maď. Rozina, franc., nem. Rosine (Rozin) |
| Rozita | ž. pôv. špan. dom. podoba mena Rozália |
| Ruben | m. z hebr. Rúbén pozrite, syn, hľa, syn |
| Rudolf | m. - Rudolfa i Rudolfína ž. pôv. nem. meno (zo stnem. hrót, hruot + wolf) slávny vlk, rus. Rudoľf, franc. Rodolphe (Rodolf), Raoul (Raul), tal. Rodolfo, špan. Raul, angl. Ralf, nem. dom. Rolf, Dolf, maď. Reszó (Režó), dom. Rudo, Rudino, - Ruda, Rudina |
| Rufínus | m. - Rufína ž. z lat. Rufinus (rufus červený, ryšavý), bolo aj staršie meno Ryšavín, franc. Rufin (Rufen), tal. Rufino |
| Rúfus | m. z lat. rufus červený, ryšavý, pôv. významom blízke sú mená Rumjana, Skarleta |
| Rumjana | ž. nové meno, asi z rus. rumianyj rumenný, červený, rumiana rúž na pery |
| Rupert | m. nem. meno, variant mena Róbert |
| Ruprecht | m. nem. meno, variant mena Róbert |
| Rusalka | ž. zo slova rusalka víla, súvisí aj so slovom Rusadlia Turíce (z lat. rosalia slávnosť ruží), pôv. významom je blízke meno Rozália |
| Ružena | ž. zo slova ruža ako domáca paralela mena Rozália, čes. Rúžena, dom. Ruža, Róza |
| Ružica | ž. pôv. dom. srbochorv. podoba mena Ruža, Róza |
| Sabína | ž. z lat. Sabina pochádzajúca zo starotal. kmeňa Sabínov, dom. Saba |
| Saloma | ž. z hebr. šálóm (gréc. Salómé) mier, pokoj, staršia podoba Salome, žen. podoba mena Salomon Šalamún |
| Saloména | ž. z hebr. šálóm mier, pokoj, variant mena Saloma, rus. Salomija, čes. Salomea |
| Salvátor | m. z lat. Salvator záchranca, spasiteľ (salvus zdravý), tal. Salvatore, špan, Salvador, rus. Saľvador, Spas, franc. Sauver (Sové), Sauveur (Sovór), maď. Szalvátor, Udves (Udveš spasiteľ) |
| Samson | m. z hebr. Šimšón slnečný, prenes. nepremožiteľný, gréc. Sampson, maď. Sámson (Šámšon) |
| Samuel | m. - Samuela ž. z hebr. š(e)múél meno božie (šém meno + el boh), rus. Samuil, Samojlo, maď. Sámuel, Samu (Šámuel, Šamu), dom. Samo |
| Sandro | m. - Sandra ž. pôv. tal. dom. podoba mena Alexander |
| Sandy | ž. angl. dom. podoba mena Alexandra |
| Sára | ž. z hebr. Šárá(h) kňažná, vznešená, angl., franc. Sarah, rus. Sarra, maď. Sára (Šára) |
| Saskia | ž. nejasné, podľa mena manželky hol. maliara Rembrandta |
| Saturnín | m. z lat. rodového mena Saturninus podľa mena rím. boha roľníctva Saturna (lat. satur sýty, nasýtený) |
| Saul | m. hebr. Šáúl vyžiadaný, variantom je Šavol, rus. Sauľ, maď. Saul (Šaul) |
| Sebastián | m. z lat. Sebastianus obyvateľ mesta Sebasty (gréc. sebastos úctyhodný, vznešený), dom. variant Šebastián, rus. Sevasťjan, tal. Sebastiano, franc. Sébastien, Bastien, maď. Sebestyén (Šebeštén, Šebó), dom. Šebo |
| Selena | ž. z gréc. seléné mesiac, pôv. významom blízke je meno Luneta, nem. Selina |
| Selma | ž. pôv. dom. podoba mena Anzelma (nem. Anselma) |
| Serafa | ž. pôv. dom. podoba mena Serafína |
| Serafín | m. - Serafína ž. z hebr. šáráf, tal. Serafinus ohnivý, horiaci, rus. Serafim, tal. Serafino, dom. Seraf, Serafo, - Serafa |
| Serena | ž. z lat. serena veselá, jasná |
| Sergej | m. pôv. rus. podoba mena Sergius |
| Sergius | m. z mena rím. rodu Sergius (z lat. servus sluha, strážca, pôv. významom blízke je meno Abdon, rus. Sergej, ukr. Serhij, franc. Serge (Serž), tal. Sergio (Serdžo) |
| Servác | m. z lat. Servatius (servator záchranca, servatus zachránený), poľ. Servacy, rus. Servatij, franc. Servais (Servé), tal. Servazio (Servacio) |
| Servián | m. z lat. Servianus patriaci Serviovi, Serviov (lat. meno Servius) |
| Severín | m. z lat. Severinus severis prísny, vážny) |
| Scholastika | ž. variant mena Školastika |
