WWF – World Wildlife Fund
Svetový fond na ochranu prírody World Wildlife Fund (WWF) je známy po celom svete
vďaka svojmu logu s pandou. Venuje sa ochrane svetovej prírody a divočiny. Je najväčšou
súkromne podporovanou záchranárskou organizáciou na svete a v samotných Spojených
štátoch amerických má viac ako 1.000.000 členov. Od svojho založenia v roku 1961
WWF investoval do viac ako 13.000 projektov v 157 krajinách.
WWF upriamuje svoje záchranné snahy na tri globálne ciele:
- ochrana ohrozených druhov,
- záchrana ohrozených druhov
- adresovanie globálnych hrozieb
Od práce na záchrane pandy obrovskej, tigra a nosorožca k pomoci so zakladaním a
riadením parkov a rezervácii po celom svete sa WWF zaoberá uz 40 rokov.
História WWF
V roku 1961 sa pokúšalo len obmedzené množstvo organizácii uskutočniť záchranárske
ciele. Tykýmito organizáciami boli napríklad IUCN (the International Union for Conservation
of Nature and Natural Resources) a The Conservation Foundation.
Malá, ale vplyvná skupinka európskych vedcov, prírodovedcov, obchodných a politických
vodcov sa stretla aby v septembri toho roku založila WWF.
Niekoľkí vodcovia:
sir Julian Huxley – biológ a nadšenec pre africkú prírodu, sir Peter Scott – viceprezident
IUCN a generálny riaditeľ British Nature Conservancy usporiadali kľúčové stretnutie
pre vznik nového projektu. Podľa plánov mala byť nová organizácia založená ako medzinárodný
fond, ktorý by spolupracoval s už existujúcimi záchrannými skupinami a sprostredkovával
by im finančnú podporu a tiež odborné informácie.
11. septembra 1961 bol World Wildlife Fund legálne založený, jeho prvým presidentom
sa stal H.R.H. holandský Prince Bernard.
Druhou sformovanou národnou organizáciou bol World Wildlife Fund, Inc.. 1. decembra
1961 bol čestným prezidentom menovaný Dwight D. Eisenhower. Ira N. Gabrielson a
Russel E. Train boli prezident a viceprezident.
Čo WWF robí?
Možno kvôli logu, ktorým ja panda-suchozemský druh, sa WWF zaoberá najmä ochranou
suchozemských druhov a ich životných prostredí. Ale zároveň je WWF zapojené do ochrany
ohrozených morských prostredí. Záchranou ocenánov sa zaoberá už 30 rokov. Vo viac
ako 100 krajinách pracuje na záchrane prirodzených prostredí, redukcii znečistenia
pevniny aj mora, deštruktívnych spôsov rybárstva a obmedzení ilegálneho obchodu
s morskými živočíchmi.
V Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, na rozmanitých miestach ako pobrežie Tanzánie,
Filipín a Floridy spolupacuje WWF s miestnymi organizáciami na ochrane prirodzených
prostredí a tiež druhov, ktoré ich obývajú.
Po celom svete WWF pracuje na záchrane ohrozených morských druhov ako veľryby, morské
korytnačky, tuniaky, jesetre a žraloky a snaží sa rozvinúť nové efektívne medzinárodné
pravidlá pre záchranu žralokov.
WWF vedie medzinárodné snahy o ochranu rozmanitosti života na Zemi už takmer 40
rokov. Globálne otepľovanie a klimatické zmeny sú novými vážnymi hrozbami pre mnohé
druhy a tiež pre blahobyt všetkých ľudí sveta.
WWF verí v elimináciu zdroja problému. Do roku 2001 chce primäť industrializované
krajiny, aby sa zaviazali udržiavať dlhodobo klesajúcu tendenciu produkcie oxidu
uhličitého a iných skleníkových plynov. Je to prvý krok k zásadnej redukcii emisií
do roku 2010.
Najviac CO2 je produkovaného pri spaľovaní uhlia, oleja a plynu na výrobu energie.
WWF chce urýchliť zavedenie technológii, ktoré využívajú energiu efektívnejšie a
s menším znečisťovaním. Ďalej chce zvýšiť podiel obnoviteľných energetických zdrojov.
Kampaň prebieha v 25 krajinách za účelom upútania pozornosti na hrozbu klimatických
zmien. WWF chce presvedčiť vlády, aby zaviedli spoľahlivú politiku. Rozvíja partnerstvá
so spoločnosťami, ktoré vedia, že boj proti klimatickým zmenám bude prospechom pre
celú ľudskú spoločnosť.
Aktivity
Brazília
Prvým hlavným úspechom WWF bolo, že brazílsky prezident Henrique Cardoso oznámil
v apríli 1998 rozhodnutie vlády rozšíriť chránené lesy od roku 2000 o 62 miliónov
árov nového chránenného územia. Prvým krokom k uskutočneniu tohto uznesenia bolo,
že Cardoso podpísal dekrét zakladajúci 4 nové chránené územia: dve v amazonskom
a dve v antlantickom pralese.
Centrálna Afrika: Summit v Yaoundi
Konal sa v Kamerune v marci 1999 a bol najdôkežitejšou verejnou udalosťou v histórii
ochrany pralesa v Kongu. Zároveň bol vyvrcholením mesiacov plánovania kampane za
záchranú pralesného života vedenou WWF. Z výsledkov Youndskej deklarácie vyplýva,
že sa predstavitelia 7 afrických štátov zaviazali vytvoriť nové chránené územia
a zharmonizovať politiku zaobchádzania s pralesom.
Čína
WWF a Svetová banka usporiadali stretnutie s čínskou vládou, aby podporili masívny
vznik nyvých parciel chránených území(dokopy asi 75 miliónov árov) a zotrvávajúcich
lesov(až 150 miliónov árov). O toto rozšírenie sa má postarať nový vládnyprogram
na ochranu prírodného lesa. WWF dosiahlo dohodu o celom usporiadaní iniciatívy a
koncom budúceho roka vypracuje plán projektových aktivít.
Libéria
Aliancia podporila vôbec prvý systematický prieskum stavu lesného porastu a fauny
a flóry ako aj dopad ťažby dreva a iných ľudských činností v biologicky bohatých
dažďových pralesoch juho-východnej Libérie (Cestos) a rozvodie rieky Senkwhen, nachádzajúcej
sa v národnom parku Cestos-Senkwhen.
Mexico
Posledný prípad, prezident Ernesto Zedillo nariadil najväčší ekologický projekt
polohule - urýchlenie opätovného zalesňovania viac ako 450.000 árov lesa pustošené
ohňami. Mexiko uistilo, že lesy dostanú šancu na to, aby znovu vyrástli a súhlasilo
s tým, že pomôže obnoviť 85 prioritných oblastí v najvzácnejších lesoch krajiny
a zakázalo zmenu lesov na poľnohospodásku pôdu, ktorá býva zvyčajne dôvodom požiarov.
Peru
WWF a Svetová banka dokončili rokovania s peruánskou vládou o záväzku chrániť 12
miliónov árov lesného porastu v deviatich nových ochranárskych jednotkách, z ktorých
sedem bude riadených aj miestnymi domorodými skupinami.
WWF sa podieľa na množstve ďalších akcií v rôznych častiach sveta USA, Vietnam a
iné
