STARŠIE ORIENTÁLNE NÁBOŽENSTVÁ



KULT BOHA BAALA
Za vlády Omriho, ktorý založil domácu dynastiu Omriovcov v Izraeli, prenikli do krajiny cudzie náboženstvá, v prvom rade kult boha Baala. Tohto Boha uctievali v celom blízkovýchodnom starovekom svete. Podliehalo mu podľa jeho vyznávačov slnko a oheň, darúval šťastie a plodnosť vo vojne. Strediská Baalovho kultu boli v Sýrii, Fenícii a Kanáne, ale prevzali si ho aj iné národy. Keď sa niektorý národ presťahoval alebo ak dobyvatetia obsadili iný štát, museli podmanené územia prevziať od ich aj božstvá, ktoré v jeho krajine vládli. Egypťania miestne božstvá začleňovali do vlastného panteónu. Aj Baala prevzali a stal sa náprotivkom boha smrti a púšte Setha. I Izraeliti prevzali tohto boha v čase, kedy viera v jedného boha ešte nebola upevnená. Izraelský náboženský vodcovia, najmä Eliáš, bojovali proti kultu boha Baala. Odsudzoval hlavne ľudské obete, ktoré mu museli prinášať. Zaprisahávali národ, aby prestal s týmito zbytočnými obeťami a namiesto toho zachovávali prikázania boha Jehvu.
Baalovi sa obetovali predovšetkým deti. Spaľovali ich v jamách alebo v rozpálených železných oltároch v tvare boha. Dieťa položili na ruky sochy ( Molocha ) a vhodili ho pritom do útrob tejto pece. Výkriky obetí prehlušovali bubnovanie a zvuky píšťal. Boh Baal uprednostňoval šľachtických synov, ale tí sa obetovaniu snažili vyhnúť tak, že kupovali deti od chudobných ľudí. Tieto deti vyrastali u nich až do obetovania. Spaľovali aj vojnových zajatcov, pričom niektorých nechávali na žive na obety pred ďalšou vojnou, aby im Boh Baal daroval ešte väčšie výťazstvo. Moloch bol nenásytný. Každé väčšie mesto malo svoje vlastné miesto určené na spaľovanie ( tofet ), na ktorom „deti prechádzali ohňom“. Ľudské obete boli bežné aj pri osádzaní základných kameňov. Staviteľ domu pochoval svojho prvorodeného syna pod prah, aby si pre budúcich majiteľov domu vyprosil od boha Baala požehnanie. Baal mal právo na tzv. prvé obete: prvé zrno pri žatve
prvý chlieb
prvé jahňa
prvé dieťa.
Pri osobitných príležitostiach sa Baalovi obetovali najkrajšie býky.

KULT BOHA MITRU
Boh Mitra bol bohom svetla a Slnka. Bol to prezský boh, ktorý mal veľa vyznávačov i v Ríme.

Najviac vyznávačov mal v radoch vojakov. Mitra bol vykupiteľ, ústrednými témami jeho náboženstva boli nesmrteľnosť, znovuzrodenie a večný život. Stredobodom Mitrovho kultu bola predstava usmrtenia býka bohom Mitrom. Býk bol obeťou, ktorá má vykúpiť pre ľudstvo život a priniesť spásu. Chrámy zasvätené Mitrovi boli v podzemných kryptách, v ktorých museli nováčikovia podstúpiť často bolestivé príjmacie rituály. Obrady, na ktorých sa nesmeli zúčastňovať ženy, zaručovali po konci sveta zmŕtvychvstanie. Mitra bol tiež bohom mužských kmeňových spoločenstiev.

MANICHEIZMUS
Manicheizmus sa šíril od roku 240 po Kr. a jeho zakladateľ bol Mani ( 216 – 275 ). Bolo to gnostické učenie, pri ktorom sa človek nevykupuje obeťou, ale vedením, poznaním. V manicheizme sa uznávajú dva princípy – Svetlo a Tma, t.j. Dobro a Zlo, Boh a Hmota. Svet, tada Hmota, bol dielom satanských síl a treba ho odmietnuť. Na počiatku bolo Svetlo od Tmy oddelené, potom napadli ríšu Svetla démoni a pohltili ho. Odvtedy sú obydve substancie pomiešané, svetelná substancia je obsiahnutá v hmote. V druhej fáze stvorenia stvoril „Veľký otec“ „Živého ducha“, ktorý vytrhol pračloveka z pazúrov Tmy. Pračlovek bol síce zachránený, ale jeho duša ostala v temnote a bola poškvrnená. „Veľký otec“ poslal „Tretieho posla“, ktorý prinútil démomov, aby Svetlo vylúčili zo svojim semenom. Dobrí a múdri ľudia môžu askenickým životom oslobodiť zložky Svetla od hmoty a dospieť tak k vykúpeniu.
Mani sa vo svojom učení odvolával na Ježiša, Budhu a Zarathuštru. Podľa jeho mienky však ich náboženstvá nie sú dostatočne univerzálne a prívrženci ich deformovali.