| Sibyla | ž. z gréc. Sibylla (orient. pôvodu), asi veštica, podľa mena veštice z delfskej veštiarne |
| Sidón | m. - Sidónia ž. z lat. Sidonius pochádzajúci z mesta Sidonu (dnes Saidy v Libanone), za domáce varianty sa pokladajú mená Zdenko, Zdenka, rus. Sidonija, angl. Sydney, franc. Sidoine, Sidaine (Sidoen, Sidén), dom. Sido, Sidoš, - Sida, Siduľa, Siduša |
| Sigfríd | m. nem. meno Siegfried (zo stnem. sigu + fridu) víťazný mier, víťaziaci mierom, pôv. významom blízke sú mená Žigmund, Viktor, Vincent, Nikodém, Mikuláš |
| Silvián | m. z lat. Silvanus (meno lesného boha), lat. silva les, hora |
| Silver | m. z rím. rodového mena Silverius (silva les, hora), rus. Siľverij, tal. Silverio, franc. Silvéra (Silvér) |
| Silvester | m. z lat. silvestris lesný, teda muž z lesa, čes. Silvestr, rus. Siľvestr, dom. Silvo, Silo, Siloš |
| Silvius | m. - Silvia ž. z rím. rodového mena Silvius (zo silva les, hora), rus. Siľvij, lat. Silvio, dom. Silvo, Silo, Siloš, - Silva, Silvina, Silvuša |
| Simeon | m. pôv. lat. podoba mena Šimon, rus. Semion, maď. Simeon, Semjén (Šimeon, Šemjén) |
| Simona | ž. pôv. franc. žen. podoba mena Simeon |
| Sírius | m. asi podľa názvu hviezdy Sírius |
| Sixtus | m. lat. meno asi z gréc. xystos hladký, jemný alebo z lat. Sextus šiesty, tal. Sisto, Sesto |
| Skarleta | ž. z angl. Scarlett šarlátovo červená, ryšavá, pôv. významom blízke sú mená Rúfus, Rumjana |
| Skrolana | ž. nejasné |
| Sláva | ž. pôv. dom. podoba zložených slovan. mien, ako sú Boleslava, Jaroslava, Slavomíra |
| Slavena | ž. slovan. meno s pôv. významom oslavovaná alebo pôv. dom. podoba zložených mien (ako Sláva) |
| Slaviboj | m. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci boj, variantom je Slavibor aj Slavoboj |
| Slavibor | m. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci boj, variantom je meno Slaviboj aj Slavoboj |
| Slavislav | m. - Slavislava ž. slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci slávu (Slovanstvo?) |
| Slávka | ž. pôv. dom. podoba zložených slovan. mien, ako sú Boleslava, Jaroslava, Slavomíra |
| Slavoboj | m. variant mena Slaviboj (alebo Slavibor) |
| Slavoj | m. novšie čes. meno utvorené podľa starých zložených mien (Slavivoj?) |
| Slavoľub | m. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol milujúci, ľúbiaci slávu, je variantom mena Slavomil, dom. Slavo |
| Slavomil | m. - Slavomila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci slávu, variantom je Slavoľub, dom. Slavo, - Slava |
| Slavomír | m. - Slavomíra ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci mier (svet), slávny mier, blízke sú mená Miroslav, Ľubomír, Fridrich, Manfréd, Irenej, dom. Slavo, - Slava |
| Sofia | ž. pôv. rus. podoba mena Žofia (lat. Sophia) |
| Sofron | m. - Sofrónia ž. z gréc. sóphrón rozumný, múdry, staršia podoba Sofronius (z lat.) |
| Soňa | ž. pôv. rus. dom. podoba mena Žofia (rus. Sofija, gréc. Sophia), dom. Sonuľa, Soňuša |
| Spiridon | m. z gréc. Spyridón rozsievač alebo z lat. spiritus duch, za jeho variant sa pokladá aj meno Dušan, rus. Spiridon, lat. Spiridion, dom. Spiro |
| Stacho | m. pôv. dom. podoba mena Stanislav alebo Eustach |
| Stanimír | m. slovan. meno s pôv. významom upevňujúci mier, upevni mier |
| Stanislav | m. - Stanislava ž. slovan. meno s pôv. významom staň sa slávnym, upevni slávu, prenes. slávny bojovník, lat. Stanislaus, maď. Szaniszló (Sanisló), nem. Stenzel (Štencl), dom. Stano, Stanušo, Stacho, Stašo, - Stanka, Stanuša |
| Stela | ž. z lat. Stella hviezda, blízky pôv. význam majú mená Astra, Estera, Hvezdoň, Zvezdan, špan. Estella |
| Stibor | m. variant mena Ctibor |
| Stojan | m. - Stojana ž. južnoslovan. meno s pôv. významom nech stojí, nech je živý |
| Svatava | ž. čes. meno súvisí s praslovan. svet veľký (až neskôr svetý), pôv. významom blízke sú mená Heľga, Oľga |
| Svätoboj | m. slovan. meno s pôv. významom veľký v boji, veľký bojovník, variantom je meno Svätobor |
| Svätobor | m. slovan. meno s pôv. významom veľký v boji, silný bojovník, variantom je meno Svätoboj |
| Svätomír | m. - Svätomíra ž. slovan. meno s pôv. významom veľký v mieri, mierumilovný |
| Svätopluk | m. slovan. meno s pôv. významom veľký medzi bojovníkmi, majúci mnoho plukov, rus. Sviatopolk, čes. Svatopluk, dom. Sväto, Svaťo, Svätoš |
| Svätoslav | m. - Svätoslava ž. slovan. meno, jeho pôv. význam by bol slávny silou, veľkosťou, rus. Sviatoslav, čes. Svatoslav, dom. Sväto, Sväťo, Svätoš, - Sväta |
| Svätoš | m. pôv. dom. podoba zložených mien Svätopluk, Svätoslav |
| Sven | m. sev. meno (stisland. sveinn) mladík, mládenec, mladý bojovník, švéd. Sven, dán. Svend |
| Svetislav | m. - Svetislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci svetlo, svetlom slávny (svet svetlo), variantom je meno Svetoslav |
| Svetlana | ž. z príd. mena svetlý jasný, pôv. významom sú blízke mená Zora, Klára, Lucia, Roxana, dom. Svetla, Svetluša |
| Svetoslav | m. - Svetoslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci svetlo, svetlom slávny (svet svetlo), variantom je meno Svetislav |
| Svetozár | m. slovan. meno s pôv. významom svetelná žiara, žiariaci, dom. Sveto, Sveťo, Svetino, Svetuš |
| Svorad | m. slovan. meno, zo staršieho Svoj(i)rad kto má rád svojich, stará sa o svojich, lat. Zorardus, maď. Szórád (Sórád), dom. Svoro |
| Šalamún | m. z hebr. š(e)lómó(h) mierumilovný, lat. Salamon, maď. Salamon (Šalamon), čes. Šalamoun, tur. Soliman, arab. Suleiman |
| Šárka | ž. čes. meno podľa hrdinky legendárnej dievčenskej vojny |
| Šarlota | ž. pôv. franc. podoba (Charlotte) mena Karolína, dom. Šára, Lota |
| Šavol | m. sloven. podoba mena Saul, čes. Šavel, maď. Saul (Šaul) |
| Šebastián | m. dom. variant mena Sebastián (lat. Sebastianus), maď. Sebestyén, Sebó (Šebeštén, Šebó), dom. Šebo |
| Šimon | m. - Šimona ž. z hebr. Šimhón počúvajúci, načúvajúci, lat. Simon, maď. Simon (Šimon), poľ. Szymon (Šymon), dom. Šimo |
| Školastika | ž. z lat. scholastica patriaca ku škole, školská, staršia podoba Scholastika |
| Štefan | m. - Štefánia ž. gréc. Stephanos veniec víťaza, víťaz, pôv. významom blízke sú mená Viktor, Žigmund, Nikodém, Mikuláš, lat. Stephanus, rus. Stepan, čes. Štěpán, tal. Stefano, port. Estefano, špan. Esteban, franc. Étienne, maď. Csépán (Čépán), István (resní analýzu.??z jednoho rozdělení.??datum konce prvního období.?1je zůstatková hodnota na konci životnosti aktiva? |
| je období | |
| Tadeáš | m. asi z hebr. Taddai (lat. Thaddaeus), nejasné, azda šikovný, rozumný alebo smelý, odvážny, poľ. Tadeusz (Tadeuš), maď. Tádé, rus. Fadej, tal. Taddeo |
| Tajana | ž. nejasné, azda variant mena Dajana z Diana |
| Tália | ž. lat. Thalia (gréc. Thaleia) kvitnúca, blízky pôv. význam majú mená Cvetan, Florián, Kveta |
| Tamara | ž. z hebr. támár ďatľová palma, pôv. významom blízke je meno Palmíra |
| Tankréd | m. sev. meno, nem. Dankrad (zo stnem. dank + rát) duchovný poradca |
| Taras | m. rus. meno z gréc. Tarassó znepokojujúci, rus. Tarasij, Taras |
| Tasilo | m. pôv. dom. podoba lat. mena Tasso (nejasného pôvodu) |
| Tatiana | ž. z rus., tam z lat. Tatianus patriaci do rím. rodu Tatiovcov (Tatius asi z gréc. tattó ustanovovať, rozdeľovať), rus. Taťjana, čes. Taťána, dom. Táňa, Taňa |
| Teo | m. - Tea ž. pôv. dom. podoba mien so základom gréc. théos (lat. deus boh), ako sú Teodor, Teofil, Dorota (gréc. Dorothea) |
| Tekla | ž. pôv. gréc. dom. podoba Thekla z Theokleia božia sláva, pôv. významom blízke je meno Bohuslava, franc. Thécle (Tékl), rus. Fiokla |
| Teobald | m. pogréčtená podoba nem. mena Dietbald (stnem. diot + bald) v ľude smelý, odvážny, lat. Theobaldus, franc. Thibaut (Tibót), maď. Tibád, Tibold, dom. Teo |
| Teodor | m. - Teodora ž. z gréc. Theodóros boží dar, bohom darovaný, blízky pôv. význam majú mená Fedor, Dorota, Bohdan, Božidar, Deodáta, Jonatán, Natanael, Izidor, Matej, Matúš, bulh. Todor, maď. Tivadar, Tódor, rus. Fiodor, dom. Teo, Doro, - Tea |
| Teodorik | m. z lat. Theodoricus, to z nem. mena Dietrich, Detrich |
| Teodot | m. z gréc. Theodotos daný bohmi, blízke je meno Teodor, rus. Fedot |
| Teodoz | m. - Teodózia ž. z gréc. Theodosis dar boží, blízke je meno Teodor, staršia podoba je Teodózius, rus. Fedosij, žen. Fedosja |
| Teofan | m. - Teofánia ž. z gréc. Theophanés bohom ukázaný |
| Teofil | m. - Teofila ž. z gréc. Theophilos bohu milý, pôv. významom je blízke meno Bohumil, dom. Teo, - Tea |
| Terézia | ž. z gréc. Theresia pochádzajúca z ostrova Thery (alebo z Therasie) alebo z gréc. térésis záštita, ochrana, franc. Thérése (Teréz), maď. Teréz, Terézia, čes. Terezie, Tereza, dom. Tereza, Tera, Réza, Terča, Terina, Teruša, Zina |
| Tiber | m. z lat. Tiberius od rieky Tiber |
| Tibor | m. z lat. Tiburtius Tiburčan, pochádzajúci z mesta Tibur (dnes Tivoli), staršia podoba Tiburcius, maď. Tibor, Tiborc, rus. Tivurtij, špan. Tiburcio, dom. Tibo, Tibino |
| Ticián | m. - Ticiána ž. z lat. Titianus patriaci rodu Titius, tal. Tiziano, rus. Tician |
| Tichomil | m. slovan. meno, jeho význam by bol milujúci ticho |
| Tichomír | m. - Tichomíra ž. slovan. meno s pôv. významom tichý mier (svet) |
| Tímea | ž. maď. meno z gréc. Euthymia dobrá a úctivá, počastná alebo podoba gréc. mena Timothea uctievajúca boha, dom. Tima |
| Timon | m. z gréc. Timaó uctievajúci alebo uctievaný |
| Timotej | m. - Timotea ž. z gréc. Timotheos uctievajúci boha, staršia podoba Timoteus, pôv. významom blízke sú mená Bohuslav, Ctiboh, rus. Timofej, maď. Timót, dom. Timo, - Tima |
| Títus | m. z lat. Titus (poľný) holub, pôv. významom blízke sú mená Jonáš, Kolumbína, dom. Títo |
| Tobiáš | m. z hebr. Towijjáh mojím majetkom je Jehova alebo Jehova je dobrý, lat. Tobias, rus. Tovija, Tovij, dom. Tobo |
| Tomáš | m. - Tomáška ž. z hebr. teóma dvojča, jeden z dvojčiat, lat. Thomas, maď. Tamás (Tamáš), rus. Foma, ukr. Foma, Choma, dom. Tomo, Toman, Tomiš |
| Tomislav | m. slovan. meno s pôv. významom utužujúci slávu (stslov. tomiti trápiť) |
| Torkvát | m. z lat. Torquatus ozdobený (odmenený) zlatou reťazou, tal. Torquato, rus. Torkvato |
| Toska | ž. z tal. Tosca Toskánka, pochádzajúca z Toskánie |
| Trifon | m. rus. meno z gréc. tryphón žijúci v rozkoši alebo z gréc. Tritón (meno morského boha), lat. Triton |
| Tristan | m. franc. meno z kelt. Tristram huk, krik alebo z lat. tristis smutný |
| Trofín | m. z gréc. Trophimos živiteľ, rus. Trofim |
| Trojan | m. z bulh. Trojan dieťa narodené z trojičiek alebo podľa mena rím. cisára Trajána |
| Tulius | m. - Tulia ž. z lat. Tullius (rím. rodové meno) azda z lat. tolere vychovávať |
| Tvrdomír | m. novšie sloven. meno, jeho význam by bol utvrdzujúci, upevňujúci mier |
| Udo | m. nem. meno, variant mena Oto alebo dom. podoba mena Ulrich |
| Ulrich | m. - Ulrika ž. nem. meno (stnem. uodal + richi) dedičný vládca, vládca nad dedičným majetkom, iným variantom je meno Oldrich, maď. Ulrik |
| Una | ž. z lat. una jedna, jediná alebo z ír. uan jahniatko, ovečka |
| Urban | m. z lat. urbanus mestský, mešťan, maď. Orbán |
| Uriáš | m. z hebr. úríjá(h) moje svetlo je (boh) Jehova, blízkym variantom je meno Uriel, rus. Urij, Urija, lat. Urias |
| Uriel | m. z hebr. úríel moje svetlo je boh, blízkym variantom je meno Uriáš, rus. Uriil |
| Uršuľa | ž. z lat. ursa medvedica, blízky pôv. význam má meno Bernard, poľ. Urszula (Uršula), rus. Ursula, Ursulina, maď. Orsolya (Oršoja), Urzulina, čes. Uršula, Voršila, dom. Uľa, Šuľa |
| Václav | m. - Václava ž. slovan. meno s pôv. významom viac slávny, veľmi slávny, blízke sú Boleslav, Velislav, lat. Venceslaus, nem. Wenzel,(maď. Vencel, rus. Viačeslav |
| Vadim | m. rus. meno s xôv. výzoamom obviňovaný, oho~áraný, alebo súvisí so strus. vaditi robiť zmätky, azda aj dom. podoba mena Vadimir |
| Valdemar | m. - Valdemara ž. nem. meno Waldemar (zo stnem.0waltan + mári) vo vláde slávny, slávny, mocný vládca, pôv. významom blízke je meno Vladislav, dom. Valdo |
| Valentín | m. - Valentína. z lat. Valentinus (valens silný, zdrávý), rovnaký pôvod má meno Valér, maď.0Bálint,(dom. Valent, Valo, Vaľo, - Vala, Vaľa |
| Valér | m. - Valéria ž. z rím. rodového mena Valerius (z valens silný, zdravý), rovnaký pôvod0má meno Valentín, rus. Valerij, žen. Valerija, čes. Valérie, dom. Vaľo, Valo,- Vaľa, Vala |
| Valerián | m. z lat. Valerianus patriaci rodu Valeriovcov |
| Valter | m. z nem. Walter (stnem. waltan + heri) vládca vojska, vladár, vojvodca (ako meno Vladivoj), tal. Gualtiero, franc. Gautier (Gotié) |
| Vanda | ž. poľ. meno (Wanda), nejasné, azda z dom. podoby mena Wendel Václav |
| Vanesa | ž. angl. meno umelo utvorené (J. Swift: Esther Vanhomrighová) |
| Vasil | m. rus. a ukr. meno z gréc. Basileios kráľovský, staršia sloven. podoba Bazílius, novšia Bazil, rus. Vasilij |
| Vatroslav | m. novšie južnoslovan. meno s pôv. významom oslavujúci oheň, slávny ohňom, bojom, vzniklo ako paralela mena Ignác |
| Vavrinec | m. západoslovan. meno z lat. Laurentius Laurenc, čes. Vavřinec, dom. Vavro, Vavrino, Vavruš, Vavrušo, Vavriš |
| Vavzo | m. pôv. dom. podoba mena Vavrinec |
| Vejan | m. - Vejana ž. nejasné |
| Veleslav | m. - Veleslava ž. variant mena Velislav |
| Velimír | m. - Velimíra ž. južnoslovan. meno s pôv. významom veľký mier (svet), dom. Veľo |
| Velislav | m. - Velislava ž. slovan. meno s pôv. významom veľmi slávny, variantom je meno Veleslav, blízke sú aj mená Boleslav a0Václav, dom. Veľo |
| Vendelín | m. - Vendelína ž. pôv. dom. podoba mena Václav alebo nem. dom. podoba mena Wendelmar (stnem. Vandal + mari, Wende polabský Slovan), dom. Vendel, Vendo, - Venda |
| Venuša | ž. z mena rím. bohyne jari, krásy a lásky, z lat. Venus (venus slasť, rozkoš), rus. Venera |
| Verner | m. nem. meno Wernher (stnem. Warnen + heri) varujúci vojsko, strážca vojska, franc. Vernier, Garnier (Vernié, Garnié) |
| Verona | ž. pôv. dom. podoba mena Vezonika |
| Veronika | ž. z gréc. Bereniké prinášajúca víťazstvo (alebo aj z gréc.-lat. vera iconica pravý obraz), variantom je meno Berenika, blízky pôv. význam majú mená Hedviga, Nikodém, Viktor, Víťazoslav, Vincent, Andronik, dom. Verona, Nika |
| Vidor | m. maď. meno, paralela mena Hilarius Hilár (maď. vidam, vidor bodrý, veselý) |
| Viera | ž. slovan. meno, stslov. preklad gréc. pistis (viera) alebo dom. podoba mena Veronika, rus. Vera, čes. Věra, lat. Fides (viera), franc. Foi (Foa), špan. Fe |
| Vieroľub | m. sloven. meno, jeho pôv. význam by bol ľúbiaci, milujúci vieru, je aj variant Vieromil |
| Vieromil | m. sloven. meno, jeho pôv. význam by bol milujúci vieru, je aj variant Vieroľub |
| Vieroslav | m. - Vieroslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vieru, slávny vierou |
| Viktor | m. - Viktória ž. z lat. victor víťaz, victoria víťazstvo, pôv. významom blízke sú mená Víťazoslav, Vincent, Žigmund, Sigfríd, Mikuláš, Nikodém, Hedviga, Veronika, Andronik, tal., špan. Vittorio, maď. Gyózó (Ďózó víťaz), dom. Viko, Vikino, Vico, - Viresní analýzu.?? |
| Viktorián | m. z lat. Victorianus Viktorov, patriaci Viktorovi (alebo víťazov2), variantom je meno Viktorín |
| Viktorín | m.!variant Viktorián |
| Vilhelm | m. - Vilhelmína ž. nem. meno (zo stnem. willo + helm) vôľa a prilba, t.j. pevnej vôle, na Slovensku sú to staršie podoby mien Viliam, Vilma |
| Viliam | m. - Vilma ž. z angl. podoby mena Vilhelm, žen. meno z dom. podoby Wilhelma, staršia podoba aj Vilím, angl. Wiliam (Viliem), Willy, Bill, franc. Guillaume (Gijóm), čes. Vilém, rus. Viľgeľm, maď. Vilmos (Vilmoš), dom. Vilo, Vilino, - Vila, Vilica |
| Vilibald | m. nem. meno (stnem. willo + bald) pevnej vôle, smelý, odvážny |
| Vilím | m. staršia podoba mena Viliam |
| Vilma | ž. z nem. dom. podoby mena Vilhelma |
| Vincent | m. - Vincencia ž. z lat. Vincentius (vincens premáhajúci, víťaziaci), pôv. významom blízke sú mená Viktor, Viktória, čes. Vincenc, Čeněk, poľ. Wincenty, maď. Vince, Bence, tal. Vincenzo (Vinčenco), nem. Winzenz (Vincenc), Winzent (Vincent), dom. Vincoresní analýzu.?? |
| Viola | ž. z lát. viola fialka2, rum. ^iorica, maď. Ibolya (Ifoja) fiálka |
| Violeta | ž. z nem. zdrobňujúcej eom. podoby mena!Viola, franc. Violette, tal. Violetta |
| Virgil | m. z mena rím. rodu Viroilius (Vergilius), lat. virgula prútik, vetvička, ratolesť |
| Virgín | m. - Virgínia ž. z lat. Virginius (meno rím. rodu), virgo, gen. virginis panna, častejšie je žen. meno, tal. Virginio, žen. Virginia (Virdžinio, Virdžinia), franc. žen. Virginie (Viržiní), čes. Virgin, Virgínie |
| Vít | m. z lat. vitus živý, veselý, rád alebo z nem. weit široký, rozsiahly (alebo zo stnem. witu les, lesný), pôv. významom by mohli byť blízke mená Hilár, Kvído, nem. Weit (Vajt), franc. Guy (Gy), tal. Guido, špan. Quido |
| Víťazoslav | m. - Víťazoslava ž. novšie sloven. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci víťazstvo, slávny víťaz, používalo sa ako paralela mena Viktor (víťaz), čes. Vítězslav |
| Vitold | m. - Vi|olda ž. nem. meno Witold (zo stnem. witu + waltin) ďaleko vládnuci, vládca lesa, rus. Vitoľd, Vitovt |
| Vivián | m. - Viviána ž z lat. Vivianus (vivus živý), variantom žen. mena je Bibiána |
| Vladan | m. - Vladana ž. južnoslovan. meno, srbochorv. vlada vláda, moc, teda vládnuci, vládca, variantom je meno Vladen, žen. Vladena |
| Vladen | m. - Vladena ž. variant mena Vladan |
| Vladimír | m. - Vladimíra ž. slovan. meno s pôv. významom vládni svetu, veľký vládca, poľ. Wlodzimierz, rus. Volodimer, ukr. Volodymyr, maď. Ladomér, dom. Vlado, Vladino, - Vlada, Mira |
| Vladislav | m. - Vladislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vládu (moc), slávny vládca, variantom je meno Ladislav, poľ. Wladyslaw, rus. Vladislav, staršie aj Volodislav, maď. Ulászló (Ulásló), dom. Vlado, Vladino, - Vlada |
| Vladivoj | m. slovan. meno s pôv. významom vládca voja (vojska), vojvodca, blízke je meno Vlater |
| Vlasta | ž. pôv. čes. meno zo slovan. základu vlasť využitého vo viacerých zložených menách |
| Vlastibor | m. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol bojovník o moc, vládu`(starší význam slova vlasť bol vláda, moc) |
| Vlastimil | m. - Vlastimila ž. slovan. meno s pôv. významom milujúci moc, vládu, eom. Vlasto, - Vlasta |
| Vlastimír | m. slovan. meno s pôv.`významom veľký, mocný vládca, dom. Vlasto |
| Vlastislav | m. - Vlastislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci moc, vládu, slávny vládca, poľ. Wloscislaw, dom. Vlasto, - Vlasta |
| Vojeslav | m. - Vojeslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci vojsko, slávny vojskom, staršie varianty aj Vojislav, Vojslav |
| Vojmír | m. staršie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol asi voju mier alebo vojskom veľký |
| Vojslav | m. staršie slovan. meno, variant mena Vojeslav |
| Vojtech | m. - Vojteška ž. slovan. meno s pôv. významom tešiteľ vojska, útecha voja, čes. Vojtěch, poľ. Wojciech, (za paralelné sa pokladajú nem. Adalbert, maď. Béla), dom. Vojto, Vojtek, - Vojta |
| Volfgang | m. nem. meno Wolfgang (stnem. wolf + gangan) vlčí chod, krok, paralelné mená sú srbochorv. Vuk (vlk) a maď. Farkas (Farkaš vlk) |
| Volfram | m. nem. meno Wolfram (zo stnem. wolf + hraban) vlk a havran |
| Vratislav | m. - Vratislava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci návrat alebo vracajúci slávu, dom. Vrato, Vraťo |
| Vratko | m. pôv. dom. podoba mena Vratislav |
| Vsevolod | m. rus. meno, variant mena Vševlad, |
| Vševlad | m. staršie slovan. meno s pôv. významom vládca všetkého , kto všetko zvládze, blízke je meno Pankrác, |
| Xavér | m. z lat. Xaverius (podľa názvu špan. zámku Javier, pôv. Etxaberi, bask. etxe dom, beri nový), rus. Ksaverij, Saverij, poľ. Ksavery, tal. Saverio, |
| Xénia | ž. z gréc. xeniá pohostinná, blízke sú mená Oxana, Polyxéna, rus. Ksenija, náreč. aj Aksiňja, ukr. Oxana, |
| Xenofón | m. z gréc. Xenophon cudzinec, doslova cudzí hlas, pôv. významom blízke sú mená Barbara, Barbora, Gaston, rus. Ksenofont, |
| Xerxes | m. lat., z gréc. Xerxes, podľa mena perz. kráľa , |
| Yvata, Yvetta | staršie podoby mena Iveta, |
| Yvona, Yvonna | staršie podoby mena Ivona, |
| Záboj | m. novšie čes. meno utvorené zo základu boj, pôv. význam by bol teda asi bojovník, |
| Zachariáš | m. z hebr. Zehharjah Jehova si spomenul, maď. Zakariás (Zakariáš), Zakária, tal. Zaccaria (Cakkaria), dom. Zachar, Zacho, |
| Zaida | ž. pôv. dom. podoba mena Zinajda alebo z arab. zaida zvyšok, dodatok |
| Zaira | ž. nejasné, azda z arab. záir hosť, hostia alebo z hebr., s pôv. významom malá, maličká |
| Záviš | m. čes. meno, asi starý variant slovan. mena Zavid |
| Zbignev | m. poľ. meno slovan. pôvodu, jeho pôv. význam bol posilňujúci hnev, poľ. Zbygniew, čes. Zbyhněv, strus. Izbygnev |
| Zdenko | m. - Zdenka ž. z čes. dom. podôb mien Zdeslav, Zdislav, čes. Zdeněk, Zdeňka, dom. Zdeno, - Zdena |
| Zdislav | m. - Zdislava ž. slovan. meno s pôv. významom tu (zde) slávny alebo oslavujúci prácu (dielo), ak je to slovný základ dě (dějati robiť, čes. dělat), poľ. Zdzislaw, čes. Zdislav i Zdeslav, strus. Sděslav |
| Zdravomil | m. - Zdravomila ž. nové meno podľa slovan. zložených mien, jeho pôv. význam by bol milujúci zdravie |
| Zemfír | m. - Zemfíra ž. z mena gréc, boha záp. vetrov Zefyros (lat. zephyrus mierny západný vietor) alebo z hebr. sappir (gréc. sapfeiros) zafír, žen. maď. Zamfira, rus. Zeffira |
| Zemislav | m. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci zem |
| Zenob | m. - Zenóbia ž. z gréc. Zenóbios božský život (Zeus, Zénos bol najvyšším gréc. bohom), lat. Zenobius, rus. Zinovij |
| Zenon | m. gréc. meno vzniklo skrátením mena Zenobios Zenob, lat. Zeno, tal. Zenone (Cenone), maď. Zénó |
| Zian | m. asi variant mena Dejan (dějati, diať robiť, čes. dělat) |
| Zina | ž. pôv. dom. podoba mien Eufrozína, Rozína, Zinajda |
| Zinajda | ž. rus. meno z gréc. Zénais, Zenaidos božský potomok, teda božská (od Zeus, Zénos) |
| Zita | ž. asi z perz. zita dievča alebo z tal. dom. podoby mena Felicita (aj tal. náreč. zita, cita dievča) |
| Zlata | ž. z príd. mena zlatý, teda zlatá, pôv. významom blízke sú mená Aurélia, Aranka |
| Zlatan | m. južnoslovan. meno s pôv. významom zlatý |
| Zlatica | ž. pôv. južnoslovan. meno z príd. mena zlatý, dom. Zlata, Zlatina, Zlatuša |
| Zlatko | m. pôv. dom. podoba mena Zlatoň |
| Zlatomír | m. - Zlatomíra ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol zlatý mier (svet) |
| Zlatoň | m. sloven. meno z príd. mena zlatý, variantom je meno Zlatoš |
| Zlatoš | m. variant mena Zlatoň |
| Zoa | i Zoana ž. z gréc. Zoé život, pôv. významom blízke sú mená Zosim, Živa, Eva |
| Zoja | ž. rus. podoba mena Zoé Zoa |
| Zoltán | m. maď. meno z tur. sultán, pôv. moc, vláda, alebo z južnoslovan. Zlatan, dom. Zolo |
| Zora | ž. slovan. meno s pôv. významom zora, zornička, blízke sú mená Apolónia, Auróra |
| Zoran | m. - Zorana ž. južnoslovan. meno zo slova zora |
| Zoroslav | m. - Zoroslava ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol oslavujúci zoru, zorničku |
| Zosim | m. z lat. Zosimus (gréc. zóos živý, žijúci), pôv. významom blízke sú mená Zoa, Eva, Živa |
| Zuzana | ž. z hebr. šóšanná(h) ľalia alebo lotos (vodná ľalia), lat., rus. Susanna, maď. Zsuzsa, Zsuzsanna (Žuža, Žužanna), dom. Zuza, Zuzuľa |
| Zvonimír | m. - Zvonimíra ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol zvoň (na) mier, dom. Zvono, - Zvona |
| Zvonislav | m. - Zvonislava ž. novšie slovan. meno, jeho pôv. význam by bol asi oslavujúci zvony. zvonenie, dom. Zvono, - Zvona |
| Žakelína | ž. pôv. franc. žen. podoba mena Jakub, (Jacques, žen. Jacueline (Žak, Žaklin) |
| Žaneta | ž. pôv. franc. žen. podoba mena Ján (franc. Jean, žen. Jeannette (Žan, Žanet) |
| Žarko | m. južnoslovan. meno s pôv. významom žiarivý |
| Želimír | m. - Želimíra ž. južnoslovan. meno s pôv. významom želajúci (si) mier, varianty sú mená Želmíra, Želmír, dom. Želo, Žeľo |
| Želmíra | ž. - Želmír m. varianty mena Želimír, dom. Žela |
| Želislav | m. - Želislava ž. južnoslovan. meno, jeho pôv. význam by bol želajúci (si) slávu alebo so slávnym želaním |
| Žigmund | m. z nem. Siegmund (zo stnem. sigu + munt) víťazná ochrana, ochranca víťazstva, lat. Sigismundus, čes. Zikmund, maď. Zsigmond (Žigmond), poľ. Zygmunt, dom. Žigo |
| Žitomír | m. - Žitomíra ž. slovan. meno, jeho pôv. význam bol asi svet života |
| Žitoslav | m. - Žitoslava ž. slovan. meno s pôv. významom oslavujúci život, žitie alebo so slávnym životom |
| Živa | ž. slovan. meno z príd. mena živý, teda živá, pôv. významom blízke sú mená Eva, Zoa, Zoja, Zosim |
| Živan | m. - Živana ž. pôv. južnoslovan. meno z príd. mena živý |
| Živena | ž. slovan. meno z príd. mena živý, aj z mena slova. bohyne úrody a života |
| Živko | m. pôv. dom. podoba mena Živan |
| Žofia | ž. z gréc. Sophia múdrosť, variantom je meno Soňa, rus. Sofija, poľ. Zofia, franc. Sophie (Sofí), čes. Žofie, maď. Zsófia (Žófia), dom. Žofa, Žofina, Žoša, Fia |